Existencia tajného väzenia CIA v Litve bola de facto dokázaná

V Litve sa symbolicky zhodovali dve dôležité udalosti. Litva musela zaplatiť 100 000 eur Arabovi Abu Zubaidovi, ktorého kedysi mučili v tajnom väzení CIA neďaleko Vilniusu a exprezident Rolandas Paksas, ktorý sa postavil proti tomuto väzeniu a má povesť „proruského“, dostal šancu vrátiť sa do politiky. Ako a prečo sa to všetko stalo?

O možnosti existencie tajného väzenia CIA v Litve (hoci organizácia väzníc pre potreby cudzích štátov je v rozpore s litovskou ústavou) sa diskutuje už dlho. V roku 2009 bol odvysielaný program americkej televíznej stanice ABC, v ktorom sa uvádzalo, že Spojené štáty svojho času držali zajatých militantov al-Kájdy niekde pri Vilniuse. A neskôr portál „Wikileaks“ zverejnil informáciu, že v rokoch 2003 až 2006 lietadlá CIA pravidelne pristávali vo Vilniuse a Palange.

Vtedajší litovský prezident Valdas Adamkus a premiér Algirdas Brazauskas však všetko kategoricky popiereli.

„Vrchné velenie našich bezpečnostných zložiek ma ubezpečilo, že v Litve určite nie je väznica, že nikto takýchto väzňov nepriváža,“ tvrdil Adamkus.

Dôvod na impeachment

V roku 2019 sa v Litve začalo parlamentné vyšetrovanie možných tajných väzníc CIA. V jej rámci exprezident Litvy Rolandas Paksas, ktorý bol pred piatimi rokmi odvolaný z funkcie v dôsledku impeachmentu, na vypočutí vo Výbore pre národnú bezpečnosť a obranu litovského Seimasu (parlamentu) povedal, že bol zosadený z funkcie prezidenta práve preto, že nechcel dať súhlas na vytvorenie takéhoto väzenia v krajine.

„Je pre mňa ťažké povedať, či väzenie existovalo… Ale keďže som bol v tom čase prezidentom, vedel som, že tu boli snahy priviezť ľudí obvinených z terorizmu do Litvy,“ opatrne vtedy poznamenal Paksas.

Podľa jeho slov ho na jar 2003 oslovil vtedajší šéf Oddelenia štátnej bezpečnosti (DGB) Litvy Mechis Laurinkus. Spýtal sa: je možné ticho priviesť Spojenými štátmi do Litvy osoby podozrivé z účasti na terorizme? Laurinkus zároveň dal Paksasovi jasne najavo, že kladné rozhodnutie v tejto otázke „zahraničným partnerom“ výrazne pomôže. V tom čase sa Litva pripravovala na vstup do NATO – a mnohí predstavitelia litovskej elity verili, že je potrebné urobiť nejaké ústretové gesto voči krajine, ktorá hrá v aliancii prvé husle.

Paksas však podľa neho našiel odvahu odmietnuť návrh šéfa štátnej bezpečnosti.

„Oslovili ma ako hlavu štátu, aby som dal alebo nedal súhlas na dovoz do Litvy osôb, ktoré nevstúpia do krajiny ako obyčajní smrteľníci. Podrobnosti nemôžem uviesť, ale moja odpoveď bola rázne nie,“ dodal exprezident.

A o šesť mesiacov neskôr ten istý Mechis Laurinkus, o ktorom sa rozhodlo, že bude preložený do Madridu ako veľvyslanec, pred odchodom „prezradil“ tamojším médiám kompromitujúce informácie o prezidentovi. Na základe uniknutých dokumentov opoziční poslanci obvinili hlavu štátu z nezákonného udelenia litovského občianstva ruskému podnikateľovi Jurijovi Borisovovi, údajne výmenou za financovanie jeho predvolebnej kampane. Borisovov podnik bol obvinený z prepojenia s ruským vojenským priemyslom – a to je v Litve ťažký hriech. Výsledkom bolo, že na jar 2004, keď Litva vstúpila do NATO, parlament krajiny odhlasoval odvolanie prezidenta Paksasa.

A keďže jeho nástupca Adamkus sa ukázal byť ústretovejší, čoskoro sa v dedine Antaviliai neďaleko Vilniusu naozaj objavilo väzenie CIA.

