Genocída Slovanov

Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti.

Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350 miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny, prípadne Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre Východ (Generalplan Ost). V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraumu) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že počas uvedeného obdobia bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny.

Tu treba pripomenúť, že tento nápor na Slovanov zo strany západu prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov. V stredoveku sa tento nápor západu šikovne maskoval tzv. šírením kresťanstva a organizovaním krížových výprav proti Slovanom Svätou rímskou ríšou nemeckého národa. Obete tohto „pokresťančovania“ už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o milióny zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a jej genocídna politika voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600 tisícovej európskej armády vedenej Napoleonom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko.

Slovanské združenie Slavica zo Slovenska počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti – Slovanská Praha 2018, ktorá sa konala v dňoch 7. až 9. júna 2018, podalo prostredníctvom svojho predsedu návrh, aby bol dátum 22.6. uznaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov. Uvedený návrh bol jednohlasne prijatý na spoločnom plenárnom zasadnutí troch medzinárodných slovanských organizácií: Všeslovanského výboru so sídlom v Prahe, Všeslovanského zväzu so sídlom v Moskve a Medzinárodnej Slovanskej rady so sídlom v Kyjeve. Tento návrh logicky nadväzoval na Uznesenie XII. Slovanskej rady O genocíde Slovanov, ktoré bolo prijaté 23. mája 2015 v Moskve. 22. júna 2018 slovanské združenie Slavica zorganizovalo prvý krát verejné zhromaždenie v Nitre (Park na Sihoti) pri pamätnom kameni Ciest víťazstva a slovanskej lipe, kde spolu s prítomnými účastníkmi si pripomenuli tento Pamätný deň genocídy Slovanov.

Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo jednoduché vybrať vhodný dátum pamätného dňa, tak aby sa s ním mohol stotožniť čo najväčší počet Slovanov. Počas už spomínaného tisícročia bolo proti Slovanom spáchaných niekoľko genocíd. No tá najväčšia a najlepšie zdokumentovaná je genocída, ktorá sa odohrala voči Slovanom počas Druhej svetovej vojny, prípadne počas Veľkej vlasteneckej vojny. V tejto vojne bolo najviac zaznamenaných obetí práve u východných Slovanov (Rusi, Bielorusi a Ukrajinci). Ako všetci dobre vieme východní Slovania boli napadnutí práve v deň 22.6.1941 nacistickým Nemeckom – operácia (plán) Barbarossa. Okrem toho okolo dňa letného slnovratu napadol aj Napoleon Rusko a u južných Slovanov sa tiež v tomto čase (Vidovdan) odohralo viac nepríjemných udalostí. K úcte k miliónom obetí východných Slovanov je práve dátum 22.6. najvhodnejším dňom na Pamätný deň genocídy Slovanov.

Ako symbol Pamätného dňa genocídy Slovanov združenie Slavica na spomínanej Všeslovanskej národopisnej slávnosti navrhla Hviezdu Roda(u). Ide o osemcípu hviezdu, starý symbol vnútornej sily a múdrosti, ktorý poukazuje na nekonečno vesmíru a harmóniu človeka so svetom. Je aj symbolom Slovanských rodov, na ktoré smerovali už spomínané genocídne ťaženia. Farebné prevedenie na tento účel je Hviezda Roda v červenej farbe umiestnená na bielom, šedom alebo čiernom podklade. Uvedený symbol je vhodné doplniť nápisom veľkými písmenami GENOCÍDA SLOVANOV alebo Pamätný deň GENOCÍDY SLOVANOV. Pietne spomienkové stretnutia by sa mali organizovať na významných miestach pre Slovanov ako sú napríklad pamätníky na obete vojen, pri pamätných stromoch (lipa, dub), hájoch, skalách a iných prírodných útvaroch. Počas týchto stretnutí je vhodné zasadiť pamätný strom, lipu alebo dub a pripomenúť účastníkom tu uvedené informácie.

V súvislosti s vyššie uvedeným odporúčame

• Zapojiť do pripomínania si Pamätného dňa genocídy Slovanov čo najviac občianskych organizácií a jednotlivcov v Slovanských krajinách a žiadať ich o písomnú podporu uvedeného návrhu.
• Preniesť uvedenú problematiku do parlamentov jednotlivých Slovanských krajín a neskôr na pôdu medzinárodných organizácií vrátane OSN.
• Keďže Slovania utrpeli v posledných svetových vojnách najväčšie straty, mali by dostať všetky doteraz uznané reštitúcie a vojnové reparácie.
• Parlamenty slovanských krajín musia na legislatívnej úrovni systematizovať problém genocídy Slovanov, najmä v prvej a druhej svetovej vojne.
• Vytvoriť múzeá genocídy Slovanov, v ktorých sa budú zbierať materiály a fakty o cielenej deštrukcii civilistov a vojenských síl.
  

