Plánovaný zákaz predaja nových osobných automobilov so spaľovacím motorom po roku 2035 a prechod na elektromobilitu výrazne zvýši spotrebu elektriny na Slovensku a vyžiada si významné investície do rozvoja distribučnej sústavy. Predseda Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti Peter Kremský vyzval Ministerstvo hospodárstva, aby sa Slovensko pridalo k Nemecku, Taliansku, Poľsku a ďalším krajinám a zákaz predaja áut so spaľovacími motormi odmietlo.
Nedostatočná kapacita elektrickej siete je už v súčasnosti obmedzením pre výstavbu nabíjacích staníc, zhodli sa experti. Predstavte si, že veľká väčšina Európanov skončí v práci a domov prídu zväčša medzi štvrtou a šiestou hodinou večer. A ak budú jazdiť na elektromobiloch, tak logicky v tomto čase svoje autá pripoja k nabíjacím staniciam. Čo sa stane? Vznikne „odberová tsunami“ ktorá dokáže destabilizovať zastarané elektrické rozvodné siete nielen na území štátu, ale aj väčšieho regiónu. A to môže viesť k rozsiahlym výpadkom – blackoutom.
Toto riziko hrozí oveľa viac v krajinách, kde bude väčšina energie vyrábaná síce z ekologických, avšak nestabilných obnoviteľných zdrojov. Tak či tak bude nutné investovať miliardy eur do modernizácie rozvodných sietí a ďalšie miliardy do veľkých batériových úložísk, schopných vyššie popísané výkyvy kompenzovať.
Nemci napríklad už teraz pripravujú „zákon prvej pomoci“, umožňujúci v kritických dobách na neurčitý čas diaľkovo vypnúť nabíjačky elektromobilov a obmedziť aj kúrenie. Na Slovensku sme našťastie nerezignovali na energiu z jadra, čo je do budúcnosti určite dobre, aj keď by samozrejme bolo lepšie technologicky sa orientovať na iný, než ruský urán. To sa ale samozrejme ľahko píše, realizácia už taká jednoduchá nie je. Napriek tomu to nerieši problém zastaraných rozvodných sietí.
Plánovaný zákaz predaja nových osobných automobilov so spaľovacím motorom po roku 2035 a prechod na elektromobilitu výrazne zvýši spotrebu elektriny na Slovensku a vyžiada si významné investície do rozvoja distribučnej sústavy. Nedostatočná kapacita elektrickej siete je už v súčasnosti obmedzením pre výstavbu nabíjacích staníc, zhodli sa experti oslovení TASR. Okamžitá náhrada všetkých osobných automobilov elektromobilmi by podľa skorších prepočtov ministerstva hospodárstva zvýšila ročnú spotrebu elektriny Slovenska viac ako o tretinu.
„Distribučná sústava nie je pripravená na väčší nárast elektromobility. Potrebovali by sme ju posilniť s ohľadom na plánovaný rozvoj nabíjacích staníc,“ upozornil špecialista externej komunikácie Stredoslovenskej distribučnej (SSD) Miroslav Gejdoš. „Bez príspevku z plánu obnovy a odolnosti na posilnenie sústavy však nebudú môcť distribučné spoločnosti pripojiť mnohé nabíjacie stanice v závislosti od lokality a požadovaného výkonu,“ dodal.
Plán obnovy ráta s príspevkami na rozvoj energetiky vo výške viac ako 200 miliónov eur, peniaze sú však určené aj na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie či na výstavbu elektrolyzérov na výrobu vodíka a na jeho uskladnenie.
Nároky na rozvodnú sieť pritom budú rásť pomerne výrazne. Ministerstvo hospodárstva SR v analýze k rozvoju elektromobility očakávalo, že pri počte približne 116 000 elektromobilov v roku 2030, čo je asi päť percent zo všetkých osobných áut, by spotreba elektriny vzrástla približne o dve percentá. To znamená, že pokiaľ by na Slovensku jazdili iba elektromobily, vzrastie spotreba elektriny, a tým aj nároky na distribúciu, o približne 40 % alebo o 12 terawatthodín (TWh) ročne, čo je ročná výroba takmer troch jadrových blokov.
Západoslovenská distribučná podľa hovorkyne spoločnosti Michaely Dobošovej v poslednom období každoročne navyšuje investície do rozvoja a obnovy distribučnej sústavy, aktuálne je to viac ako 100 miliónov eur a pre rok 2023 očakáva investície na úrovni približne 130 miliónov eur.
„Investície do modernizácie distribučnej sústavy robíme priebežne, nakoľko už dnes vieme povedať, že nepôjde o skokovú zmenu, ale skôr evolučný vývoj,“ priblížila.
