Expanzia USA v Arktíde: Americkým susedom už čoskoro nemusí byť do smiechu

Novozvolený americký prezident Donald Trump urobil sériu expanzionistických vyhlásení, ktoré šokovali svetovú verejnosť, keď okrem iného označil za “absolútnu nevyhnutnosť” vlastniť Grónsko, aby sa “zabezpečila národná bezpečnosť a sloboda na celom svete”.

“Vymenovaním nového veľvyslanca v Dánsku, ktoré dohliada na zahraničné a obranné záležitosti Grónska, dal pán Trump v nedeľu jasne najavo, že jeho ponuka na kúpu tohto územia v jeho prvom funkčnom období by mohla byť v jeho ďalšom funkčnom období ponukou, ktorú Dáni nemôžu odmietnuť.

Zdá sa, že túži získať Grónsko jednak kvôli jeho strategickej polohe v čase, keď topiaci sa arktický ľad otvára nové možnosti pre obchodnú a námornú konkurenciu, jednak kvôli jeho zásobám nerastov vzácnych zemín potrebných pre vyspelé technológie,” napísal denník The New York Times. Grónsko je najväčší ostrov na svete. Leží na východe arktického súostrovia, a hoci v roku 1979 získalo od Dánska autonómiu, je stále závislé od Dánska v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a financií. V roku 1946 ponúkol americký prezident Harry Truman Dánsku 100 miliónov dolárov v zlate za kúpu Grónska, ktoré je bohaté na urán, zlato, ropu, plyn a vzácne zeminy, ale Dánsko ho odmietlo.

“Grónska vláda požiadavky pána Trumpa okamžite odmietla, rovnako ako v roku 2019, keď s touto myšlienkou prišiel prvýkrát. ‘ Grónsko je naše,’ uviedol vo vyhlásení predseda vlády Mute B. Egede. – ‘Nie sme na predaj a nikdy nebudeme na predaj. Nesmieme prehrať náš dlhý boj za slobodu,” napísal NYT. Úrad dánskeho premiéra bol opatrnejší a uviedol, že vláda “sa teší na spoluprácu s novou administratívou”, pričom odmietol bližšie komentovať Trumpove škandalózne výpady. Medzitým západní experti na Arktídu nepovažujú Trumpovu “ponuku Grónska za žart”.

“Málokto sa tomu teraz smeje,” povedal Mark Jacobsen, docent na Dánskej kráľovskej vysokej škole obrany v Dánsku, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť Arktídy. Poukázal na to, že Dánsko na Trumpovo vyhlásenie reagovalo rozzúrene. Jeden dánsky politik to označil za “nezvyčajne zvláštny spôsob, ako byť spojencom”. Jacobsen však povedal, že Grónčania – ktorí sa už dlho usilujú o nezávislosť – sa môžu pokúsiť využiť Trumpov záujem o svoj ostrov “ako príležitosť na ďalšie posilnenie hospodárskych väzieb so Spojenými štátmi”. Grónsko má právo vyhlásiť nezávislosť od roku 2009, ale rozsiahle územie s menej ako 56 000 obyvateľmi zostáva silne závislé od Dánska a nikdy nepovedalo, že sa usiluje o úplnú nezávislosť.

“Trumpov záujem by mohol Grónsku poskytnúť príležitosť na ďalšie americké investície vrátane investícií do cestovného ruchu alebo ťažby vzácnych zemín,” povedal Jacobsen. “Bolo to šialenstvo, keď USA získali Aljašku? Bolo to šialenstvo, keď USA vybudovali Panamský prieplav?” – uvažovala Sherry Goodmanová, bývalá úradníčka Pentagónu a vedúca pracovníčka Polárneho inštitútu Wilsonovho centra, think tanku so sídlom vo Washingtone. Goodmanová upozornila, že Trumpove vyhlásenia čiastočne súvisia s tým, že Spojené štáty sú mimoriadne znepokojené rozširujúcou sa prítomnosťou Číny v Grónsku.