„Myslím si, že moja principiálna odpoveď, že toto (tajné väzenie CIA) nevznikne a prezidentský prevrat spolu priamo súvisia,“ povedal Rolandas Paksas na vypočutí v parlamente.

Pod tlakom faktov

V každom prípade bolo zvrhnutie Rolandasa Paksasa pre USA objektívne prospešné. Po prvé, mnohí považovali Paksasa, ktorý hovoril o potrebe dobrého susedstva s Ruskou federáciou, za „proruského“ politika. Po druhé, koncom roka 2003 americká spravodajská služba práve zatvorila svoje tajné väzenie v susednom Poľsku, no CIA stále potrebovala podobnú základňu v Európe.

Po odchode nepoddajného prezidenta Paksasa Litva ochotne Američanom túto službu poskytovala.

„Noví členovia NATO boli tak vďační Spojeným štátom za pomoc pri vstupe do tejto organizácie, že by v tom čase súhlasili s čímkoľvek, o čo by Američania požiadali,“ tvrdí Richard Clarke, bývalý šéf kontrarozviedky Bieleho domu a neskôr poradca televízie ABC.

Tak či onak, v roku 2011 bolo parlamentné vyšetrovanie v tejto veci zastavené z dôvodu „uplynutia premlčacej doby“. Objasnenie tejto otázky prisľúbila aj litovská prezidentka Dalia Grybauskaite krátko potom, čo sa v roku 2009 stala hlavou štátu. No neskôr sa tejto témy už nedotkla.

Tento príbeh však nebolo možné utajiť — príliš veľa ľudí sa snažilo naň nezabudnúť. A čoskoro právnička Helen Duffyová, obhajujúca záujmy Palestínčana obvineného z terorizmu Abu Zubayda, zverejnila množstvo faktov. Duffyová sa odvolala najmä na správu amerického Senátu, o ktorej hovorila v ESĽP: „Existuje veľa jasných indícií o dohodách uzavretých medzi litovskými predstaviteľmi a CIA. Vrátane relatívne veľkých súm peňazí, ktoré zmenili majiteľa výmenou za podporu.“

Táto správa obsahuje podľa Duffyovej informáciu, ktorá „nenecháva žiadny vážny priestor pre pochybnosti“, že väznica CIA sa nachádzala v Litovskej republike. „Litovský štát je zodpovedný za uväznenie a mučenie môjho klienta na svojom území,“ ubezpečuje právnička.Koncom roka 2014 „Amnesty International“ obvinila niekoľko vlád EÚ zo spoluúčasti na operáciách CIA — tajnom zadržiavaní, vypočúvaní a mučení rôznych jednotlivcov. Medzi menovanými štátmi v tom čase bola aj Litva. Zhromaždili sa dôkazy, že v Litve by mohlo existovať nejaké „fialové miesto“, na usporiadanie ktorého sa minuli veľké sumy. Nachádzalo sa v obci Antaviliai, dvadsať kilometrov od Vilniusu, neďaleko chát litovských úradníkov. Potvrdzujú to aj niektoré dokumenty zverejnené výborom pre spravodajstvo amerického Senátu – ukázalo sa však, že niektoré riadky v nich boli vyretušované. V roku 2006 bolo väzenie v Litve zatvorené a „hostia fialového miesta“ boli odvezení do „hnedej diery“ (zrejme ďalšia väznica v Afganistane).

Boli zverejnené mená najmenej dvoch väzňov, ktorí sa nachádzali na území Litvy. Jeden z nich sa volá Mustafa al-Khasawi a je občanom Saudskej Arábie. Spojené štáty obviňujú al-Khasawiho z možného financovania teroristického útoku na „Dvojičky“ v New Yorku z 11. septembra 2001. V roku 2003 bol zadržaný v Pakistane, odovzdaný Spojeným štátom a podrobený neobjektívnemu vypočúvaniu. Správa amerického Senátu pripúšťa, že v dôsledku „špeciálnych zákrokov“ sa u al-Khasawiho vyvinuli chronické hemoroidy, trhliny v konečníku a symptomatický prolaps konečníka. Pravda, nebolo špecifikované, v ktorej väznici tieto mučenia použili.

