Generálny prokurátor Žilinka podal návrh na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora Lipšica

Maroš Žilinka ešte v júli vyhlásil, že Lipšicove vyjadrenia pre médiá k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia voči svedkom vo viacerých kauzách boli v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal 13. augusta návrh na začatie disciplinárneho konania proti špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. TASR o tom v sobotu informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

Disciplinárneho previnenia sa mal dopustiť tým, že 28. júla bez znalosti spisu verejne špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. A to potom, ako dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ako aj sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III, ktorá vzala obvineného Cs. D. do väzby, konštatovali dôvodnosť a zákonnosť vzneseného obvinenia.

„Špeciálny prokurátor tak mal postupovať v rozpore so zákonom uloženým princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry,“ priblížil Skladan.

Generálny prokurátor SR zdôrazňuje, že podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je výlučne vecou dodržiavania princípov a pravidiel, daných všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, dodržiavanie ktorých je na prokuratúre ako hierarchicky usporiadanej sústave štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, mimoriadne dôležité pre zabezpečenie zákonného plnenia jej povinností.

Žilinka ešte v júli vyhlásil, že Lipšicove vyjadrenia pre médiá k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia voči svedkom vo viacerých kauzách boli v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry.

Upozornil, že špeciálny prokurátor verejne prezentoval svoje subjektívne názory vo veci, ktorá nie je právoplatné skončená. Myslí si, že Lipšic zabudol, že už nie je advokátom, ale špeciálnym prokurátorom.

Lipšic vtedy reagoval, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť.

„Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami, čo sa malo diať v tomto prípade,“ poznamenal. Tvrdil, že v médiách boli opakovane zverejňované nepravdivé informácie, a preto považoval za povinnosť sa vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí sú činní v týchto veciach, zastať.

Lipšic sa zľakol vyšetrovania vedeného policajnou inšpekciou proti ľuďom zodpovedných za marenie vyšetrovania v kauze manipulovania trestných konaní a vyrábania svedkov a kajúcnikov

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) so znepokojením vníma sústavné snahy spomaliť a zabrzdiť vyšetrovanie mimoriadnej závažnej trestnej činnosti, ktorú vyšetrujú vyšetrovatelia NAKA pracovnej skupiny Očistec pod dozorom prokurátorov ÚŠP. TASR o tom 28. júla informoval špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

„Sme presvedčení, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť. Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami,“ povedal Lipšic.

Z vyhlásenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vyplýva, že zásah Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) na pôde Národnej kriminálnej agentúry, pri ktorom vyšetrovatelia inšpekcie pod dozorom prokurátora vzali aj živé spisy, aby si ich mohli skopírovať, nebol oprávnený. Lipšic tvrdí, že NAKA inšpekcii vychádzala v ústrety, ale v tomto prípade nedostala žiadosť o dodanie spisového materiálu.

Výsledkom je obvinenie, ktoré vzniesol tím z úradu inšpekcie. Podľa Lipšica je kľúčovým svedkom v obvinení špecializovaného tímu ÚIS bývalý vedúci jedného z operatívnych oddelení NAKA Ján Kaľavský.

„Zo zverejneného uznesenia je zrejmé, že kľúčovým svedkom v danej veci je bývalý vedúci jedného z operatívnych oddelení NAKA Ján Kaľavský. Tento vypovedá, že známa SMS medzi ním a vyšetrovateľom NAKA Jánom Čurillom zo dňa 22. 8. 2020 bola zaslaná ešte pred výsluchom svedka Csabu Dömötöra, a teda zápisnica z výsluchu tohto svedka zo dňa 20. 8. 2020 bola antedatovaná. Samotné uznesenie však z evidencie vstupu osoby C. Dömötor konštatuje, že táto osoba bola v budove NAKA len dňa 18. 8. 2020 a dňa 20. 8. 2020 (teda v deň vykonania výsluchu),“ reagoval oficiálne Lipšic.

Úrad špeciálnej prokuratúry zdôrazňuje, že každý svedok musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť, ak vo svojej výpovedi uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

Prokurátor Remeta: Policajný prezident Kovařík zmaril zadržanie podozrivej osoby

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislav Remeta oznámil začatie trestného stíhania v prípade prerušenia zaisťovacieho úkonu zo strany Prezídia Policajného zboru v prípade zásahu voči svedkom v kauzách Očistec a Judáš.

