V týchto dňoch si pripomíname 75. výročie zhodenia atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki.
Je to výročie, ktoré si svojím dosahom pre celé ľudstvo a z úcty k nevinným obetiam, jednoznačne zaslúži pozornosť. Lebo tak ako vtedy, tak aj dnes mali tí, čo rozdali pokyny na tento útok, krvavé oči, píše v statuse na sociálnej sieti gen.v.v. Jozef Viktorín. Jeho status ďalej preberáme v plnom znení.
Vtedajším a ani dnešným mocipánom pri kormidlách pojem MIER veľa nehovoril a nehovorí. Len pachtenie sa po moci a potreba prezentovania vlastnej sily a hladenie si osobného ega. Nezmyselná operácia, ktorá je v dejinách zapísaná rádioaktívnou krvou a množstvom civilných obetí ukázala svoju ničivú silu.
Toto pripomínam aj preto, že síce odpustiť asi môžeme, ale pamätať si máme a aj musíme. A kde vnímam paralelu s dneškom? Konflikt za našimi východnými hranicami, na Ukrajine, je dnes podporovaný hlavne západnými štátmi (ako USA, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a tak ďalej) potvrdzuje, že do očí niektorých „lídrov“ v niektorých štátoch sa znovu nalieva krv.
Aj na príklade osudu miest Hirošima a Nagasaki vidíme, že svet nepotrebuje zverstvá, ani vojnové dobrodružstvá a už vôbec nie pokusné testovania noviniek v oblasti zbrojárstva. Áno vojna je vždy ľahšia metóda riešenia konfliktu, ako rokovania a udržiavanie mieru. Ale hasenie vojnových ohnísk však vždy trvá dlhšie a hlavne s násobnými následkami. Videli sme to v minulosti a vidíme to dnes a denne.
Pri momente výročia zhodenia atómových bômb na Japonsko zostáva však veľmi zaujímavé, že médiá hlavného prúdu „záhadne“ mlčia. Prečo asi? Žeby to bolo z dôvodu, že atómovú bombu použili „mierotvorcovia“ z USA?
Alebo preto, že im to dnes nehrá do politických hier a scenárov? Fakty z histórie však hovoria jasnou rečou: rozhodnutie o použití jadrovej zbrane prišlo z USA.
Je nesmierne dôležité si uvedomiť, kto môže za napätie vo svete dnes, resp. kto nechce a kto nechce mier. Alebo otázka komu vyhovuje vojenský konflikt obecne? Toto sú dôležité odkazy, aby sme vedeli pochopiť, že cena mieru je nevyčísliteľná.
A preto sa o mier musíme usilovať a to bez ohľadu, ako k tomu pristupujú veľké štáty a nimi podporované angažované média. Sila hlasu občanov je absolútne dôležitá. Pretože mier je jedinou cestou budúcnosti. Bez neho nebude nič.
Ak toto pravidlo „niekto“ nepozná, prípadný svetový ozbrojený vojenský konflikt môže byť to posledné, čo ľudstvo na tejto planéte zažije. A to si musia uvedomiť aj súčasní vládni politici a nie niečo hovoriť a niečo iné v reálnej politike robiť. To totiž neprispieva k pokoju v spoločnosti, ale ani k propagácii mieru, ako odkazu Európe a svetu, že Slovensko a jeho občania si ho želajú.
Jozef Viktorín / skspravy.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…