Slávme slávne slávu Slávov slávnych

autor: Miloš Zverina

zdroj: www.zverina.net

Геноцид Славян

Геноцид, в соответствии с международным правом, является одним из самых звучных  международных преступлений и вместе с тем и самым тяжелым преступлением против человечности. Совершенно непонятно, почему до сегодняшнего дня славяне, более, чем 350-миллионное мировое сообщество, не имеют своего памятного дня геноцида.

Геноцид в прошлом признали в отношении армян, евреев, камбоджийцев или руандцев, но в отношении славян пока не признали. Притом только в 20 столетии убили десятки миллионов славян во время двух мировых войн и разгула антиславянских сил в самих же славянских странах. Более всего их систематически убивали во время Второй мировой войны или Великой Отечественной войны, во время реализации нацистского Генерального плана „Восток“ (GeneralplanOst).

В этой концепции Адольфа Гитлера и нацистского движения главной целью было завоевание жизненного пространства  (Lebensraum) за счет славян и исполнение столетней немецкой идеологической мечты Похода на Восток (Drang nach Osten). Выполнение этого плана должно было вылиться в геноцид и этнические чистки славян. Существуют предположения, что в это время убили примерно 30 миллионов славян и приблизительно на столько же уменьшилось количество жителей в славянских странах в результате этой страшной войны.

Здесь необходимо напомнить, что это наступление на славян со стороны Запада продолжается безостановочно минимально в течение последней тысячи лет.  В средние  века это наступление Запада ловко маскировалась под так называемое  распространение христианства и организацию крестовых походов против славян Святой римской империей немецкого народа. Жертвы этой „христианизации“ сегодня вряд ли кто-нибудь сможет сосчитать, но без сомнения тогда убили миллионы славян и постепенно их вытеснили на восток (Drang nach Osten).

То же самое случилось и с южными славянами, когда в роли агресоров выступила Османская империя, проводившая геноцидную политику в отношении славян. Для полноты картины необходимо вспомнить и о военной кампании 600-тысячной европейской армии под предводительством Наполеона, которая в июне 1812 года напала на Россию.

Славянское общество Славица из Словакии во время Всеславянских народных празднеств – Славянская Прага 2018, которые состоялись 7 – 9 июня 2018 года, в лице своего председателя выдвинуло предложение о том, чтобы дата 22 июня была признана, как Памятный день геноциды славян. Это предложение было единогласно принято на совместном пленарном заседании трех международных славянских организаций:  Всеславянского комитета со штаб-квартирой в Праге, Всеславянского комитета со штаб-квартирой в Москве и Международного славянского совета со штаб-квартирой в Киеве.

Это предложение было логическим продолжением Постановления XII. Славянского совета „О геноциде славян,“ которое приняли 23 мая 2015 года в Москве. 22 июня 2018 года славянское объединение Славица организовало первую общественную сходку в Нитре (Парк в Сиготи) возле памятного камня Дорог Победы и славянской липы, где вместе с присутствующими представителями общественности и жителями города и окрестных сел торжественно отметили Памятный день геноцида славян.

Из-за приведенных выше причин было нелегко выбрать подходящую дату памятного дня – такую, с которой бы отождествилось как можно большее количество славян. В течение последнего тысячелетия против славян совершили сразу несколько геноцидов. Но тем самым большим и более всего задокументированным является геноцид, который применили в отношении славян во время Второй мировой войны или Великой Отечественной войны. В этой войне самые большие жертвы зарегистровали именно среди восточных славян (русские, белорусы, украинцы).

Мы все хорошо знаем, что на восточных славян именно 22 июня 1941 напала нацистская Германия – Операция (План) Барбаросса. Кроме этого, приблизительно в день летнего солнцеворота и Наполеон также напал на Россию, а на территории, где живут южные славяне, в то время (Видовдан) произошло много неприятных событий. Для преклонения перед миллионами жертв восточных славян именно дата 22 июня является самым подходящим днем для Памятного дня геноцида славян.

