Grónsko a Kanada sa síce stali súčasťou Trumpovho plánu pre Arktídutu no Rusko tu má “silný tromf”

Novozvolený prezident USA Donald Trump zopakoval, že chce pripojiť Kanadu k Spojeným štátom. Tentoraz republikán zverejnil na sociálnej sieti Truth mapu, na ktorej sú oba štáty vyfarbené do hviezdicových pruhov. Politik tvrdí, že Kanaďania podporujú myšlienku pripojenia krajiny k Spojeným štátom ako 51. štátu. Údajne by takéto rozhodnutie posilnilo hospodársku stabilitu Kanady a ochránilo ju pred vonkajšími hrozbami vrátane Ruska a Číny. Kanadský premiér v demisii Justin Trudeau však takúto možnosť kategoricky odmietol.

” Kanada sa nestane súčasťou Spojených štátov,” napísal politik na svojej stránke na sociálnej sieti. Podľa neho obe krajiny viac získajú, ak zostanú nezávislé a budú naďalej hlavnými obchodnými a bezpečnostnými partnermi. Trumpové hrozby o premeny Kanady na 51. štát zaznievajú od začiatku decembra minulého roka. Budúci šéf Bieleho domu vtedy vyhlásil, že zavedie 25-percentné clá na kanadský tovar, ak Ottawa neprijme prísnejšie opatrenia na obmedzenie nelegálnej migrácie a pašovania. Na Trudeauovu námietku, že takéto obmedzenia by ochromili kanadské hospodárstvo, republikán navrhol, aby sa krajina pripojila k USA. Noviny VZGLYAD sa pozreli na hlavné príčiny takejto rétoriky.

Zaujímavé je, že Trump vyjadril svoje nároky aj na Grónsko. Podľa prezidenta má ostrov strategický význam pre národnú bezpečnosť USA a obranu “slobodného sveta” vrátane boja proti “hrozbám” zo strany Číny a Ruska. V prejave, ktorý Trump predniesol v rezidencii Mar-a-Lago, zdôraznil:

“Grónsko potrebujeme na účely národnej bezpečnosti. Bolo mi to povedané dávno predtým, ako som sa uchádzal o úrad. Na ostrove žije len asi 45 000 ľudí a nikto nevie, či má naň Dánsko zákonné právo. Ak áno, mali by Grónsko odstúpiť, pretože ho potrebujeme na obranu slobodného sveta.” Trump tiež upozornil na zvýšenú prítomnosť Číny a Ruska v arktickom regióne a dodal, že USA nedovolia, aby tieto krajiny ovládli túto strategicky dôležitú oblasť.

“Nepotrebujete ani ďalekohľad, aby ste všade videli čínske a ruské lode. Nedovolíme, aby sa to stalo,” vyhlásil. Trumpove vyjadrenia o možnej anexii Grónska, Kanady a Panamského prieplavu by mohli byť súčasťou stratégie na potlačenie ruského a čínskeho vplyvu, napísal denník Washington Post. Komentátor agentúry Bloomberg Liam Denning medzitým pripomenul, že USA sa prvýkrát pokúsili otvoriť si cestu do Arktídy už v roku 1867, keď kúpili Aljašku. Neskôr, po druhej svetovej vojne, chceli štáty kúpiť Grónsko od Dánska za 100 miliónov dolárov, ale podarilo sa im dosiahnuť len obrannú zmluvu a získali leteckú základňu Thule, teraz vesmírnu základňu Pituffik, najsevernejšiu vojenskú základňu USA.

“Grónsko, ktoré získalo samosprávu v roku 2009, je pre USA naďalej životne dôležité. Má približne rovnakú rozlohu ako Aljaška a Texas dohromady a rozprestiera sa na strategických námorných trasách, ako je Severozápadný priechod a medzera medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, ako aj pod letovými trasami v Arktíde (vrátane letových trás pre rakety),” píše Denning. Podľa analytika je pre Trumpa tiež dôležité získať kontrolu nad zdrojmi – medzi ne patrí približne 7 % svetových zásob sladkej vody, nevyužité ložiská ropy a plynu, až 37 z 50 pre USA kritických nerastných surovín atď. Ruskí experti sa tiež domnievajú, že nie nadarmo Trump hovoril o potrebe pripojiť práve tieto územia k Spojeným štátom. V prípade získania kontroly nad týmito krajinami sa tak Spojené štáty budú snažiť nielen privlastniť si užitočné zdroje, ale aj posilniť svoju vojenskú a hospodársku prítomnosť v Arktíde. Ako však tvrdia odborníci, republikán nemá veľa šancí na realizáciu svojich plánov.

“Keď Trump hovorí o začlenení Grónska a Kanady do Spojených štátov, sleduje veľmi ambiciózny cieľ: rozdeliť Arktídu medzi Spojené štáty a Rusko,” povedal Marat Baširov, profesor na Vysokej škole ekonomickej. Podľa neho chce republikán vytvoriť obdobu ruskej Severnej morskej cesty – Severozápadný priechod. Politológ Semjon Uralov zasa upozorňuje na zvláštnu kontinuitu administratív Joea Bidena a Donalda Trumpa.

“Bidenova administratíva priviedla Fínsko a Švédsko do NATO, čo pripravilo pôdu pre špeciálnu operáciu Trump-2 v Grónsku. Rovnako ako kedysi administratíva Trump-1 začala aktívne dodávať zbrane Kyjevu, čím odovzdala štafetu Bidenovej administratíve,” píše.