„Od 20. júla, keď došlo k vzneseniu obvinenia trom osobám a boli voči nim urobené zaisťovacie úkony, vyšlo najavo viac skutočností, ktoré súviseli práve s priebehom zaisťovacieho úkonu. Ten bol po zadržaní prvej osoby prerušený,“ uviedol krajský prokurátor.

Podľa krajského prokurátora budú okolnosti prerušenia zásahu z 20. júla predmetom samostatného konania. „Aby bolo jasné, či bolo možné prebiehajúci zásah veľmi neštandardne prerušiť a následne ho po hodine a pol povoliť,“ doplnil Remeta.

Prokurátor Remeta v rozhovore pre Aktuality.sk potvrdil, že keď dal policajný prezident Kovařík stopnúť zásah, obvinený ušiel jednotke priamo pred očami.

„Tá osoba bola videná, ale jednotky nemohli pokračovať v zásahu. Museli sa stiahnuť. Ohrození boli aj zasahujúci policajti, lebo v okolí miesta, kde malo dôjsť k zadržaniu, sa neskôr objavili viaceré podozrivé motorové vozidlá a bol videný aj jeden z obvinených. Vyskytovali sa tam osoby, ktorých výstroj mohla vzbudzovať dojem možného ohrozenia,“ vysvetlil prokurátor.

„Vyšetrovateľka a velitelia jednotlivých zásahov spracovali záznam o konkrétnych vozidlách, skutočnostiach a osobách, ktoré vedeli identifikovať. Vrátane toho, že pokyn na prerušenie zásahu vydal sám policajný prezident,“ doplnil Remeta.

Prokurátor na otázku, či akciu zmaril svojim pokynom policajný prezident Peter Kovařík, uviedol, že „minimálne jedna osoba mohla byť zadržaná – takže účel zaisťovacieho úkonu zmarený bol.“

Dodal, že podľa jeho informácií „predbežné výsledky kontroly Inšpekčnej služby nezistili žiadne pochybenia vyšetrovateľky, ktoré by sa týkali nasadenia síl a prostriedkov a výkonu zasahujúcej jednotky.“

„Informácie, ktorými disponuje Rastislav Remeta, ja nepoznám a nebudem ich preto ani bližšie komentovať. O možnom začatí trestného stíhania viem len z médií. Som však pripravený celú záležitosť s preverením použitia zásahovej jednotky a kroky, ktoré ma viedli k mojim pochybnostiam o zásahu vysvetliť orgánom činným v trestnom konaní. Nebudem sa vyjadrovať do médií, na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby situáciu preverili a ja som im plne k dispozícii,“ reagoval prezident Policajného zboru Peter Kovařík.

Zdôraznil, že sa nebude obhajovať prostredníctvom médií, pretože nechce, aby boli jeho slová prekrúcané a zneužívané na politický boj.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil tri osoby v kauze manipulovania svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi

Úrad inšpekčnej služby vykonával v júli úkony v súvislosti s kauzami Očistec a Judáš. Dôvodom malo byť manipulovanie svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi v týchto prípadoch.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil tri osoby – členov zločineckej skupiny takáčovcov Csabu Dömötöra, Mateja Zeman alias Bandurku a podnikateľa Petra Petrova alias Tigra.

Svedka v policajných kauzách Csabu Dömötöra už bratislavský súd odsúdil začiatkom augusta na podmienečný trest odňatia slobody vo výške 32 mesiacov. Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave pred tým schválil s obvineným dohodu o vine a treste.

Obvinený Peter Petrov alias Tiger mal krivo taktiež vypovedať pod taktovkou vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. NAKA ho zadržala minulý týždeň, avšak odmietla ho vydať sudcovi, ktorý v kauze manipulovania trestných konaní na neho vydal zatykač. 