Как символ Памятного дня геноцида славян, объединение Славица во время выше упоминавшихся Всеславянских народных торжеств предложило Звезду Рода. Это восьмиконечная звезда, старый символ внутренней силы и мудрости, который указывает на бесконечность космоса и гармонию человека с миром. Он же является и символом Славянских родов, против которых были направлены выше упоминавшиеся геноцидные походы. В этом предназначении Звезда Рода выполнена красным цветом и находится на белом, сером или черном фоне.

Данный символ хорошо было бы дополнить надписью большими буквами „ГЕНОЦИД СЛАВЯН“ или „Памятный день ГЕНОЦИДА СЛАВЯН“. Благоговейные памятные встречи следует организовать на имеющих значение для славян местах, как, например, памятники жертвам войн, памятные деревья (липа, дуб), рощи, скалы и иные природные образования. Во время этих встреч было бы желательно посадить памятное дерево, липу или дуб и напомнить участникам встречи приведенные выше информации.

В связи с выше приведенным предлагаем

• Привлечь к отмечанию Памятного дня геноцида славян как можно больше общественных организаций и отдельных лиц в славянских странах и предложить им, чтобы письменно подтвердили свою поддержку данного предложения.
• Продвинуть данную проблематику в парламенты отдельных славянских стран и позже на сцену международных организаций, в том числе и ООН.
• Поскольку славяне во время последних мировых войн понесли самые большие жертвы, им должны вернуть все имущество, в рамках признанной до сегодняшнего дня  реституции, и осуществить военные репарации.
• Парламенты славянских стран должны на законодательном уровне систематизировать проблему геноцида славян, главное, во время Первой и Второй мировых войн.
• Создать музеи геноцида славян, в которых будут собирать материалы и факты о целенаправленном уничтожении гражданских лиц и военных сил.

Славим славно славу Славов славных.

В Нитре, дня 9.5.2019
Милош Зверина

---

Ludobójstwo (Genocyd) Słowian

Według prawa międzynarodowego, genocydem (ludobójstwem) się nazywa zbrodnia przeciw ludzkości,nie podlegająca przedawnieniu.

Jest to dość niezrozumiałe, że aż do dnia dzisiejszego nie mają Słowianie, stanowiący ponad 350 milionową część społeczności światowej, swego dnia pamięci ludobójstwa. Ludobójstwa, które zostało powszechnie uznane w przypadku Ormian, Żydów, Kambodżan czy Rwandyjczyków, ale nie w przypadku Słowian. Przy tym tylko w XX wieku zostały wymordowane dziesiątki milionów Słowian podczas dwóch Wojen Światowych oraz bestialstwa sił antysłowiańskich w niektórych słowiańskich krajach. Najwięcej takich ofiar było w w trakcie Drugiej Wojny Światowej, przy realizacji nazistowskiego Głównego Planu Wschód (Generalplan Ost). W tej koncepcji Adolfa Hitlera i ruchu nazistowskiego chodziło o zdobycie przestrzeni życiowej(Lebensraumu)kosztem Słowian, w ramach wielowiekowej niemieckiej ideologii Naporu na Wschód(Drang nach Osten). Realizacja tego planu skutkowała ludobójstwem i etnicznymi czystkami wśród Słowian. Ocenia się, że podczas tego to okresu zostało wymordowanych aż 30 milionów Słowian i z grubsza podobną liczbę ludności utraciły, w wyniku tej strasznej wojny, państwa słowiańskie.

Trzeba tutaj przypomnieć, że taki napór na Słowian ze strony Zachodu trwa od co najmniej tysiąca lat. W wiekach średnich ten napór był elegancko maskowany tak zwanych krzewieniem chrześcijaństwa i organizowaniem, przez Święte Cesarstwo Rzymskie Narodu Niemieckiego, wypraw krzyżowych przeciw Słowianom. Ofiarami tej „chrystianizacji”, jak o tym dzisiaj prawie już nikt nie pamięta, były miliony Słowian i ich stopniowe wypychanie na Wschód (Drang nach Osten). Podobna sytuacja panowała i u Słowian Południowych, wobec których agresorem było Imperium Ottomańskie, też prowadzące wobec Słowian polityką ludobójstwa. Aby obraz był pełny, trzeba tutaj przypomnieć wojenne wtargnięcie 600 tysięcznej europejskiej armady pod przywództwem Napoleona, która w czerwcu 1812 roku napadła na Rosję.

