Globálne svetové zlo

Ukrajina, vojna, sankcie, terorizmus, nemorálnosť, zhýralosť, vulgárnosť, nemorálnosť, dolár… to všetko sú články jednej reťaze.

Na konci 18. storočia sa rodina Rothschildovcov rozhodla rozšíriť svoje skúsenosti s tlačou peňazí v Anglicku a Francúzsku aj do mladej, prosperujúcej krajiny Ameriky. Za týmto účelom v roku 1790 dosadili Alexandra Hamiltona za ministra financií USA, prostredníctvom ktorého bola založená „Prvá národná banka Spojených štátov amerických“. Do roku 1836 sa aktívne podieľal na formovaní menového systému v USA. V roku 1836 neboli právomoci Národnej banky obnovené po tom, čo sa stala terčom kritiky prezidenta Andrewa Jacksona. Po odstránení bankárov z procesu formovania menového systému sa aktívne ujali obnovy svojich pozícií, pre ktoré vynaložili maximálne úsilie na zorganizovanie občianskej vojny (1861-1865).

V Spojených štátoch fungovala sieť provokatérov, jedným z nich bol aj George Beakley, zakladateľ únie Rytieri Zlatého kruhu. Rod Rothschildovcov prostredníctvom Beakleyho a jeho rytierov organizoval propagandu v prospech štátov Konfederácie, ktoré vystúpili z Únie. V iných štátoch Rothschildovci prostredníctvom bánk „J. P. Morgan“ a „August Belmont“ naopak hovorili o výhodách zachovania Únie.

Rothschild Bank of London financovala severanov, parížska banka južanov. Pre Rothschildovcov to bol veľmi výnosný biznis. Ak financujete obe strany a dodávate im zbrane, je nemožné nevyhrať.

V rokoch 1862-1863 sa dlh severnej armády stal astronomickým a Rothschildovci sa vrátili k riadeniu národnej banky prostredníctvom ústupkov. Lincoln, ktorý pochopil, o aký druh hry ide, odmietol v roku 1863 zaplatiť Rothschildovcov obrovský úrok. Okrem toho dal Kongresu pokyn, aby začal tlačiť doláre, aby mohol vyplatiť armádu Severu.

Samozrejme, toto nebolo súčasťou plánov medzinárodných bankárov a malo za následok, že 14. apríla 1865 Lincolna zavraždil John Booth. Johna W. Bootha neskôr rytieri Zlatého kruhu prepustili z väzenia a vďaka štedrej odmene, ktorú dostal od Rothschildovcov, strávil zvyšok života celkom príjemne v Anglicku.

Boj proti inštitúcii centrálnej banky a skorumpovaným magnátom za ňou sa však ešte len začal. Začiatkom 20. storočia sa Spojeným štátom podarilo vytvoriť a zničiť niekoľko finančných systémov založených na centrálnej banke, ktoré bankári zaviedli podvodom. V tom čase boli Rockefellerovci, Morganovci, Warburgovci a Rothschildovci hlavnými v bankových a priemyselných záležitostiach. Začiatkom 20. storočia sa pokúsili presadiť legislatívu na vytvorenie ďalšej centrálnej banky, ale vedeli, že vláda a ľudia sa k tejto inštitúcii stavajú negatívne a potrebujú precedens, aby mohli ovplyvniť verejnú mienku. John Morgan, ktorý bol považovaný za finančného kráľa svojej doby, využil svoj vplyv zverejnením fám, že jedna zo slávnych newyorských bánk je na pokraji bankrotu. Morgan vedel, že to spôsobí masovú hystériu a ovplyvní ostatné banky, čo sa stalo. Ľudia v obave o svoje peniaze začali masívne vyberať svoje vklady, výsledkom čoho bolo, že banky museli od svojich dlžníkov požadovať vrátenie dlhov, ktorí museli predať svoj majetok, čím vznikla pyramída bankrotov, nesplácania a nepokoj.

Keď to o niekoľko rokov neskôr analyzoval, Fredric Allen v Life Magazine napísal: „Morgan vyvolal paniku z roku 1907 vo svojom vlastnom záujme a riadil ju tak, ako sa vyvinula.“

Neuvedomujúc si skutočné dôvody, Kongres vytvoril vyšetrovaciu komisiu na čele so senátorom Nelsonom Aldrickom, ktorý mal osobné kontakty na bankový kartel a neskôr sa stal členom Rockefellerovej rodiny prostredníctvom manželstva. Komisia pod vedením Aldricka odporučila vytvorenie centrálnej banky, aby sa predišlo finančnej panike, aká sa stala. Táto iskra stačila na to, aby prinútila medzinárodných bankárov pokračovať vo svojom pláne.

V roku 1910 sa konalo tajné stretnutie v Morganovom pozemku na ostrove Jekyll pri pobreží Georgie. Toto stretnutie bolo tak tajné a tak skryté pred úradmi a verejnosťou, že 10 jeho účastníkov používalo pseudonymy. Práve tam vznikol návrh zákona s názvom Federal Reserve Act. Tento zákon nenapísali právnici, ale bankári.