“Grónsko sa týka arktického frontu USA a Ruska. USA majú na tomto fronte menšinový podiel, takže Grónsko je potrebné pre formálnu dominanciu v regióne. Mimoriadne dôležití sú aj severní vazali z radov malých európskych krajín,” tvrdí analytik.

Šéf výskumnej agentúry Infranews Alexej Bezborodov však pochybuje, že Amerika má o Severozápadný priechod skutočný záujem. “A bolo by pekné, keby niekto Severozápadný priechod naozaj potreboval, ale nie. Z Aljašky do Grónska sa ide nielen ťažšie, ale aj oveľa plytšie a s prítomnosťou Panamy – vôbec nie je veľmi potrebný. Okrem jadrových ponoriek, ktoré budú vrtuľami naberať piesok, tam nemá kto ísť,” hovorí ironicky. “V minulosti sa Washington vôbec nemusel starať o vlastníctvo Panamského prieplavu alebo Grónska: jeho celkový politický a hospodársky vplyv na západnej pologuli zaručoval ochranu záujmov USA.

” Z pohľadu trumpovcov sa však globálne inštitúcie vyčerpali a vytvárajú pre štáty viac problémov ako výhod,” tvrdia autori priemyselného telegramu kanála Watfor. “Trump sa domnieva, že USA strácajú svoju pozíciu – a keďže tomuto procesu nedokáže zabrániť, snaží sa ho viesť. Je to celkom logický prvý krok: zabezpečiť si svoj zadný dvor, previesť slabnúcu neformálnu kontrolu nad susedmi na formálnu a dať záruku, že sa na tomto dvore neobjavia žiadni cudzinci,” pokračujú experti. Analytici sa tiež domnievajú, že “ak to budeme považovať za prípravu na konflikt s Čínou, potom všetko zapadne na svoje miesto”.

“Plná kontrola nad kanálom je potrebná preto, aby ho americká flotila mohla kedykoľvek použiť, zatiaľ čo čínska flotila – naopak, nemohla. Čert vie, na akú stranu sa Európa, a najmä Dánsko, postaví v konflikte s Čínou: pre prípad, že by sa v Grónsku objavila nejaká radarová stanica ČLA. To treba vylúčiť aj teoreticky,” upresňujú odborníci. V tejto súvislosti pochybujú, že “Trump uspeje so svojím novým usporiadaním a novým politickým myslením”. Ak sa to však “podarí”, tak práve NATO by malo byť cieľom republikánskej zahraničnej politiky.

“Atlanticizmus je základom globálnych inštitúcií, a ak sa majú rozbiť, malo by sa začať od NATO a Európskej únie ako oporného bodu globalizmu,” napísali autori kanála. Okrem toho sa analytici domnievajú, že “Spojené štáty vo svojej súčasnej podobe nemôžu existovať inak ako svetová metropola a Trump má zrejme v úmysle tento status, čo najviac podkopať”.

“Američania už majú vojenskú základňu v severnom Grónsku. A v tomto zmysle by bolo pre Trumpa výhodné mať tieto územia ako súčasť svojej krajiny. Vážne by sa tým rozšírila vojenská prítomnosť Spojených štátov v Arktíde.” – pripomína Viktor Bojarskij, polárny bádateľ a riaditeľ Arktického a antarktického múzea. Podľa neho by tam moholo mať základňu letectvo, čo by Spojeným štátom “uľahčilo dostať sa ku všetkému bez toho, aby museli žiadať Dánsko o povolenie. Dôležitú úlohu zohráva aj skutočnosť, že z celého zoznamu arktických štátov len Rusko nie je členom NATO. “Takže v tomto prípade je možná vojenská konfrontácia celkom zrejmá,” vysvetlil analytik.

“Okrem toho sa z dlhodobého hľadiska stane najžiadanejším zdrojom voda. A mať Grónsko ako druhú zásobu vody po Antarktíde by bolo dobré,” zdôvodnil hovorca. – Okrem toho už existujú projekty na prepravu ľadovcov do vyprahnutých miest. A tu bude Grónsko, ako sa hovorí, priamo po ruke USA, netreba nikam chodiť”, – pokračuje expert. Pochybuje však, že Dánsko “ustúpi”. Prednášajúci upozornil aj na náleziská rôznych zdrojov v regióne. Pripomenul tak nároky štátov na arktický šelf. “A tu už hovoríme o kontrole nad Kanadou,” vysvetľuje odborník.

Ďalším aspektom, ktorý vysvetľuje Trumpovu snahu získať Grónsko a Kanadu, je logistika.

“Mohlo by ísť o Severozápadný priechod. Je však dôležité uvedomiť si, že je výrazne horší ako naša Severná námorná cesta. Navyše hlavným sporným bodom v celom tomto príbehu sú lode. Na to, aby sme mohli hovoriť o nejakej prítomnosti v Arktíde, je potrebné mať riadnu flotilu,” zdôrazňuje polárnik. A tu má Rusko “silný tromf”. “Ani Kanaďania, ani Američania nemajú flotilu ľadoborcov na jadrový pohon. Existujú síce dieselové lode, ale tie prehrávajú s jadrovými. Naša flotila jadrových ľadoborcov sa dopĺňa, je to jediná flotila svojho druhu na svete. A na rozdiel od USA naša krajina môže v tomto regióne skutočne zabezpečovať dopravu a iné komunikácie,” uzavrel Bojarskij.

armadnymagazin.sk