Generálna prokuratúra zakázala účasť Lipšicovi vo falošnej pracovnej skupine riešiacej obnovu dôvery v právny štát. Svojho zástupcu do Hegerom avizovanej komisie odmieta poslať aj Najvyšší súd

Na informáciu reagoval aj líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. „Toto je na čo dobré, neviete?“ vyjadril sa na sociálnej sieti.

Generálna prokuratúra zakázala špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi účasť na medzirezortných aktivitách mimo prokuratúr.

Nemôže sa tak zúčastniť ani na zasadnutí pracovnej skupiny, ktorej vznik oznámil premiér Eduard Heger po rokovaní bezpečnostnej rady. Informuje o tom Denník N, podľa ktorého mal Lipšic dostať zákaz dnes ráno na operatívnej porade. 

Na informáciu reagoval aj líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. „Toto je na čo dobré, neviete?“ vyjadril sa na sociálnej sieti.

Pracovná skupina začala na Úrade vlády fungovať dnes. Jej zriadenie schválila minulý týždeň bezpečnostná rada štátu ako reakciu na situáciu v bezpečnostných zložkách. Pre vládu a parlament má pripraviť návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry. Pracovať má osem hodín denne.

Zvolal ju premiér po tom, ako tento týždeň Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov NAKA, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie.

Minister financií a šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič očakáva prvé výsledky pracovnej skupiny už za pár dní. „Pre očistu, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebuje, potrebujeme v prvom rade garantovať statočným a odvážnym vyšetrovateľom a prokurátorom, aby mohli ísť po krku tzv. našim ľuďom alebo zbohatlíkom, ktorí tu roky rozkrádali Slovensko,“ uviedol pred rokovaním.

Myslí si, že treba napríklad jasne vymedziť právomoci generálnej a špeciálnej prokuratúry. Paragraf 363 by zrušil alebo výrazne oklieštil. Hnutie Sme rodina, ktoré sa na skupine odmieta zúčastňovať, chce Matovič ubezpečiť, že zmeny nie sú namierené proti niekomu, ale za očistu a spravodlivosť pre každého.

Najvyšší súd nevyšle zástupcu do pracovnej skupiny

Najvyšší súd nevyšle svojho zástupcu do pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát. Dôvodom sú riziká, ktoré by mohli byť spojené s účasťou nominanta Najvyššieho súdu v tejto pracovnej skupine. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Šéf Najvyššieho súdu Ján Šikuta tvrdí, že „tvorba trestnej politiky štátu je predovšetkým vecou moci zákonodarnej a výkonnej, úlohou moci súdnej je realizácia trestného práva v konkrétnych prípadoch aplikačnej praxe v súlade s pravidlami zavedenými zákonodarcom“.

Doplnil, že Najvyšší súd je pripravený podieľať sa na pripravovaní legislatívy v rámci zákonom stanovených mechanizmov.

Važanová ďalej informovala, že výkon súdnej moci sa musí uskutočňovať tak, aby bola po celý čas zachovaná požiadavka jej nezávislosti a nestrannosti, a to nielen v subjektívnej rovine, ale aj v objektívnej, smerom navonok. „Preto považuje (Šikuta – pozn. TASR) za lepšie vyhnúť sa všetkému, čo by mohlo poskytnúť čo aj len minimálnu zámienku na spochybnenie nezávislosti a nestrannosti Najvyššieho súdu ako inštitúcie i jednotlivých jeho sudcov,“ sprostredkovala Važanová stanovisko predsedu Najvyššieho súdu.

Šikuta zároveň poďakoval predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽANO) za možnosť vyslať nominanta súdu do tejto pracovnej skupiny. Uviedol, že Najvyšší súd podporuje odborné diskusie na témy spojené s právnym štátom, ktoré by mohli prispieť kvalite jeho fungovania.

Kollár odmieta podporovať praktiky čurillovskej mafie pod ľúbivým heslom, ako aj zriadenie falošnej pracovnej skupinu na „boj proti mafii a hydre“ avizovanej Hegerom

Hnutie Sme rodina sa nebude zúčastňovať na pracovnej skupine, ktorá má riešiť obnovu dôvery v právny štát. Vyhlásil to na piatkovej tlačovej konferencii líder hnutia a predseda parlamentu Boris Kollár.

„Máme tu ďalšie obvinenia v policajných kauzách a už nie je normálne, čo sa tu deje. Nebudem podporovať, aby sa tu z jednej mafie vytvorila druhá a nie som ochotný sa na tomto zúčastňovať,“ zdôraznil predseda parlamentu.