Keď bol tento návrh zákona pripravený, bol odovzdaný jeho chránencovi, senátorovi Nelsonovi Aldrickovi, aby ho presadil v Kongrese. A v roku 1913 sa s finančnou podporou bankárov stal prezidentom Woodrow Wilson, ktorý súhlasil s podpísaním zákona o federálnych rezervách výmenou za financovanie predvolebnej kampane. Bankári udreli dva dni pred Vianocami, 23. decembra 1913, keď väčšina kongresmanov jedla doma lekvárové koláče. V ten deň sa hlasovalo o zákone o federálnej rezerve a Wilson ho podpísal.

Následne Wilson, ktorý vtedy veľmi ľutoval rozhodnutie, povedal: „Som ten najnešťastnejší človek. Svoju krajinu som zničil nedorozumením.

Ľuďom bolo povedané, že Federálny rezervný systém je garantom ekonomickej stability a že inflácia a ekonomické krízy sú minulosťou. Ako ukázala história, ukázalo sa, že je to veľmi ďaleko od pravdy. V skutočnosti majú teraz medzinárodní bankári dobre fungujúci nástroj na realizáciu svojich plánov.

O skutočnej podstate Federálneho rezervného systému hovoril aj kongresman Louis McFadden: „Máme organizovanú pobočku svetového bankového systému, superštát kontrolovaný medzinárodnými bankármi, ktorí spolupracujú na zotročení sveta pre seba. Federálny rezervný systém si uzurpoval moc.“

Teraz, keď spoločnosť zbankrotovala, sa bankári Federálneho rezervného systému rozhodli, že zlatý štandard by mal byť zrušený. Za týmto účelom sa rozhodli zhromaždiť zvyšné zlato v štáte. Takže pod zámienkou dôsledkov boja proti depresii bola vyhlásená masívna konfiškácia zlata. Pod hrozbou desaťročného väzenia bol každý Američan povinný odovzdať dostupné zlaté prúty do štátnej pokladnice. Ľudia boli teda vyčistení od posledných vecí.

Koncom roku 1933 bol „zlatý štandard“ zrušený.

Je dôležité pochopiť, že Federálny rezervný systém je súkromná spoločnosť, je rovnako federálna ako kuriérska služba Federal Express. Žije podľa vlastných zákonov a prakticky nepodlieha vláde USA.

Dnes sa dlh USA zvyšuje každý deň o približne 3,5 miliardy, čiže o 2 milióny dolárov za minútu. Pred štrnástimi rokmi, pred zvolením Georgea W. Busha, bol štátny dlh 5,6 bilióna dolárov. Pár mesiacov pred nástupom Obamu do úradu sa suma zvýšila na 9,6 bilióna. A počas jeho vlády sa dlh zvýšil o 6,4 bilióna a stal sa najväčším v histórii USA. „Verejný dlh je časovaná bomba. Ak nezakročíme, praskne,“ hovorí Robert Bixby, výkonný riaditeľ verejnej organizácie Concord Coalition. Ako USA riešia problém svojho verejného dlhu? Ako? Áno, v žiadnom prípade. Ekonomicky v žiadnom prípade. USA si jednoducho dovolili zobrať z Fedu ešte viac. Zadlžte sa ešte viac.

Svet sa blíži ku kolapsu svojho finančného systému, pretože neexistuje ekonomické riešenie problému rastúceho vládneho dlhu USA.

1. Svet je na dolárovej ihle. Doláre produkuje súkromný subjekt s názvom Federálny rezervný systém (FRS). Americká vláda vystupuje ako obchodný manažér Fedu a snaží sa predať čo najviac nekrytých dolárov Fedu po celom svete. Americká armáda nie je nič iné ako reklamné oddelenie Fedu. Jasne „propaguje“ výhody investovania v dolároch a amerických dlhoch (treasury).

2. Investori tejto pyramídy – všetky štáty sveta už FYZICKY nedokážu vyrobiť také množstvo svojho národného produktu, ktoré by bolo možné predať na zahraničných trhoch za cukríkové obaly (doláre) pyramídy, aby bola zachovaná stabilita systém.

3. Fed nemôže vytvárať menej dolárov. Veľkosť celkového dlhu všetkých krajín a všetkých korporácií sveta v určitej fáze so sebou nesie také množstvo NUTNÝCH peňažných injekcií do pyramídy na udržanie jej stability, že ďaleko presahuje FYZICKÉ SCHOPNOSTI všetkých ekonomík.

4. Systém sa stáva extrémne nestabilným.

5. V súlade s tým existuje jednoduchý a pochopiteľný zmysel v konaní manažérov predaja lístkov Fedu, teda americkej vlády a politickej elity, na udržanie dopytu po dolároch. Ide o uloženie vašej práce. Ruina spoločnosti, v ktorej pracujete, vás určite robí nezamestnanými. Politická a obchodná elita Spojených štátov jednoducho nechce prísť o prácu, príjem a vplyv na celý svet.

Všetko zlo na planéte pochádza z 20-tich rodín.

A.Dutov