Słowiańskie Stowarzyszenie Slavica ze Słowacji, podczas wszechsłowiańskiej kulturalnej imprezy – Slovanská Praha 2018, która miała miejsce w dniach 7 do 9 czerwca 2018 roku, za pośrednictwem swego przewodniczącego podała wniosek, aby data 22.6. została uznana za DZIEŃ PAMIĘCI LUDOBÓJSTWA SŁOWIAN. Wniosek ten został jednogłośnie przyjęty na wspólnym plenarnym posiedzeniu trzech międzynarodowych słowiańskich organizacji: Wszechsłowiańskiego Soboru z siedzibą w Pradze, Związku Wszechsłowiańskiego z siedziba w Moskwie oraz Międzynarodowej Słowiańskiej Rady z siedzibą w Kijowie. Ten wniosek nawiązywał do uchwały nt. Ludobójstwa Słowian, przyjętej przez Komitet Wszechsłowiański 21 maja 2015 roku w Moskwie. 22 czerwca 2018 roku Słowiańskie Stowarzyszenie Slavica zorganizowało po raz pierwszy powszechne zgromadzenie w Nitrze(Park na Sihoti), przy pamiątkowym kamieniu na Cześć Zwycięstwa i przy słowiańskiej lipie(zasadzonej tam rok wcześniej), gdzie wespół z obecnymi tam uczestnikami wspominano ten dzień Pamięci Ludobójstwa Słowian.

Jak wszyscy dobrze wiemy, wschodni Słowianie zostali najechani dokładnie w dniu 22.6.1941 roku przez nazistowskie Niemcy (Plan Barbarossa). Oprócz tego, także w okresie letniego przesilenia słonecznego napadł na Rosję Napoleon. Także i południowych Słowian w tym okresie roku (Vidovdan) rozegrało się wiele nieprzyjemnych wydarzeń. By uczcić pamięć milionów ofiar wśród wschodnich Słowian, data 22.06. jest najstosowniejszym dniem by uznać go za Dzień Pamięci Ludobójstwa Słowian.

Jako symbol Pamiętnego dnia ludobójstwa Słowian, Stowarzyszenie Slavica, na wspomnianej uroczystości w Nitrze, zaproponowała Gwiazdę RODU. Chodzi o ośmioramienną gwiazdę, stary symbol wewnętrznej siły oraz mądrości, który wskazuje na nieskończoność Wszechświata i na harmonię człowieka ze światem. Jest to także symbol słowiańskich rodów, na których zniszczenie nacelowane były wspomniane powyżej ludobójcze napady. Barwnym symbolem tego celu jest GWIAZDA RODU koloru czerwonego na białym, szarym lub czarnym tle. Ten symbol warto uzupełnić napisem „Genocyd Słowian” lub „dzień pamięci ludobójstwa Słowian”. Poświęcone tym historiom wspomnieniowe spotkania warto by organizować w znanych miejscach męki Słowian, jak na przykład przy tablicach pamiątkowych ofiar wojen, czy przy pamiątkowych drzewach (lipa, dąb), w gajach i skałach oraz innych interesujących miejscach. Podczas tych spotkań warto zasadzić pamiątkowe drzewo, lipę albo dąb i przypomnieć tutaj przekazane informacje.

W związku z wyżej zasygnalizowaną sprawą, proponujemy

• Dołączyć do przypominania Dnia Pamięci Ludobójstwa Słowian jak najwięcej organizacji obywatelskich oraz indywidualnych osób w krajach Słowiańskich i starać się ich o pisemne poparcie wskazanego wniosku.
• Wnieść wskazaną problematykę na forum parlamentów indywidualnych słowiańskich krajów, a także na forum międzynarodowych organizacji, w tym ONZ.
• Ponieważ Słowianie najbardziej ucierpieli w ostatnich wojnach światowych, powinni otrzymać wszystkie dotąd uznane restytucje i wojenne reparacje.
• Parlamenty słowiańskich krajów winny na poziomie legislacyjnym usystematyzować problem ludobójstwa Słowian, przynajmniej ten w Pierwszej i Drugiej Wojnie Światowej.
• Utworzyć muzea genocydu Słowian, w których będzie się zbierać materiały oraz fakty o fizycznym zniszczeniu osób cywilnych i sił wojskowych.