Nové vážne obvinenia v kauzách v polícii podľa neho prekračujú všetky hranice. Odvolával sa na uznesenia i odposluchy. Nechce tiež, aby „jednu mafiu vystriedala druhá“. Dodal, že treba bojovať proti tzv. Ficovej mafii, ktorá si podľa neho sprivatizovala spravodlivosť.

„Nebudeme sa zúčastňovať na tejto skupine, nebudeme tam dávať žiadne návrhy. Za takéto niečo nebudeme hlasovať,“ vyhlásil Kollár.

Nové vážne obvinenia v kauzách v polícii podľa neho prekračujú všetky hranice. Odvolával sa na uznesenia i odposluchy. Nechce tiež, aby „jednu mafiu vystriedala druhá“.

Šéf Sme rodina zdôraznil, že bude podporovať právo a spravodlivosť. Dodal, že treba bojovať proti tzv. Ficovej mafii, ktorá si podľa neho sprivatizovala spravodlivosť.

„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská‘, a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ pripomenul.

„Ale nebudem účelovo meniť zákony len preto, že sa nám nepáči jedno rozhodnutie,“ vyhlásil.

Kollár zároveň vyzval koaličných partnerov, aby sa vrátili k tomu, čo sľúbili ľuďom. Spomenul predovšetkým nezdražovanie elektrickej energie, plynu, výstavbu nájomných bytov či zvyšovanie dôchodkov.

„Musíme sa vrátiť späť k našej práci pre ľudí, nedoťahovať sa len o jednotlivé stoličky a účelovo meniť zákony“,dodal.

Lídrovi mimoparlamentného Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu Kollár odkázal, že vládu nebude povaľovať len preto, aby zachránili „ficovskú mafiu“. „Tá nech si to jasne na tých súdoch pretrpí a podstúpi spravodlivý trest,“ povedal.

Pellegrini ho v piatok vyzval na odchod z koalície. Odvolal sa na Kollárove slová o tom, že ak bude nezákonnosť pokračovať, nebude súčasťou koalície.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vo štvrtok zdôraznil, že na vzniku skupiny je v koalícii zhoda, na tlačovej konferencii pri ňom stáli viacerí koaliční partneri vrátane podpredsedu Sme rodina a ministra práce Milana Krajniaka.

„To, čo odznelo na štvrtkovej tlačovej konferencii, bolo iné, než som mal pocit, že sa dialo vnútri. Žiadne trestné konania nesmú byť krivené. Na tlačovej konferencii som zrazu počúval, že kolegovia si zrejme už stranu vybrali, ale my sa nepridáme na jednu alebo na druhú stranu. My chceme, aby tu platil zákon,“ povedal Krajniak v piatok novinárom.

Vznik pracovnej skupiny oznámila koalícia po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Zvolal ju premiér po tom, ako tento týždeň Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie.

Matovičov mopslík a poslanec OĽaNO Kyselica, ktorý ako policajný vyšetrovateľ nevyšetril Gorilu, chce rekodifikáciou Trestného práva znemožniť vyšetrovanie zločinov súčasnej vlády a manipuláciu trestných konaní

Hnutie OĽANO po voľbách nechcelo robiť veľké čistky, v zmysle zákona chcelo vymeniť pár kľúčových ľudí, no podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Lukáša Kyselicu sa ukazuje, že to nestačilo, a nastal čas na výraznejšie zmeny. Vyhlásil to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Dodal tiež, že jedným z riešení aktuálnej situácie v bezpečnostných zložkách bude návrh na rekodifikáciu Trestného poriadku. Rozhovory vyšetrovateľov o koncipovaní uznesení považuje Kyselica za normálne.

„Vývin nikdy nebude taký ideálny, ako si predstavujete vo svojich snoch, keď nastupujete k moci,“ povedal Kyselica na margo situácie v bezpečnostných zložkách s tým, že to predpokladal. „Keď sa začne robiť, takáto situácia nastane,“ dodal. 


Pripomenul, že OĽANO po voľbách rešpektovalo zákony, ktoré mohli byť aj narýchlo prijaté ešte pred voľbami, napríklad v súvislosti s menovaním funkcionárov v Policajnom zbore. „OĽANO to rešpektovalo a nerobili sa čistky na vrcholových pozíciách, ktoré každý očakával, že sa po nástupe urobia. A ako vidíme, nastal čas,“ povedal.

„Keď máte presadzovať politickú moc, je prirodzené, že keď ste zodpovední za nejaký rezort, máte mať právo si najbližších ľudí do jednotlivých štruktúr menovať,“ vyhlásil s tým, že policajného prezidenta by si mal vyberať minister vnútra. Šéf rezortu Roman Mikulec (OĽANO) má Kyselicovu podporu.