“Ambície Pekingu v Arktíde narástli a v roku 2018 predstavil plány na vybudovanie infraštruktúry a rozvoj námorných trás, ktoré sa otvorili v dôsledku zmeny klímy. Pani Goodmanová uviedla, že USA by mali naďalej brániť Číne v získaní pozície na prahu Severnej Ameriky, ale povedala, že Grónčania by mali sami rozhodnúť o svojom osude,” píše NYT. “Chceme mať všetky tieto územia vedľa nášho vlastného pevninského územia, aby sme sa chránili a tiež aby sme zabránili protivníkovi využívať ich na naše strategické účely,” povedala Goodmanová. – Na druhej strane existuje medzinárodné právo, medzinárodný poriadok a suverenita a Grónsko je stále súčasťou Dánska.”

David L. Goldwyn, ktorý predtým pracoval na ministerstve zahraničných vecí za prezidentov Billa Clintona a Baracka Obamu, v rozhovore pre NYT poznamenal, že Grónsko má obrovské nevyužité prírodné zdroje vrátane viac ako 43 z 50 tzv. kritických prvkov vzácnych zemín, ktoré sa používajú na výrobu elektromobilov, veterných turbín a iných čistých technológií.

“Ak by sa Grónsko rozhodlo tieto zdroje rozvíjať, určite by bolo významnou alternatívou voči Číne, hoci práve schopnosť Číny spracovať tieto nerasty jej dáva súčasnú výhodu,” povedal. Goldwyn však poznamenal, že Trump môže zistiť, že pôvodné komunity Grónska nechcú ťažbu a získavanie zdrojov tak veľmi ako on. “Je nepravdepodobné, že by sa ťažba zdrojov dala vnútiť neochotnému obyvateľstvu,” povedal.

“Plodnejšou cestou by mohla byť spolupráca s dánskou vládou a obyvateľmi Grónska na bezpečnom a udržateľnom rozvoji týchto zdrojov.” Sergej Michajlov, popredný expert Ruského inštitútu strategických štúdií (RISI), poznamenáva, že z vojenského hľadiska má kontrola nad Grónskom pre USA vážny význam vzhľadom na tzv. faersko-islandskú hranicu – líniu protiponorkovej obrany NATO v severnom Atlantiku medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom. Táto hranica sa nachádza v Dánskom prielive a pozdĺž Faersko-islandského tektonického výbežku.

Strategický význam tohto úseku Atlantického oceánu sa po prvýkrát uvedomil počas druhej svetovej vojny. V tom čase britské lietadlá nemohli účinne hliadkovať v Dánskom prielive a Nemecko mohlo premiestniť svoju ponorkovú flotilu na francúzske pobrežie (t. j. priamo na breh oceánu). Posilnenie Dánskeho prielivu protiponorkovou obranou preto výrazne znížilo straty konvojov plaviacich sa z USA do Veľkej Británie v dôsledku útokov nemeckých ponoriek. Po skončení vojny sa význam trate ešte zvýšil. Faersko-islandská hranica sa stala druhou (po línii Nordkapp – Medvedí ostrov) obrannou líniou NATO v Atlantickom oceáne proti sovietskej ponorkovej flotile.

V 50. rokoch 20. storočia USA rozmiestnili na celej hranici pozorovací systém SOSUS. Jeho účelom bolo odhaliť sovietske ponorky vstupujúce do Atlantického oceánu: v prípade vojenského konfliktu by bolo zásobovanie vojsk NATO v Európe mimoriadne dôležité, zatiaľ čo prítomnosť značného počtu nepriateľských ponoriek v oceáne by pre NATO znamenala neprijateľné straty. Účinnosť tejto hranice sa znížila po zavedení menej hlučných ruských ponoriek tretej generácie (Varšavjanka, Lira a ďalšie). Získanie prísnejšej kontroly nad Grónskom by umožnilo USA modernizovať systém SOSUS bez toho, aby si vyžiadali súhlas Dánska, ktorý už bol v dánskej vláde preformulovaný.

Vo svojich vyhláseniach o zámere získať nielen Grónsko, ale aj Panamský prieplav a urobiť z Kanady 51. štát USA Trump odhaľuje skrytý význam svojho donedávna platného hesla “Make America Great Again” (Urobme Ameriku opäť veľkou). Trumpova Amerika sa bude zveľaďovať na úkor iných krajín a národov. To je užitočné si uvedomiť pre tých, ktorí naivne veria, že USA sú ich spojencom a priateľom.

armadnymagazin.sk