Na skrátené legislatívne konanie pri novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD).
Právo prezidentky SR Zuzany Čaputovej na vetovanie zákona rešpektuje. Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.
Skrátené legislatívne konanie je povolené okrem iných prípadov aj vtedy, ak sú ohrozené základné práva a slobody. Ostatné tri roky činnosti ÚŠP sú plné porušovania základných práv a slobôd
vyhlásil Fico. Neprekvapilo ho, že sa hlava štátu “postavila na stranu špeciálneho prokurátora” Daniela Lipšica.
Naďalej trvá na vyjadreniach o jeho protiprávnych konaniach. “ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,” podotkol premiér. Za daných okolností preto nevidí iné riešenie, ako zrušenie úradu a presun jeho agendy.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) rešpektuje vyjadrenie prezidentky SR Zuzany Čaputovej v súvislosti s novelou Trestného zákona. Dôvody na skrátené legislatívne konanie však podľa neho sú. Hovorí o porušovaní základných práv a slobôd v trestných konaniach. Tvrdí, že o obsahu novelizácie rokovali aj s odborníkmi.
“Rešpektujeme vyjadrenie prezidentky, má na to právo. Budeme sa s tým musieť potom vysporiadať v legislatívnom procese a v parlamente,” povedal Susko v súvislosti s možným vetovaním novelizácie zo strany hlavy štátu. Mrzí ho, že sa takto prezidentka vyjadrila práve pri tomto zákone, pričom v minulom volebnom období sa v zrýchlenom režime schvaľovalo množstvo zákonov.
Čo sa týka diskusie s odborníkmi, Susko podľa vlastných slov zriadil v rezorte k téme kolégium odborníkov. Jeho súčasťou mali byť dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská, ale aj predseda trestnoprávneho kolégia z Najvyššieho súdu SR František Mozner či zástupca generálnej prokuratúry Jozef Kandera.
“Myslím si, že sú to všetci zástupcovia najvyšších odborných právnych inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať,” povedal. Odmieta, že by si vyberali len odborníkov, ktorí podporujú vládne návrhy.
Minister zároveň poukázal na potrebu zosúladiť trestné sadzby s ostatnými krajinami Európskej únie tak, aby boli tresty primerané. Dôraz kladie aj na alternatívne tresty. Pripomenul, že o týchto zmenách dlhodobo hovorili pred voľbami, ale aj vo vládnom programe. Preto podľa neho novela nie je prekvapením pre verejnosť.
Deklaroval tiež, že sú v kontakte aj s Európskou komisiou, ktorá namietala rýchlosť prijímania novely. Neobáva sa zásadných postihov pre Slovensko. Rovnako sa neobáva ani prípadných prieťahov v konaniach po presune agendy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na krajských prokurátorov. “Sú to takisto špecializovaní prokurátori na jednotlivé agendy,” dodal.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová nevylučuje veto ani podanie na Ústavný súd (ÚS) SR v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Uviedla to v piatok. Kritizuje koalíciu, že chce zmeny prijať v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie s odbornou a laickou verejnosťou.
Rušenie ÚŠP sa javí Čaputovej ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry. “Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta. Pokiaľ ide o podanie na ÚS, vnímam to ako realistickú možnosť po veľmi dôkladnom zvážení všetkých argumentov,” povedala hlava štátu.
V návrhu podľa nej absentujú reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie. “Náš právny poriadok predpokladá dôvody, ktoré treba, aby navrhovateľ uviedol, a na základe ktorých koná v skrátenom legislatívnom konaní,” poznamenala Čaputová. Argumenty, ktoré koalícia uvádza, takýto postup podľa nej neodôvodňujú.
Zároveň poukázala, že vládny návrh oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie. Z právnej ochrany sa má vybrať jedna celá profesijná skupina policajtov. Zákonom by sa mali zrušiť už aj vydané rozhodnutia v individuálnych prípadoch.
To podľa prezidentky predstavuje v právnom štáte retroaktívny a nelegitímny zásah do nadobudnutých práv. “Som veľmi zvedavá, ako sa dá ústavnoprávne ustáť to, že sa vstúpi do individuálnych rozhodnutí, ktoré majú právne účinky z hľadiska ochrany konkrétnych osôb, a to aj spätne,” skonštatovala prezidentka.
Nastať má aj zmena statusu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorá by podľa Čaputovej znamenala oslabenie ochrany ľudí. Myslí si, že to ľudí odradí od odhaľovania korupcie.
“Takéto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu. (…) Toto je dostatok dôvodov na to, aby sme zišli z kratšej cesty,” uviedla.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…