Podľa Kyselicu je normálne, že sa vyšetrovatelia radia, ako koncipovať uznesenia o začatí trestného stíhania. Majú k dispozícii zmes informácií, preto sa radia, čo z nich vyplýva. Koordinácia tu podľa neho musí byť.

Kyselica si myslí, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v súvislosti s údajným sledovaním svojej osoby Slovenskou informačnou službou (SIS) hovorí na základe overených skutočností. Takáč reagoval, že SIS asi sleduje tých, ktorí porušujú zákon a robia trestnú činnosť, a preto predpokladá, že Lipšic robí trestnú činnosť. Pripomenul, že Lipšic môže byť za kriminalizáciou opozície.

Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár by sa mal ospravedlniť za svoje slová o tzv. čurillovskej mafii, uviedol Kyselica. Sme rodina kritizuje priklonenie sa koaličných partnerov „na jednu stranu“.

„Vrcholoví predstavitelia majú možno úplne iné informácie a na základe toho možno predstavitelia OĽANO vydali jednoznačné stanovisko, že sa priklonili na stranu vyšetrovateľov Čurillu,“ reagoval Kyselica. Nemyslí si, že postoj Sme rodina ohrozí boj koalície proti korupcii.

Z pracovnej skupiny vyjde podľa Kyselicu jednoznačne návrh, že treba rekodifikovať Trestný poriadok. „To je alfa a omega, na tom zákone sa už robí,“ skonštatoval s tým, že treba inovovať zastaraný trestný proces.

Nevyšetril Gorilu, nechce vyšetriť ani „kamarátov“ z NAKA

Bývalý policajný vyšetrovateľ a dnes poslanec Matovičovho OĽaNO Lukáš Kyselica obvinených vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku obhajoval po ich zatknutí argumentami, že majú výrazný podiel na rozložení zločineckých skupín. „Otvorene musím povedať, že je to nerovný boj, ak má sám vyšetrovateľ bojovať v spise, kde je x obvinených, možno s desiatimi, dvadsiatimi advokátmi, niekedy aj s prokurátorom a v neposlednom rade aj s vonkajším okolím,“ doplnil.

Myslí si, že tieto udalosti môžu demotivovať veľa čestných ľudí, ktorí pracujú pre štát. „Možno si povedia, že im to nestojí za to, majú svoje rodiny, majú svoj plat a nech si robí veľké veci, kto chce,“ podotkol. Verí, že ľudia pracujúci pre štát nerezignujú.

Kyselica pred pôsobením v politike stál od 1. decembra 2016 na čele tímu pre vyšetrovanie kauzy Gorila, ktorú nevyšetril. Dovtedy bol jeho členom. Vo funkcii nahradil dovtedajšieho šéfa tímu Mareka Gajdoša, ktorý odišiel na vlastnú žiadosť do civilu. Kyselica pôsobil v ozbrojených zboroch vyše 20 rokov. V tíme Gorila, ktorý vznikol 9. januára 2012, bol od 26. januára 2012. Kyselica v roku 2020 kandidoval za Matovičovo hnutie OĽaNO do parlamentu ako tajný príslušník Vojenského spravodajstva, o čom nemali vedieť ani samotní členovia hnutia.

„Takmer osem rokov bol v tíme na vyšetrovanie prípadu „Gorila“, štyri roky ako vyšetrovateľ a tri roky ako jeho vedúci. Za toto obdobie bolo vznesené obvinenie len jednej osobe (P. Ruskovi za paroplynový cyklus), po týždni bolo trestné stíhanie prokurátorom zrušené. Od tej doby (9.1.2012) až doteraz, teda za osem a pol roka (!) výsledkom práce tímu vyšetrovateľov je nula, zero, čo je aj výsledok práce Lukáša Kyselicu,“ komentoval v júli 2020 policajnú kariéru Matovičovho poslanca bývalý riaditeľ Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozef Šátek.

V januári 2021 poukázal na to, že Kyselica ako Mikulcov štátny tajomník „pripravil návrh zákona, ktorým okrem prednostu okresného úradu mali urobiť politickými nominantami aj vedúcich odborov“. Dodal tiež, že „tam kde Kyselica zanechal svoju „stopu“, tam veru tráva nerastie.“

Šátek reagoval na Kyselicovu „odbornosť“ aj v súvislosti s jeho snahou rekodifikovať Trestný poriadok. 

Čurillu a spol. obhajoval aj predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič (OĽaNO), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (pred tým Za ľudí, v súčasnosti SaS). 

