Spoločnosť Google získava leví podiel svojich príjmov z reklamy vo svojom vyhľadávaní, službe YouTube a na miliónoch webových stránok. Tiež zarába miliardy na svojej cloudovej platforme. Teraz tieto miliardy používa na odkúpenie samotného internetu – alebo aspoň podmorských káblov, ktoré tvoria chrbticu internetu.
Doteraz existovalo rozdelenie na sieť a obsah. Sieťam dominovali a stále dominujú klasickí poskytovatelia telekomunikačných služieb. Budovanie a prevádzkovanie miestnych a medzinárodných sietí je ich hlavnou kompetenciou. Pokusy o vstup do oblasti obsahu nikdy nefungovali dobre, okrem kúpy celých existujúcich skupín.
Ešte vo februári spoločnosť Google oznámila svoj zámer pokračovať vo vývoji kábla Curie, nového podmorského vedenia z Kalifornie do Čile. Bude to prvý súkromný medzikontinentálny kábel, ktorý kedy postavila veľká netelekomunikačná spoločnosť.
A ak sa pozrieme len na vnútrokontinentálne káble, spoločnosť Google už viaceré z nich plne financovala. Bola jednou z prvých spoločností, ktoré vybudovali úplne súkromné podmorské vedenie.
Google v tejto oblasti uplatňuje podobnú stratégiu ako v prípade systému Android. Nechcel prenechať obchod so smartfónmi konkurencii, ako to urobila s osobnými počítačmi, kúpil hotový operačný systém a vyvinul ho na absolútneho lídra na trhu.
Spoločnosť Google však nie je jediná, ktorá má ambície vlastniť prepájacie siete. V minulosti boli káble vo vlastníctve skupín súkromných spoločností – väčšinou poskytovateľov telekomunikačných služieb – ale v roku 2016 sa začal masívny rozmach podmorských káblov a tentoraz sú kupujúcimi poskytovatelia obsahu. Zdá sa, že spoločnosti ako Facebook, Microsoft a Amazon zdieľajú ambície spoločnosti Google dominovať na morskom dne.
Tento trend je skutočne znepokojujúci. Prevzatie „chrbtice“ siete internetu veľkými technologickými spoločnosťami bude mať ďalekosiahle, ale známe dôsledky. Je to ten istý starý kompromis, ktorý ponúkajú užívateľom: viac pohodlia za menej kontroly, ale aj menej súkromia. A ako ukázali posledné dva roky, cenzúra nasleduje za dominanciou.
Nepopulárni užívatelia sú vylúčení, YouTube blokuje a odstraňuje kanály so stovkami tisíc odberateľov, ak by mohli čo i len vzdialene ohroziť jeho vlastné obchodné záujmy – a záujmy farmaceutického priemyslu. Výsledky vyhľadávania sú teraz tiež výrazne cenzurované. Všetko, čo súvisí s Covidom, koronou a pandémiou, je veľmi silno filtrované. Mimochodom, alternatívami sú trochu prekvapivo Bing od spoločnosti Microsoft a Yandex, ktoré čisto zobrazujú obsah, ktorý zodpovedá vyhľadávaniu.
Je zrejmé, že trhová sila a koncentrácia dosiahli ďalšiu úroveň vyspelosti internetu, na ktorej môžu skutočne zvíťaziť len veľkí, etablovaní hráči v oblasti médií.
Spotrebitelia sa budú musieť čoskoro rozhodnúť, do akej miery chcú dôverovať týmto spoločnostiam, aby formovali internet budúcnosti. Aj my sa budeme musieť rozhodovať opatrne, pretože ide o tie isté spoločnosti, ktoré získavajú prístup k čoraz väčšej časti nášho súkromného života. A ktoré ho čoraz viac využívajú na kontrolu a manipuláciu.
Podmorské optické káble križujú morské dno po celom svete a prenášajú 95 – 99 percent medzinárodných dát. Celkovo je v súčasnosti v prevádzke viac ako 1 500 000 kilometrov podmorských káblov.
Zatiaľ čo predchádzajúci kábloví operátori využívali vlastníctvo káblov na predaj šírky pásma, poskytovatelia obsahu cielene budujú súkromné káble.
Internet sa bežne opisuje ako „oblak“. V skutočnosti ide o sériu mokrých, krehkých rúrok a spoločnosť Google sa ich chystá vlastniť alarmujúce množstvo. Čísla hovoria za všetko: po dokončení kábla Curie koncom tohto roka bude Google vlastniť približne 20 000 kilometrov podmorských káblov na medzinárodnej úrovni.
Celkový počet kilometrov už presiahol 100 000, ak doň započítame aj káble, ktoré vlastní Google v konzorciu so spoločnosťami Facebook, Microsoft a Amazon. Spolu s týmito káblami, v ktorých má Google podiel, má spoločnosť podmorskú infraštruktúru, ktorá by stačila na 2,5-násobné prejdenie rovníka.
Podobne ako zrušenie neutrality siete, aj privatizácia internetovej infraštruktúry len znížila ceny pre spotrebiteľov. To znamená, že určitý obsah sa zrýchľuje a spočiatku sa spotrebiteľom ponúka zadarmo.
Má to však jeden vážny háčik. Po prvé, rozmanitosť názorov sa pomaly, ale isto obmedzí, pretože sa rozšíri bezplatný obsah.
V druhom kroku možno nepopulárny, alebo nerentabilný obsah obmedziť. Ak sa webová lokalita načítava len pomaly, ak sa všetky videá, ktoré nepochádzajú z YouTube, dajú pozerať len trhaným spôsobom, zákazníci budú presmerovaní na výkonnejšie služby, ktoré ponúkajú obsah požadovaný technologickými korporáciami.
A tretím krokom je možnosť „hĺbkovej inšpekcie paketov“, t. j. čítania obsahu, ako to už dlho robia tajné služby, ako sme sa dozvedeli z odhalení Edwarda Snowdena.
Teraz vidíme, že finančný/farmaceutický/technologický komplex môže riadiť verejnú mienku prostredníctvom niekoľkých médií, a tak vytvárať vlastnú pravdu a definovať „stav vedy“. A to na škodu nás všetkých.
Vyspelí spotrebitelia by už nemali využívať služby, ktoré uplatňujú cenzúru, a ktoré získali, alebo chcú získať monopolné postavenie. Mali by vyvíjať tlak na politikov, aby zabránili vzniku monopolov, a ak už vznikli, aby ich zrušili, dodáva na záver Peter F. Mayer.
Komentár Petra F. Mayera (TKP)/ hlavný denník
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…