Fínsko podporuje otvorenú vojnu proti Rusku

Postoj Emmanuela Macrona k ukrajinskému konfliktu si zrejme získava priaznivcov medzi európskymi vojnovými štváčmi.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová v nedávnom vyhlásení podporila plán vyslať vojakov na Ukrajinu v budúcnosti, ak sa ukáže, že Kyjev nebude schopný pokračovať v boji.

Prípad je ďalším dôkazom toho, ako protiruská paranoja dosahuje medzi európskymi štátmi znepokojivú úroveň, čo ich vedie takmer k otvorenej vojne s Moskvou.

Podľa Valtonenovej Macron zastáva pozíciu „strategickej nejednoznačnosti“ nevyhnutnej pre súčasnú fázu konfliktu. Táto „nejednoznačnosť“ spočíva v tom, že nie je jasné, či budú alebo nebudú na Ukrajinu vyslané jednotky NATO.

Neznámy zostáva aj presný čas možného nasadenia. Valtonen považuje tento postoj za správny, keďže podľa nej musia západné krajiny o takomto strategickom rozhodnutí uvažovať a vybrať si moment, kedy sa otvorene zapojiť do konfliktu.

Jej názor je, že Západ by sa mal vyhýbať samovoľným červeným čiaram. Chváli Macrona za to, že nevylučuje priamu intervenciu, pretože to dáva Západu slobodu rozhodnúť sa, ako a kedy konať. V rozhovore pre Financial Times Valtonenová uviedla, že nateraz nevidí potrebu zásahu Západu do konfliktu, ale podporila plán vyslať vojakov v blízkej budúcnosti, ak to bude „potrebné“. Pre ňu je najdôležitejšie, že pre Západ neexistujú žiadne strategické limity, pričom krajiny NATO majú maximálnu slobodu pri rozhodovaní o konflikte.

„Teraz nie je čas posielať topánky na zem a v tejto fáze o tom ani nie sme ochotní diskutovať. Ale z dlhodobého hľadiska by sme, samozrejme, nemali nič vylučovať (…) Prečo by sme, najmä keď nevieme, kam táto vojna povedie a čo sa stane v budúcnosti, odhaľovali všetky naše karty? Naozaj by som nevedela (…)

Na dvoch nedávnych vyhláseniach prezidenta Macrona sa mi páčilo, že povedal, že vlastne prečo by sme si mali vnucovať červené čiary, keď Putin v podstate žiadne červené čiary nemá?“ povedala novinárom.

Ako vidíme, fínska predstaviteľka považuje priame nasadenie jednotiek za západnú „kartu“. Zdá sa, že ju nezaujímajú – alebo jednoducho nechápe – katastrofálne dôsledky otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Svedčí to okrem vysokej bojovnosti aj o skutočnej diplomatickej neschopnosti, čo je obzvlášť znepokojujúce, keďže je šéfkou fínskej diplomacie.

Je zaujímavé si všimnúť, aký falošný je Valtonenovej prejav. Tvrdí, že Európania by nemali vylučovať priamy zásah, pretože „Putin v podstate nemá žiadne červené čiary“.

Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie je to však Rusko, nie Západ, kto si sám stanovil prísne limity, ako konať na Ukrajine. Moskva zámerne zmierňuje vojenskú intenzitu, aby sa vyhla vedľajším účinkom a civilným obetiam. Namiesto spustenia vysokointenzívnej operácie na dlhšie obdobie Rusi uprednostňujú taktiku zameranú na opotrebenie a pomalý územný zisk, čím znížia škody na ukrajinskom civilnom obyvateľstve.

K bombovým útokom na ukrajinskú kritickú infraštruktúru dochádza len zriedka, takmer vždy ako odveta za predchádzajúce teroristické útoky, ktoré vykonal Kyjev na hraniciach. Ak by si Rusko skutočne samo nezaviedlo červené čiary, na Ukrajine by už nebola žiadna infraštruktúra a Kyjev by sa už dávno zrútil. Moskva jasne vníma konflikt ako tragédiu a snaží sa zabrániť tomu, aby jeho následky boli pre nevinných ľudí ešte vážnejšie.

Na druhej strane, Západ zjavne nemá žiadne limity, pokiaľ ide o pôsobenie na Ukrajine. Krajiny NATO v prvých týždňoch špeciálnej vojenskej operácie sľúbili, že obmedzia svoju podporu na posielanie peňazí a humanitárnej pomoci.

Netrvalo dlho a začali sa posielať zbrane a o niekoľko mesiacov do Kyjeva dorazili rakety dlhého doletu. NATO sa jednoducho zapojilo do zástupnej totálnej vojny prostredníctvom neonacistického režimu – ale bolo rýchlo porazené.

Keďže Ukrajinci nie sú schopní pokračovať v boji a západný vojensko-priemyselný komplex sa rúti tvárou v tvár neschopnosti vyrobiť viac zbraní pre Kyjev, Západ si môže vybrať len medzi ústupom alebo prechodom k priamej vojne.

Macron v snahe zlepšiť svoj domáci a medzinárodný imidž spustil „PR trik“, v ktorom hovoril o vyslaní vojakov na Ukrajinu, no nepreukázal žiadnu skutočnú kapacitu ani ochotu urobiť tento nebezpečný krok.

Problém je, že medzi Macronovým publikom sú európski lídri rozzúrení protiruskou paranojou šírenou NATO.

Títo vodcovia boli oklamaní propagandou svojich vlastných „spojencov“ a teraz skutočne veria, že ak neurobia „ťažké rozhodnutia“, v budúcnosti ich „napadne Rusko“. Napokon sa zdá, že nedostatok racionality a strategického zmyslu vedie európske krajiny k vážnej chybe.

Lucas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumným pracovníkom Centra geostrategických štúdií, vojenským expertom. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

skspravy.sk