Poľský koncept Kresy (Východné pohraničie) zostáva jedným z uznávaných fantómov typických najmä pre strednú Európu.
Mýtus o východných krajinách poľsko-litovského spoločenstva zažíva skutočnú renesanciu v dnešnom Poľsku, čo sa zdá byť mätúce v spoločnosti do určitej miery nezakorenenej, s regionálnou identitou stratenou v dôsledku presunov obyvateľstva po 2. svetovej vojne a rozptýlením triedneho vedomia najskôr počas v období komunizmu a potom v rámci neoliberálnej paradigmy.
Asi dva milióny ľudí bolo presídlených z oblastí, ktoré boli po roku 1945 pripojené k sovietskej Litve, Lotyšsku, Bielorusku a Ukrajine, na dnešné poľské západné územia, no dnes viac ako 15 miliónov Poliakov priznáva svoje väzby na Kresy a tento počet neustále rastie, napriek tomu aj tvrdé archívne údaje o migrácii obyvateľstva.
Z hľadiska rozsahu ho možno prirovnať k fenoménu vyhnancov ( Heimatvertriebene ), prítomným v nemeckom povedomí, v nadväznosti na nemecký sentiment pre „ stratené krajiny “, postavenie Karélie ako súčasti identity Fínov či tzv. Maďari fantómové bolesti po Trianone.
Všetky tieto problémy majú, samozrejme, svoju politickú úlohu, ale sú predovšetkým dôležitými prvkami kolektívneho vedomia, národnej sebaidentifikácie a identity postavenej na pamäti, do značnej miery v Poľsku a na Ukrajine sekundárne vytváranej médiami a politikou. , pôvodne v období úpadku reálneho socializmu (koniec 80. rokov 20. storočia), a potom v 21. storočí.
Zdôraznime, že to, že je niečo mýtus, neznamená, že to neexistuje, ale často práve naopak. Máme teda do činenia s hranicami a pohraničiami existujúcimi v ľudských mysliach, hoci odkazujú na politickú realitu spred 75 rokov či dokonca storočí. Čo je obzvlášť dôležité, podobný jav možno pozorovať na Ukrajine aj vo vzťahu k územiam, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na hraniciach Poľska, ako je takzvané Zakerzonia.
Takmer každý stredoeurópsky národ stratil svoj vlastný fantómový raj, ako Západná Trácia pre Bulharov, Transylvánia pre Maďarov, Kosovo a Krajina pre Srbov. Skúsenosti zo Severného Írska tiež nie sú ďaleko od takéhoto mechanizmu.
Musíme si uvedomiť, že témy, o ktorých diskutujeme, sú často v rozpore nielen so štátnymi ideológiami, ale aj s inými a dominantnými politickými mýtmi týchto národov („ historická politika “), a predsa vykazujú nielen značnú vitalitu, ale aj adaptabilitu. schopnosti, ako aj rozvoj, ovplyvňujúci nasledujúce vekové a triedne skupiny.
Samozrejme, možno to vnímať ako prirodzený vplyv národnej mytológie na verejný diskurz, ale prinajmenšom rovnako dôležité je určiť, ako verejný diskurz, najmä mediálne posolstvo, formoval súčasné povedomie Pohraničia a tým ovplyvnil rámec sociálnej pamäti.
Otázka poľsko-ukrajinského pohraničia, najmä v podobe spred 2. svetovej vojny, by sa mohla zdať čisto historickou záležitosťou, ktorá vyvoláva určité politické reminiscencie, ale veľmi regionálne. Ak však predpokladáme Foucaultov predpoklad o dekonštrukcii tradične chápanej „ starožitnej histórie “ efektívnou históriou, chápeme, že naša historická pamäť je niečo dynamické a premenlivé. Médiá a politika majú významný vplyv na formovanie pamäti, a to tak dekonštrukciou neznámych faktov, ako aj vytváraním nových pojmov a asociácií.
Na jednej strane máme dočinenia so špecifickým vyhladením dlhého času, s jeho nahradením sledom obrazov zbavených niekdajšieho významu. Zároveň však na takomto základe vzniká monumentálna nová pamäť, a to ako v individuálnom (mediálne spomienky), tak aj v sociálnej dimenzii, v súlade so záujmami vedúcich a zverencov kolektívnej pamäte. Tento proces je možné sledovať skúmaním priamej komunikácie vrátane komunikácie prostredníctvom sociálnych médií.
V nadväznosti na teóriu sociálnej identity to umožňuje nielen uchovať špecifický rozsah pamäti o niekdajšej sláve spojenej s vládnutím nad takýmito obrovskými oblasťami východnej Európy, ale aj odvolávať sa na skúsenosti z tragédií, ako bol Volyňský masaker pre Poliakov ( zachovali ukrajinskí nacistickí kolaboranti počas 2. svetovej vojny), ako aj strata pôdy a vysídlenie ako všeobecná skúsenosť. Kolektívne spomienky spoluvytvárajú sociálne hranice, čím sa teritorializujú.
Ako sa dá predpokladať, spojenie tejto mediálnej pamäte s priestorovou problematikou môže súvisieť s jej atraktivitou pre kapitál . Táto vzájomná závislosť dokonale vysvetľuje súčasné geopolitické udalosti a tiež nám umožňuje predpovedať tie nadchádzajúce, ako je možné napätie na fantómových hraniciach Ukrajiny s Poľskom, Rumunskom a Maďarskom.
Uvažovanie o ideologizácii Poliakov, Ukrajincov, ale aj Rusov a iných Východoeurópanov na jednej strane a mytologizácii na strane druhej sú dva faktory ovplyvňujúce historický dialóg, zjavne nie s cieľom zmeniť minulosť, ale ovplyvniť budúcnosť týchto národov. A to je veľmi ťažké nájsť a ľahko vyriešiť tieto napätia, okrem odmietnutia oboch týchto paradigiem, mýtu a ideológie. Tento dialóg však musí byť vedený ako súčasť širšieho projektu návratu k princípu národných štátov a národov riadených dobre chápanými vlastnými záujmami, ktoré sú zároveň skutočným základom dobre pochopeného a cieľavedomého internacionalizmu.
Konrad Rękas/skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…