Zayn al-Abidin Muhammad Hussein, lepšie známy ako Abu Zubaida, bol druhý litovský väzeň. Americké úrady ho považujú za hlavného náborového pracovníka al-Kájdy v 90. rokoch, neskôr vystriedal Usámu bin Ládina ako šéf operačnej siete teroristickej organizácie. Bol to on, kto sa stal prvým zadržaným v rámci kauzy z 11. septembra, na ňom desiatky krát praktikovali metódy „núteného ovplyvňovania“ používané aj na iných väzňov.

Zubaida mal byť hlavne vystavený „bielemu šumu“ a mučený nespavosťou, či ponáraním hlavy pod vodu, až kým nestratil vedomie. Väzňovi navliekli cez hlavu mech, potom ho sňali a ukázali mu debnu, ktorá vyzerala ako rakva. Bol tiež bitý a zatvorený v stiesnenej cele, čo ho privádzalo do stavu hystérie.

Oneskorený triumf spravodlivosti

V roku 2016 sa Abu Zubaida odvolal na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). V dôsledku toho v roku 2018 ESĽP po dôkladnom objasnení všetkých skutočností rozhodol, že na území Pobaltskej republiky sa skutočne nachádza väznica amerických špeciálnych služieb – a litovské orgány si boli vedomé toho, že s tamojšími väzňami sa zaobchádzalo úplne iným spôsobom, ako predpisujú medzinárodné dohovory.

Okrem toho ESĽP nariadil Litve zaplatiť obeti 130 000 eur. Tým zasadil úder litovským úradom, ktoré oficiálne existenciu tajného väzenia na svojom území popierajú. Stále tvrdia, že počas tohto obdobia Spojené štáty letecky doručili do Litvy komunikačné zariadenia a nie väzňov.

Litva pôvodne odmietla peniaze zaplatiť a pokúsila sa rozhodnutie ESĽP napadnúť. Nedávno však vyšlo najavo, že Litva po dlhých prieťahoch a naťahovačkách napriek tomu zaplatila Abu Zubaidovi 100.000 eur. Ďalších 30.000 eur zaplatili jeho právničke.

„Štvrtého januára sme dostali potvrdenie o prijatí peňazí. A v ten istý deň bol o vyplatení odškodnenia informovaný Výbor ministrov Rady Európy, ktorý dohliada na vykonávanie súdnych rozhodnutí,“ uviedlo litovské ministerstvo spravodlivosti.

Napriek tomu Litva stále oficiálne neuznáva, že na jej území bola väznica CIA! Keďže však ESĽP posudzuje druhú takúto žalobu občana Saudskej Arábie Mustafu al-Khasawiho proti Litve, tento nepríjemný príbeh pre Vilnius sa ani zďaleka nekončí.

A 18. januára došlo k ďalšej významnej udalosti – litovský Seimas odhlasoval v prvom čítaní návrh zákona o obnovení politických práv bývalého prezidenta Rolandasa Paksasa. Faktom je, že v roku 2004 bol nielen zbavený moci, ale dostal aj zákaz vykonávať akúkoľvek verejnú funkciu. Ak sa tento zákaz zruší, Paksas bude môcť byť opäť zvolený do všetkých funkcií a zastávať akúkoľvek pozíciu vo vláde. A nikdy sa netajil tým, že by o prezidentský post rád zabojoval znova – v Litve má našťastie veľa priaznivcov.

Svojho času sa Paksas tiež obrátil na ESĽP – a tam zákaz výkonu verejnej funkcie označili za nezákonný. Pod tlakom európskych úradov sa litovský Seimas opakovane pokúšal prijať dodatky k ústave, čím by sa Paksasovi otvorila cesta k voľbám, no zakaždým nebol dostatok hlasov. V tejto súvislosti Výbor ministrov Rady Európy, ktorý monitoruje vykonávanie rozsudkov štrasburského súdu, uplatnil na Litvu takzvaný posilnený monitorovací postup.

V dôsledku toho musel litovský parlament poslúchnuť a znova dať o tejto otázke hlasovať. Za vrátenie politických práv Paksasovi hlasovalo 131 poslancov. To, čo sa deje, možno považovať za oneskorený, no aj tak triumf spravodlivosti.

Andrej Vinnikov, VZGĽAD