Zatknutie organizovanej skupiny vyšetrovateľov NAKA

Vyšetrovateľ ÚIS začiatkom týždňa vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesol obvinenia voči dvom príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva.

Pokyn na vznesenie obvinenia vydal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava. Obvinenie sa týka ovplyvňovania výpovedí svedkov.

Inšpekcia ministerstva vnútra obvinila ďalších dvoch zadržaných vyšetrovateľov NAKA Milana Sabotu a Štefana Mašinuzo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Obvinili aj Scholtza, a to zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Všetkých vzal súd do väzby.

Vo vznesení obvinenia voči vyšetrovateľom NAKA sa okrem iného píše aj to, ako prišiel agent do kancelárie vyšetrovateľa Ďurku, ktorý sledoval tlačovú konferenciu predsedu Smeru Roberta Fica ku kauze advokáta Martina Ribára. To bol v minulosti práve Ďurkov prípad.

Ústavný súd sa vtedy zaoberal sťažnosťou advokáta Martina Ribára, ktorá sa dotýkala jeho neodôvodnenej väzby trvajúcej 20 mesiacov. Následne rozhodol, že celá doterajšia väzba bola protizákonná a v náleze publikovanom 14. mája 2021 nariadil Najvyššiemu súdu SR okamžite prepustiť z väzby na slobodu advokáta Martina Ribára, ktorému bolo porušené právo na osobnú slobodu a bezpečnosť.

„Závažné to nie je len kvôli obsahu tohto rozhodnutia, ktoré diskvalifikuje Špecializovaný trestný súd a špeciálnu prokuratúru, ale nám dáva obraz, ako dnes funguje polícia, prokuratúra a súdy pri rozhodovaní o väzbe. Toto rozhodnutie poukazuje, čo za ohavnosti sa páchajú na ľuďoch za posledný rok,“ uviedol vtedy Robert Fico na tlačovke.

„P. Ďurka povedal, že tieto vyjadrenia nezostanú nepotrestané, a že on o chvíľu uvidí, to povedal tak cez zuby smerom k R. Ficovi potichu. Následne agent povedal P. Ďurkovi, že je kok.t, pričom P. Ďurka reagoval s tým, že to by sa na neho aj J. Čurilla hneval, keby to zostalo nepotrestané,“ konštatuje uznesenie o obvinení Čurillu a Ďurka.

Vyšetrovatelia NAKA chceli v júli začať vyšetrovať podozrenia korupcie na policajnej inšpekcii. Uznesenie o začatí trestného stíhania však na základe paragrafu 363 stopol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Naopak, policajná inšpekcia zadržala štvoricu členov NAKA na základe toho, že ich chceli obviniť.

Ako dôkazy použila inšpekcia odposluchy, ktoré nainštalovala priamo do kancelárii vyšetrovateľov v budove NAKA. „Skutkový základ uznesenia o vznesení obvinenia bol získaný z doslovných prepisov zvukových záznamov vyhotovených na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III.,” stojí v uznesení.

Z prepisov odposluchov vyplýva, že pri začatí písania obvinenia Čurilla ani Ďurka nevedeli presne z čoho chcú policajtov z inšpekcie obviniť. „Ján Čurilla upozornil príslušníka Policajného zboru Pavla Ďurku, že aby v uvedenom uznesení bolo zrejmé, že príslušníci Úradu inšpekčnej služby to robia na základe toho, že majú zo SIS prisľúbenú finančnú alebo nejakú nenáležitú výhodu vo forme nejakej funkcie na SIS alebo niečo podobné,” píše sa v uznesení.

„V ďalšej časti sa Pavol Ďurka, Ján Čurilla a Milan Sabota bavili o tom, že do uznesenia o začatí trestného stíhania nedajú sabotáž, lebo ju tam nevtesnajú a na korupciu tam musia mať nejaké záznamy, alebo niečo, z čoho to bude vyplývať. Lebo to tam nemôžu dať len preto, že oni vedia, že príslušníci Policajného zboru zaradení na Úrade inšpekčnej služby to nerobili len tak,” uvádza sa ďalej v zápisnici. 

Čurilla mal podľa prepisov odposluchov navrhnúť, aby tam Milan Sabota dokomponoval krivé obvinenie.

„Pavol Ďurka príde s nápadom, že by tam dali vydieranie pričom Ján Čurilla mu to vyhovorí, že oni ešte nevydierajú. V ďalšej časti pri písaní uznesenia o začatí trestného stíhania sa Ján Čurilla pýta, či je tam korupcia len aby bola príslušná “špeciálna” (prokuratúra pozn. red.),” píše sa ďalej v obvinení.

Zdroj: postoj.sk / hnonline.sk / InfoVojna