Georgij Sidorov o Vatikánskej knižnici

Vatikánska knižnica je jednou z najväčších známych knižníc, ktorá má veľa podzemných mnohokilometrových podlaží. Veľa starovekých artefaktov a pravých písomných prameňov starovekých civilizácií je tu utajených pred celým ľudstvom a iba veľmi úzky okruh sluhov Vatikánu má prístup k širším archívom knižnice.

Ako sa všetky tieto artefakty zhromaždené v priebehu mnohých storočí ocitli v tejto knižnici? O tom hovorí ruský cestovateľ, biológ, antropológ Georgij Sidorov vo svojej knihe „Tajný projekt vodcu“:

„Ako hovorí ezoterická literatúra, najvyššia slobodomurárska elita je zasvätená do poznania predchádzajúcich civilizácii. Ale iba ich najužší kruh. Stredná a nižšia slobodomurárska úroveň vie o predpotopnom čase iba to, čo je napísané v Biblii.

Odkiaľ sa slobodomurárska elita dozvedela o dobách zlatého veku? Táto otázka by sa tiež mala osvetliť. Aby sme pochopili, ako sa ich najvyšší kruh dostal k informáciám, musíme si pripomenúť starý zlodejský zákon: Ak chcete niečo ukradnúť tak, aby to nikto nehľadal, musíte na tom mieste, kde bolo niečo ukradnuté založiť požiar. Nech si všetci myslia, že nič nebolo ukradnuté, ale tieto hodnoty jednoducho zhoreli.

Teraz si spomeňme, koľkokrát horela najväčšia staroveká knižnica – Alexandrijská knižnica. Až trikrát. Prvýkrát bola zapálená v roku 47 pred našim letopočtom legionármi Cézara. Spolu s egyptskými loďami v prístave. Zaujímavé je, že lode na vode a knižnica v meste… Aký by to mohlo mať súvis? Iba jeden, ak predpokladáme, že knižnica bola najprv vykradnutá a následne zapálená tak, aby Egypťania neuskutočnili prenasledovanie, zapálili ich lode.

Faktom je, že Cézar v Alexandrii nemal dosť síl, inak by dobyl Egypt, ako to urobil jeho nástupca Oktavian. Otázka znie, prečo Rimania potrebovali Alexandrijskú knižnicu? Presnejšie povedané, jej tajné archívy.

Knihy, papyrusy a zvitky neboli potrebné pre nich, títo sa málo zaujímali o znalosti. Všetko toto intelektuálne bohatstvo sa rozhodli skryť pred ľudstvom tí, ktorí používali Rím ako údernú silu v Stredomorí a Európe, tí neľudia, ktorí aj spôsobili vznik Ríma… Zdá sa, že v rámci realizácie svojho globalizačného projektu, pretože pre fenomén Ríma neexistuje iné vysvetlenie. Vtedy títo neľudia začali so začisťovaním znalostí o starovekých civilizáciách.

Druhý úder po Alexandrijskej knižnici bol spôsobený počas vojny s Palmýrou pod cisárom Aurelianusom v roku 273. Skutočne Rimania pochopili, že neexistuje nič vyššie ako intelektuálne bohatstvo? Tento podivný incident sa vysvetľuje jednoducho: znamená to, že Cézar nezobral všetko. V Alexandrijskej knižnici sa nachádzali knihy, ktoré sa nemali dostať do rúk budúcich generácií.

K tretiemu požiaru v najväčšej knižnici na svete došlo v roku 391 v dôsledku jej spustošeniu kresťanmi. Možno to bol posledný akord, posledná revízia. Ale zaujímavou vecou je, že napriek trom požiarom a ďalšiemu spustošeniu Alexandrijskej knižnice na konci 7. storočia moslimami, prežili geografické mapy zostavené kartografmi predpotopnej civilizácie. Kópie týchto máp sú nám dobre známe: je to mapa tureckého admirála Piri Reisa, mapa severnej pologule Gerharda Mercatora, mapa Atlantídy a Južnej Ameriky Oroniusa Finiusa. Existujú dôkazy, že Kolumbus Ameriku slepo neobjavil. Mal nejaké mapy.

Z toho všetkého je možné vyvodiť záver, že z Alexandrijskej knižnice boli vyvezené nielen knihy, ale aj mapy zostavené starovekými civilizáciami. Otázka znie, kam? Ukazuje sa, že do Ríma. Do Ríma bola prevezená svojho času knižnica zo starovekej Macedónie. Taktiež sa tam ocitla knižnica z Atén, Pergama, Ponta a nakoniec tam skončila v roku 1204 knižnica z Konštantínopolu. Ale kde sú všetky tieto veľké knižnice? Opäť ten istý trik: ak chceš niečo spoľahlivo skryť, vytvoriť požiar a to, čo ste skryli, nikto nebude hľadať.

V Ríme došlo k niekoľkým veľkým požiarom. Rím vypálili aj Góti, Vandali, Byzantijci a horel aj v XIV. storočí aj neskôr. V Ríme horelo všetko možné, ale nie staré knihy. To sa dá ľahko dokázať. Každý vie, že zbierka kníh vo Vatikáne je najväčšia na svete. Odkiaľ pochádza táto úžasná superknižnica? Snáď nie je z kníh od Galov alebo Nemcov? Pravdepodobnosť nejaká je, že od Galov nejaké knihy sú, ale nie od negramotných barbarov z úpätia Álp. Existuje iba jeden záver: V podzemí Vatikánu sú knihy a zvitky všetkých vyššie uvedených knižníc a nie sú prístupné akademickej vede. A samozrejme s Vatikánom je spojená táto neviditeľná skupina dedičov predpotopnej civilizácie, ktorá sa považuje za tajnú okultnú vládu pozemskej spoločnosti. A práve od nej dostávajú najvyššie slobodomurárske kruhy dávkované vedomosti o predpotopnej dobe.

A mimochodom, tento proces prebieha aj teraz pred našimi očami, keď nielen pravidelné armády, ale aj nájomné oddiely „demokratického Západu“ okrádajú múzeá, v ktorých sú uložené artefakty, ale týmto sa zaoberajú aj teroristické skupiny ovládané svetovou vládou. Takto pred našimi očami boli čiastočne zničené, alebo tajne vyvezené, alebo predané do súkromných zbierok elity, artefakty z Afganistanu, Egypta, Iraku, Sýrie a Líbye. A samozrejme, nepotrebujete veľa inteligencie, aby ste uhádli, kto a za akým účelom vykradol múzeum v Kyjeve počas Majdanu v roku 2014.“

Georgij Sidorov „Tajný projekt vodcu“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info