Matej Zeman alias Bandurka, na ktorého bol 11. augusta vydaný Európsky zatýkací rozkaz, bol v piatok 20.8. zadržaný chorvátskymi orgánmi. Chorvátske úrady si ho predvolali na bližšie nešpecifikované úkony, ktoré súvisia s jeho žiadosťou o politický azyl. Po ich skončení ho obmedzili na osobnej slobode. Zeman je svedkom aj v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Vyšetrovateľka Santusová: Môj vyšetrovací tím sa dostal ďalej, ako to „niekomu“ vyhovuje. Podozriví operatívci NAKA z kauzy Očistec sa snažia diskreditovať mňa aj mojich spolupracovníkov

Niektorí policajní vyšetrovatelia slepo veria v „kajúcnikov“ a rezignovali na vykonávanie iných dôkazov. V liste adresovanom predstaviteľom štátu a prokuratúry to tvrdí bývalá vedúca špecializovaného vyšetrovacieho tímu zriadeného v pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby Diana Santusová. 

Špecializovaný vyšetrovací tím vykonával svoje služobné povinnosti v súlade so zákonom, tvrdí Santusová. Odmieta vytváranie obrazu o konflikte v bezpečnostných zložkách štátu. V liste poukazuje na účelovosť konania viacerých osôb, ktorých cieľom má byť zmariť trestné konanie vedené špecializovaným vyšetrovacím tímom. Kritizuje dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholtza, ktorý podľa nej sabotoval činnosť tímu.

Santusová si myslí, že konanie vedené proti nej a špecializovanému vyšetrovaciemu tímu koordinujú a vedú podozriví príslušníci z pracovnej skupiny Očistec. „Podozriví príslušníci Policajného zboru (PZ) z pracovnej skupiny Očistec, ktorí vedú uvedené trestné konanie, v súčasnosti skutočne intenzívne zabezpečujú vykonštruované dôkazy, ktorých cieľom je účelová diskreditácia mojej osoby a postupu špecializovaného vyšetrovacieho tímu,“ tvrdí. Má informáciu, že na základe „nezákonne zabezpečených a vykonštruovaných dôkazov“ plánujú voči nej vzniesť obvinenie, ako aj ďalším členom špecializovaného tímu.

Všetky tri vyšetrovacie spisy, ktoré mala Santusová ako vedúca tímu pridelené, jej boli podľa vlastných slov odňaté bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Následne boli pridelené inému vyšetrovateľovi PZ. Santusová to v danej situácii považuje za absolútne neakceptovateľné.

„Laicky a v skratke si dovolím tvrdiť, že sme sa ako tím pod mojím vedením dostali ďalej, ako to „niekomu“ vyhovuje a zámerom konania určitých osôb je len to, aby som v tejto činnosti nepokračovala. Mojim želaním je pokračovať v práci uvedeného špecializovaného vyšetrovacieho tímu s cieľom objektívneho zistenia skutočného stavu,“ hovorí.

Santusová už špeciálny tím nevedie, dôvodom mala byť akcia proti vyšetrovateľom NAKA. Tú počas samotnej akcie nechal skontrolovať policajný prezident Peter Kovařík, neskôr minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) priznal, že to bolo na jeho podnet.

„Odmietam vytváranie obrazu o konflikte v bezpečnostných zložkách štátu, čoho dôkazom je napokon aj zloženie uvedeného špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ako aj bezproblémová spolupráca s inými bezpečnostnými zložkami,“ píše Santusová. Aj napriek tomu, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic označuje tento tím ako „antitím“.

Santusová píše, že ju zarazilo konanie dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholtza. Jeho „cieľom od nástupu do uvedenej funkcie bolo získavať informácie o priebehu tímom vedeného trestného konania a toto konanie mariť akýmkoľvek spôsobom“. Ako príklad uvádza, že členovia špeciálneho tímu nemohli robiť nadčasy, lebo vraj neboli na ne peniaze.

„Vyústilo to až do stavu, že nakoniec sám menovaný dočasne poverený riaditeľ úradu ústne úkoloval vrátnikov v budove situovanej na adrese Mlynské Nivy 61 v Bratislave, aby ho o každom príchode príslušníkov Policajného zboru mimo pracovnej doby telefonicky ihneď informovali a to v akomkoľvek čase (takéto niečo sa v rámci Úradu inšpekčnej služby nikdy nedialo a nikdy nebolo nikomu bránené v tom, aby slobodne pracoval),“ pokračuje v liste Santusová.

List zaslala Santusová prezidentke SR Zuzane Čaputovej, premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO), predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina) a ďalším predstaviteľom výboru pre obranu a bezpečnosť. Týmito informáciami a dôkazmi podľa Santusovej disponuje prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava a aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Zdroj: ta3.com / InfoVojna