Sławmy sławnie sławę Słowian Sławnych

V Nitře dne 9.5.2019
Miloš ZVERINA
Tłumaczył Marek GŁOGOCZOWSKI

---

Genocid Slavena

Po medjunarodnom pravu je genocid nezastarjevajući medjunarodni zločin a ujedno i najteži zločin protiv čovječnosti. Dosta je neshvatljivo da do dana današnjeg Slaveni, zajednica koja broji preko 350 milijuna ljudi u cijelom svijetu, nema Dan sjećanja na svoj genocid.

U prošlosti je priznato da je genocid izvršen nad Armenima, Židovima, Kambodžanima, Ruandjanima, ali genocid Slavena nije priznat. A samo u tijeku XX stoljeća su pobijene desetke milijuna Slavena u dva svjetska rata i bješnjenju protuslavenskih sila u slavenskim državama. Najviše sistematski pobijenih je bilo u Drugom svjetskom ratu, odnosno Velikom domovinskom ratu, prilikom ostvarenja nacističkog Glavnog plana za Istok (Generalplan Ost). Ovaj koncept Adolfa Hitlera i nacističkog pokreta trebao je ostvariti životni prostor (Lebensraum) na uštrb Slavena i stogodišnji njemački ideološki san Pohoda na Istok (Drang nach Osten). Izvršenje ovog plana imalo je za posljedicu genocid i etničko čišćenje Slavena. Procjenjuje se da je u navedenom razdoblju pobijeno oko 30 milijuna Slavena, a za još otprilike sličan broj je opao broj stanovnika slavenskih zemalja kao posljedica ovog strahovitog rata.

Ovdje treba reći, da taj pohod Zapada protiv Slavena traje neprestano bar posljednjih tisuću godina. U srednjem vijeku ga je Zapad maskirao paravanom takozvanog širenja kršćanstva, dok je Sveto rimsko carstvo njemačkog naroda organiziralo križarske pohode protiv Slavena. Broj žrtava ove „kristijanizacije“ danas nitko ne može prebrojiti, ali vjerojatno se radi o milijunima ubijenih Slavena, dok su preživjeli postupno pogurani na istok (Drang nach Osten). Slična situacija vladala je i kod južnih Slavena, gdje je agresor bilo Osmanlijsko carstvo i njegova genocidna politika prema Slavenima. Ne treba zaboraviti ni pohod europske vojske od 600 tisuća vojnika pod vodjstvom Napoleona, koji je 1812. napao Rusiju.

Slavenska udruga Slavica iz Slovačke je na Sveslavenskom narodopisnom slavlju – Slavenski Prag 2018, koje se održavalo od 7. do 9. lipnja 2018., predložilo preko svog predsjednika, da se datum 22. 6. usvoji kao Dan sjećanja na genocid Slavena. Ovaj prijedlog bio je jednoglasno usvojen na plenarnoj sjednici triju medjunarodnih slavenskih organizacija: Sveslavenskog odbora sa sjedištem u Pragu, Sveslavenskog saveza iz Moskve i Medjunarodnog Slavenskog savjeta iz Kijeva. Ovaj prijedlog logično je proizišao iz Zaključka XII. Slavenskog savjeta O genocidu Slavena, koji je usvojen 23. svibnja 2015. u Moskvi. A 22. lipnja 2018. slavenska udrugaSlavica je prvi put organizirala javni skup u Njitri  (Park na Sihoći) kraj spomen-kamena Ceste pobjede i slavenske lipe, koja je tamo posadjena, kako bi sa nazočnima obilježila ovaj Dan sjećanja na genocid Slavena.

Obzirom na gore navedeno, nije bilo jednostavno izabrati odgovarajući datum za Dan sjćanja koji bi odgovarao najvećem broju Slavena. U prošlom mileniju izvršeno je nekoliko genocida nad Slavenima. Ali onaj najveći i najbolje dokumentiran je genocid nad Slavenima za vrijeme Drugog svjetskog rata, odnosno Velikog domovinskog rata. U tom ratu bilo je najviše zabilježenih žrtava upravo kod istočnih Slavena (Rusi, Bjelorusi i Ukrajinci). Kao što svi dobro znamo, istočni Slaveni su napadnuti upravo dana 22.6.1941. od strane nacističke Njemačke (operacija ili plan Barbarossa). Osim toga, baš tih dana oko sunovrata je Napoleon napao Rusiju, a kod južnih Slavena se dogodilo više neugodnih dogadjaja (Vidovdan). Iz poštovanja prema milijunima žrtava iz redova istočnih Slavena je najprikladniji datum za Dan sjećanja na genocid Slavena upravo 22. 6.

