Exposlanci listom žiadajú, aby TASR informovala o vzniku SR a nie o delení federácie: „ČSFR zanikla, nedelila sa“

Dvaja exposlanci, jeden z Národnej rady SR, druhý z bývalého Federálneho zhromaždenia ČSFR vyjadrili nespokojnosť s tendenčným a zavádzajúcim spôsobom informovania Tlačovou agentúrou SR (TASR) k 30.výročiu vzniku Slovenskej republiky.

Rafael Rafaj a Štefan Paulov listom požiadali generálneho riaditeľa TASR o nápravu pozitívnym a suverenistickým pokrývaním tejto pre národ najvýznamnejšej štátotvornej udalosti moderných dejín.

Národniarski exposlanci v liste zdôraznili, že Tlačová agentúra SR má zo zákona šíriť overené, neskreslené a nestranné informácie. Zánik bývalej federácie je právnou bodkou a legitímnym podkladom k nespochybniteľnej existencii samostatnej suverénnej Slovenskej republiky, ktorej 30. výročie si pripomíname 1. januára 2023, uvádzajú v liste.

„Žiaľ, musíme konštatovať, že TASR v sérii komunikátov – rozhovorov s osobnosťami, pamätníkmi udalostí, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky – „rozhovory TASR k 30. výročiu rozdelenia ČSFR“ a ďalšími správami k téme a udalosti zvolila zavádzajúcu terminológiu už v samotnom názve informačnej série“.

Vecne, fakticky a právne čisto, čiže objektívne nešlo o „rozdelenie ČSFR“, ale o „zánik ČSFR“

Predmetné k danej terminológii sú podľa bývalých zákonodarcov právne pojmy, nie subjektívne dojmy alebo názory – či už redakcie alebo hostí – pamätníkov, vyslovujúcich svoje subjektívne názory a postoje.

Pripomínajú, že v informovaní verejnosti médiom verejnej služby je jedine vecne príslušná terminológia opierajúca sa o fakty, v tomto prípade o ústavný zákon č. 542/1992 z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

V predmetom zákone (8 paragrafov) sa „zánik“ podľa nich spomína celkovo desaťkrát a je v paragrafoch 3, 5, 6, 7, 8 a samozrejme v samotnom názve zákona, ktorý bol výsledkom dlhých politických rokovaní medzi slovenskou a českou reprezentáciou a poslaneckými klubmi v bývalom Federálnom zhromaždení ČSFR.

„Zastávame názor, že do spravodajstva verejnoprávnej národnej informačnej inštitúcie – ktorej výstupy ovplyvňujú nielen názory a vedomie, ale aj názvy, pojmy a významy udalostí a to nielen širokej, ale aj odbornej verejnosti a ich ďalšie šírenie mediálno-informačným éterom – nepatrí názorové, ideologické, pocitové či akékoľvek iné skreslenie tak dôležitej dejinnej udalosti ako je proces štátnosti a vznik republiky a s nimi súvisiacich udalostí a rozhodnutí, vrátane zákonov“, píšu v liste.

Preto Rafaj a Paulov žiadajú generálneho riaditeľa o urgentnú nápravu a „prijatie náležitého vecného a faktického redakčného spravodajského usmernenia, vrátane správneho a legitímneho pojmového aparátu k daných štátotvorným udalostiam ‚zániku‘ a nie ‚rozdelenia‘ ČSFR“.

Vzhľadom na fakt, že Slovenská republika vstupuje do 30. roka slovenskej štátnosti, rovnako žiadajú „suverenistický prístup v informačno-názorovom pokrývaní tejto najvýznamnejšej dejinnej udalosti“.

Autori konštatujú, že aj iniciatíva ostatného prieskumu, ktorý TASR realizovala cez agentúru AKO, ich šokoval skresleným a inferiórnym zadaním s hlavnou otázkou, kde agentúra nadradila zánik („rozdelenie“) ČSFR nad vznik Slovenskej republiky.

„Aj samotné znenie tendenčnej otázky znehodnocuje dejinnú štátotvornú udalosť zúženú na otázku, či rozdelenie bolo prínosom, namiesto vhodnej otázky, či vznik samostatného Slovenska bol prínosom, ak už akceptujeme vami nastolenú pochybnosť uplatnenia si prirodzeného, nespochybniteľné, neprenosného medzinárodného práva národa na sebaurčenie vznikom suverénneho štátu:

„O pár dní si pripomenieme 30. výročie rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je či nie je toto rozdelenie podľa vás pre občanov Slovenska prínosom?“

Obaja exposlanci dúfajú, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky „sa vyvaruje podobných lapsusov, urážajúcich vlastencov a spochybňujúcich vyvrcholenie dejinného procesu s naplnením úsilia mnohých generácií Slovákov, ktorí priniesli v boji za národnú slobodu a demokraciu, počnúc 19. storočím, množstvo obetí“.

skspravy