Elektromobilov je na Slovensku v súčasnosti necelých 6 000 kusov a do roku 2030 by ich mohlo byť podľa najnovších odhadov Akčného plánu elektromobility až 183 000.
Pokiaľ by bol napriek odporu niektorých štátov na úrovni EÚ schválený úplný zákaz predaja nových automobilov so spaľovacími motormi po roku 2035, dá sa očakávať výmena prevažnej časti týchto áut za elektromobily do roku 2050. Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida pripomenul, že okrem elektromobilov k nárastu dopytu po elektrine prispeje i dekarbonizácia priemyslu.
„Takže sa treba veľmi seriózne zamýšľať nad budovaním ďalších zdrojov, prenosových kapacít, rozvojom verejnej a železničnej dopravy, ale aj alternatív v podobe výroby biometánu či vodíka,“doplnil analytik.
Predseda Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti Peter Kremský tvrdí, že zákaz spaľovacích motorov ohrozí priemysel, pracovné miesta, elektrickú sieť a aj slobodu pohybu.
Európsky parlament v polovici februára definitívne schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest do polovice storočia.
Opatrenie je súčasťou klimatického balíka, ktorého cieľom je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030, aby do roku 2050 EÚ dosiahla uhlíkovú neutralitu.
Koniec spaľovacích motorov podporili: Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Šimečka, Michal Wiezik a Katarína Roth Neveďalová. Proti zákazu sa vyslovili: Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Miroslav Radačovský, Ivan Štefanec a Milan Uhrík. Hlasovania sa zdržal: Peter Pollák
Členské štáty Európskej únie (EÚ) už príslušnú legislatívu schválili skôr a posledným, de facto formálnym, krokom malo byť hlasovanie ministrov členských štátov EÚ 7. marca. Avšak k nemu neprišlo. Dôvod je jednoduchý – hrozilo, že to, čo malo byť iba slávnostným aktom skončí „katastrofou“ a návrh cez hlasovanie ministrov neprejde.
Proti sa totiž postavilo Nemecko s absolútne najväčším automobilovým trhom v Európe, Taliansko, patriace do silnej štvorky, 40-miliónové Poľsko a Bulharsko. A „bojkotom“ rozhodnutia hrozili aj ďalšie štáty, napríklad Česko. Nemecko jednoznačne požaduje, aby jedinou alternatívou pohonu áut do budúcna nebola len elektrina, ale aj iné „klimaticky neutrálne“ technológie, čo sú predovšetkým syntetické palivá (e-palivá).
Preto Európska únia odložila hlasovanie o zákaze predaja nových áut s benzínovým alebo naftovým motorom od roku 2035 „na neurčito“ a momentálne sa hľadá kompromis. Proti pripravovanému zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi tvrdo vystúpil aj predseda Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti Peter Kremský.
Ten tvrdí, že zákaz ohrozí priemysel, pracovné miesta, elektrickú sieť a aj slobodu pohybu. Ministerstvo hospodárstva vyzval, aby sa Slovensko pridalo k Nemecku, Taliansku, Poľsku a ďalším krajinám a zákaz predaja áut so spaľovacími motormi odmietlo.
„Úplný zákaz klasických áut však bude preto pre mnohých obyvateľov Európy znamenať, že si nebudú môcť dovoliť kúpiť auto a stratia prístup k mobilite a nezávislosti. Najmä vo vidieckych oblastiach, kde verejná doprava funguje stále slabšie, to môže viesť k zhoršeniu príležitostí plnohodnotne sa zapojiť do ekonomického života, k nezamestnanosti a chudobe,“ uviedol Kremský.
Násilná zmena orientácie na využívanie technológií, ktoré sa vyrábajú najmä v Číne, ohrozí výrobu a zamestnanosť v európskych automobilkách, najmä v západnej a strednej Európe. Kremský upozornil, že technologická závislosť od Číny by bola strategicky veľmi nebezpečná. „Časom sa môže vypomstiť podobne ako dlhoročná závislosť Európy od dovozu zemného plynu a ropy z Ruska,“ pripomenul šéf hospodárskeho výboru.
Na prudký nárast využívania elektromobility nie je pripravená ani elektrická sieť. Investície do výroby, prenosu a distribúcie elektriny sa podľa Kremského nedajú zrealizovať za desať rokov. Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi by tak podľa neho priniesol ďalšie zdražovania elektriny a výpadky siete najmä v husto obývaných mestských aglomeráciách.
Zdroj: pravda.sk (1), (2) / InfoVojna
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…