Kao simbol Dana sjećanja na genocid Slavena udruga Slavica je na spomenutoj Sveslavenskoj narodopisnoj slavi predložila Zvijezdu Roda. Radi se o osmokrakoj zvijezdi, starom simbolu unutarnje sile i mudrosti, koji predstavlja beskraj svemira i harmoniju čovjeka i svijeta. To je i simbol Slavenskih rodova, protiv kojih su se vodili spomenuti genocidni pohodi. Stoga je izabrana crvena Zvijezda Roda na bijeloj, sivoj ili crnoj podlozi. Prikladno je dopuniti ovaj simbol natpisom velikim tiskanim slovima GENOCID SLAVENA ili Dan sjećanja na GENOCID SLAVENA. Manifestacije za Dan sjećanja treba održavati na mjestima bitnim za Slavene, kao što su spomenici žrtava rata ili spomen-stabla (lipa, hrast), šumice, stijene i drugi prirodni oblici. Na ovim skupovima bi bilo prikladno posaditi spomen-stablo i podsjetiti učesnike na navedene informacije o genocidu Slavena.

Preporuke

• Uključiti u spomen-svečanost za Dan sjećanja na genocid Slavena što više udruga i pojedinaca u slavenskim zemljama i zahtijevati od njih pismenu podršku navedenog prijedloga.
• Prenijeti navedenu problematiku u parlamente slavenskih država, a kasnije i u medjunarodne organizacije, uključujući UN.
• Pošto su u posljednjim svjetskim ratovima najveće gubitke pretrpjeli Slaveni, trebali bi dobiti sve dosad priznate restitucije i otštete.
• Parlamenti slavenskih zemalja moraju na zakonskom nivou sistematizirati problem genocida Slavena, osobito u Prvom i Drugom svjetskom ratu.
• Otvoriti muzeje genocida Slavena koji će skupljati materijale i činjenice o ciljanom uništenju civila i vojnih snaga.

Slavimo slavno slavu Slavâ slavnih

U Njitri dne 9.5.2019
Miloš ZVERINA

---

Genocid Slovena

Prema medjunarodnom pravu je genocid nezastarevajući medjunarodni zločin a ujedno i najteži zločin protiv čovečnosti.

Dosta je neshvatljivo da do dana današnjeg Sloveni, zajednica koja broji preko 350 miliona ljudi u celom svetu, nema dan sećanja na svoj genocid.

U prošlosti je priznato da je genocid izvršen nad Jermenima, Jevrejima, Kambodžanima, Ruandjanima, ali genocid Slovena nije priznat. A samo u toku XX veka su pobijeni deseci miliona Slovena u dva svetska rata i bešnjenju protivslovenskih sila u slovenskim državama. Najviše sistematski pobijenih je bilo u Drugom svetskom ratu, odnosno Velikom otadžbinskom ratu, prilikom ostvarenja nacističkog Glavnog plana za Istok (Generalplan Ost). Ovaj koncept Adolfa Hitlera i nacističkog pokreta trebao je da ostvari životni prostor (Lebensraum) na uštrb Slovena i stogodišnji nemački ideološki san Pohoda na Istok (Drang nach Osten). Izvršenje ovog plana imalo je kao posledicu genocid i etničko čišćenje Slovena. Procenjuje se da je u navedenom razdoblju pobijeno oko 30 miliona Slovena a za još otprilike sličan broj je opao broj stanovnika slovenskih zemalja kao posledica ovog strahovitog rata.

Ovde treba reći da taj pohod Zapada protiv Slovena traje neprestano bar zadnjih hiljadu godina. U srednjem veku ga je Zapad maskirao paravanom takozvanog širenja hrišćanstva, dok je Sveto rimsko carstvo nemačkog naroda organizovalo krstaške pohode protiv Slovena. Broj žrtava ove „hristijanizacije“ danas niko ne može da prebroji, ali verovatno se radi o milionima ubijenih Slovena, dok su preživeli postepeno pogurani na istok (Drang nach Osten). Slična situacija vladala je i kod južnih Slovena, gde je agresor bilo Osmanlijsko carstvo i njegova genocidna politika prema Slovenima. Ne treba zaboraviti ni pohod evropske armije od 600 hiljada vojnika pod vodstvom Napoleona, koji je 1812. napao Rusiju.

