Slováci nie sú darebáci. Hosťom Fedora Flašíka v Bez cenzúry bol expert na trestné právo a advokát Ondrej Mularčík.
V rozhovore vysvetlil, prečo nesúhlasí s drakonickými trestnými sadzbami a čo považuje za lepšie riešenie. Témou boli aj médiá a ich vplyv na fungovanie justície či ich polohovanie sa do role expertov.
Poukázal aj na ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí prostredníctvom mediálneho nátlaku. Takto to podľa neho nemôže fungovať, médiá nemôžu určovať podmienky trestného konania.
Mularčík sa v úvode rozhovoru vyjadril k vládnej zmene trestného zákona a trestného poriadku a k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
„Informácie publikované v médiách sú založené na absolútnej nevedomosti tých, ktorí oponujú prebiehajúcim zmenám. My teraz máme „expertov“ v médiách. Máme „expertov“ na trestné právo, ktorí s nim v živote nerobili,“ uviedol Mularčík. Doplnil, že s existenciou drakonických trestných sadzieb sa nestotožňuje.
Zároveň nesúhlasí ani s vyjadreniami, že prijaté zmeny sú amnestiou pre vybranú skupinu ľudí.
„O žiadnu amnestiu nejde. O amnestiu by išlo vtedy, ak by sme urobili beztrestnosť v určitých prípadoch. Ale ak zachovávame normálne pravidlá fungovania trestného konania, tak o žiadnu amnestiu nemôže ísť,“ zdôraznil.
Ďalej v rozhovore Mularčík upozornil, že na Slovensku máme najväčší počet väzňov na 100-tisíc obyvateľov.
„Asi by bolo vhodné hľadať riešenie, ako tento počet zredukovať. To naozaj nemá význam, aby sme každého, kto sa dopustí protiprávneho konania, dostali do väzenia,“ myslí si. Vysvetlil, že týmto spôsobom bude počet väzňov neustále narastať. „Je to aj tento dôvod, prečo treba hľadieť na to, aby aj štát nevynakladal toľko prostriedkov na výkon väzby. Mali sme hľadať sme teda hľadať alternatívy,“ poznamenal.
Mularčík tiež poukázal na ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí prostredníctvom mediálneho nátlaku. „Takto to fungovať nemôže. Nám nemôžu určovať médiá a verejnosť podmienky trestného konania. Práve to je rozpad právneho štátu. Právny štát je vláda práva,“ skonštatoval.
V súvislosti so zmenami trestných zákonov je presvedčený o správnosti znižovania trestov a prechod k trestom alternatívnym.
„Ak sme na začiatku hovorili o drakonických trestných sadzbách, tak ich znižovaním sa naozaj približujeme vyspelým krajinám. Ale v mnohých prípadoch sú ešte stále ponechané vyššie sadzby, ako v okolitých štátoch. Ešte stále chceme byť prísnejší ako okolité štáty. Ja si naozaj nemyslím, že Slováci sú takí darebáci, že potrebujú drakonické tresty,“ uviedol.
Represia je podľa jeho názoru vždy to najhoršie, čo môže v spoločnosti existovať. Najdôležitejšia je podľa neho prevencia, hoci ani prevenciou sa všetkému nedá zabrániť.
„Ale som zástanca toho, aby sme ľuďom dali možnosť sa naozaj napraviť. Aby ľudia síce pocítili ruku zákona, ale nemôžeme ľudí neúmerne vysoko trestať. Dajme ľuďom šancu alternatívnymi trestami, aby sa napravili. Tak to funguje aj v iných štátoch, to nie je náš výmysel. Okrem toho väzeň stojí štát asi 25-tisíc eur ročne. Niektorí ľudia toľko ani nezarobia,“ upozornil.
ereport.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…