Slovensko udruženje Slavica iz Slovačke je na Sveslovenskom narodopisnom slavlju – Slovenski Prag 2018, koje se održavalo od 7. do 9. juna 2018., predložilo preko svog predsednika, da se datum 22. 6. usvoji kao Dan sećanja na genocid Slovena. Ovaj predlog bio je jednoglasno usvojen na plenarnom sastanku tri medjunarodne slovenske organizacije: Sveslovenskog odbora sa sedištem u Pragu, Sveslovenskog saveza iz Moskve i Medjunarodnog Slovenskog saveta iz Kijeva. Ovaj predlog logično je proizašao iz Zaključka XII Slovenskog saveta O genocidu Slovena, koji je usvojen 23. maja 2015. u Moskvi. A 22. juna 2018 slovensko udruženje Slavica je prvi put organizovalo javni skup u Njitri  (Park na Sihoći) pored spomen-kamenca Putevi pobede i slovenske lipe, koja je tamo zasadjena, da bi sa prisutnima obeležila ovaj Dan sećanja na genocid Slovena.

S obzirom na gore navedeno, nije bilo jednostavno izabrati odgovarajući datum za dan sećanja koji bi odgovarao najvećem broju Slovena. U prošlom milenijumu izvršeno je nekoliko genocida nad Slovenima. Ali onaj najveći i najbolje dokumentovan je genocid nad Slovenima za vreme Drugog svetskog rata, odnosno Velikog otadžbinskog rata. U tom ratu bilo je najviše zabeleženih žrtava upravo kod istočnih Slovena (Rusi, Belorusi i Ukrajinci). Kao što svi dobro znamo, istočni Sloveni su napadnuti upravo dana 22.6.1941. od strane nacističke Nemačke (operacija ili plan Barbarossa). Sem toga, baš tih dana oko sunovrata je Napoleon napao Rusiju, a kod južnih Slovena se dogodilo više neprijatnih dogadjaja (Vidovdan). Iz poštovanja prema milionima žrtava iz redova istočnih Slovena je najprikladniji datum za Dan sećanja na genocid Slovena upravo 22. 6.

Kao simbol Dana sećanja na genocid Slovena udruženje Slavica je na pomenutoj Sveslovenskoj narodopisnoj slavi predložilo Zvezdu Roda. Radi se o osmokrakoj zvezdi, starom simbolu unutrašnje sile i mudrosti, koji predstavlja beskraj svemira i harmoniju čoveka i sveta. To je i simbol Slovenskih rodova, protiv kojih su se vodili pomenuti genocidni pohodi. Iz tog razloga je izabrana crvena Zvezda Roda na beloj, sivoj ili crnoj pozadini. Prikladno je da se ovaj simbol dopuni napisom velikim štampanim slovima GENOCID SLOVENA ili Dan sećanja na GENOCID SLOVENA. Manifestacije za Dan sećanja treba održavati na mestima važnim za Slovene, kao što su spomenici žrtava rata ili spomen-stabla (lipa, hrast), šumice, stene i drugi prirodni oblici. Na ovim skupovima bi bilo prikladno da se posadi spomen-stablo i da se učesnici podsete na navedene informacije o genocidu Slovena.

Preporuke:

• Da se u spomen-svečanost za Dan sećanja na genocid Slovena uključi što više društvenih organizacija i pojedinaca u slovenskim zemljama i da se od njih zahteva pismena podrška navedenog predloga.
• Preneti navedenu problematiku u parlamente slovenskih država, a kasnije i u medjunarodne organizacije, uključujući UN.
• Pošto su u poslednjim svetskim ratovima najveće gubitke pretrpeli Sloveni, trebali bi da dobiju sve dosad priznate restitucije i otštete.
• Parlamenti slovenskih zemalja moraju na zakonskom nivou da sistematizuju problem genocida Slovena, posebno u Prvom i Drugom svetskom ratu.
• Otvoriti muzeje genocida Slovena koji će skupljati materijale i činjenice o ciljanom uništenju civila i vojnih snaga.

Slavimo slavno slavu Slavâ slavnih

U Njitri dana 9.5.2019
Miloš ZVERINA

---

The Genocide of Slavs

Within the international law, genocide is defined as an international crime to which statutory limitations do not apply and it is also the gravest crime against humanity.

It is quite incomprehensible that until today, Slavs – a worldwide community counting over 350 million people – do not have their genocide remembrance day. In the past, the international community acknowledged the genocide committed against Armenians, Jews, peoples of Cambodia or Rwanda, but not the genocide against Slavs. And yet, in the 20th century alone, tens of millions of Slavs were slaughtered during the two world wars and as a result of a rampage of Anti-Slavic forces in the Slavic countries. Most were systematically eliminated during World War II or the Great Patriotic War as the Nazi Master Plan East (Generalplan Ost) had been implemented. This design of Adolf Hitler and the Nazi Regime aimed to acquire new living space (Lebensraum) at the expense of Slavic people and to fulfil the century-old German ideological dream Drive to the East (Drang nach Osten). The execution of this plan resulted in genocide and ethnic cleansing of Slavs. It is estimated that approximately 30 million of Slavs were massacred during that period and this horrible war caused a further decrease of population in the Slavic countries by a similar number.

We feel the need to mention that this drive against Slavs from the West has been under way at least during the past millennium. In Middle Ages, this western drive was cleverly disguised as a so-called christianisation and crusades against Slavs organised by the Holly Roman Empire of the German nation. It is impossible to count all the victims of this „christianisation campaign“ but we know that millions of Slavs were killed and others driven further East (Drang nach Osten). The southern Slavs faced similar situation with Ottoman Empire as the aggressor and the source of genocidal policies against Slavs. In order to paint a complete picture, we must not forget the military campaign of the 600-thousand European army led by Napoleon which attacked Russia in June 1812.

At the Pan Slavic Ethnic Festival – Slavic Prague 2018 – which took place on June 7-9, 2018, the chairman of the Slavic Association „Slavica“ from Slovakia proposed that June 22 should be recognised as the Slavic Genocide Remembrance Day. This proposal was accepted unilaterally during the joint plenary session of three international Slavic organisations: All Slavs Committee based in Prague, Pan Slavic Association based in Moscow and International Slavic Council based in Kiev. This proposal was a logical step following the Declaration of the XII. Slavic council „On the Genocide of Slavs“ adopted in Moscow on May 23, 2015. On June 22, 2018, the Slavic Association „Slavica“ organised the first public meeting in Nitra (at the city park Sihoť) near the Commemorative Stone of Victory Roads and the Slavic Linden Tree to celebrate the Slavic Genocide Remembrance Day will all participants.

Based on all above-mentioned facts, it was not easy to choose an appropriate date for the remembrance day which would allow most Slavs to identify with it. During the past millennium, Slavs were subject of several genocides committed against them. However, the biggest and best documented is the genocide against Slavs during World War II or the Great Patriotic War. This war saw most victims among eastern Slavs (Russians, Belorussians and Ukrainians). As we all well know, the eastern Slavs were attacked by the Nazi Germany on June 22, 1941 during Operation Barbarossa. Furthermore, Napoleon also attacked Russia close to Summer Solstice and southern Slavs suffered several grievous events during this time (Vidovdan). In order to honour the millions of victims among Eastern Slavs, we consider June 22 the best date for the Slavic Genocide Remembrance Day.

At the previously mentioned Pan Slavic Ethnic Festival, the Slavica Association suggested that Star of the Tribes should become a symbol of the Slavic Genocide Remembrance Day. It is an eight-pointed star – an ancient symbol of inner strength and wisdom symbolising the infinite Universe and harmony between the Man and the World. It is also a symbol of the Slavic tribes which were targeted by those genocidal campaigns. For this purpose, Star of the Tribes shall be rendered in red colour on white, grey or black background. It is advised to accompany this symbol with capitalised words SLAVIC GENOCIDE or SLAVIC GENOCIDE Remembrance Day. Remembrance events should be organised at places which hold special significance to Slavs such as war memorials, remembrance trees (linden, oak), groves, rocks and other natural formations. During these meetings, we recommend that a remembrance tree (linden or oak) is planted and the participants are reminded of the facts mentioned in this document.

In connection with the aforementioned, we would like to recommend:

• That we involve in celebrating the Slavic Genocide Remembrance Day as many civic organisations and individuals as possible in all Slavic countries and ask them to support this proposal in writing.
• That we introduce this issue into the parliaments of Slavic countries as well as international organisations including the UN.
• Since Slavs suffered the biggest losses in the last world wars, they should be entitled to receive all restitutions and war reparations recognised so far.
• The parliaments of Slavic countries must approach the problem of Slavic genocide systematically in their legislation, particularly the genocide during World War I and II.
• The museums of Slavic genocide should be created and should collect materials as well as the facts about this targeted destruction of civilians and armed forces.

Let us grandly celebrate the glory of great Slavs

In Nitra, May 9, 2019
Miloš ZVERINA