Európske Kocúrkovo: Budeme už naozaj na smiech celému zvyšku sveta?

Šokujúca urážka predstaviteľov EÚ sultánom Erdoğanom, trápne výhovorky slovenských orgánov v kontraste so sebavedomým prístupom Bavorska, srandovné škriekanie ukrajinskej junty – čo majú spoločné tieto tri ukážky vazalstva?

Je ľahké deklarovať nezávislosť – skutočná nezávislosť či zvrchovanosť nejakej krajiny či organizácie sa ukáže, až keď o niečo ide. Pozrime sa na niekoľko navzájom nesúvisiacich príkladov, na ktorých pekne vidno, ako smiešne to môže dopadnúť, keď suverenitu deklaruje niekto, kto je v skutočnosti hlboko v… povedzme že závislom postavení.

Ukrajina do NATO? Naozaj?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naliehavo kričí: žiada o urýchlené prijatie Ukrajiny do NATO. Zrejme sa mu zdá, že je Ukrajina málo rádioaktívna, aj hríby v černobylskom lese sa mu možno zdajú príliš malé, chcel by vidieť oveľa väčšie.

Predstavme si, že by napríklad ruský prezident Putin začal rokovať s Kubou či Nikaraguou o prijatí do Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB, obranný pakt, ktorého členmi sú zatiaľ Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan), prípadne rovno do Ruskej federácie, čo by malo pre tieto eventuálne nové ruské regióny tú výhodu, že by si ich Rusko nepochybne dobre chránilo raketami s jadrovými hlavicami. Čo by na to tak asi povedala prezidentka Harrisová, resp. jej senilný hovorca Joe? Tiež by asi začala spomínať veľké hríby…

Lenže pre Zelenského to veľmi nádejne nevyzerá: náš minister obrany Jaroslav Naď totiž hovorí: „Odmietame tvrdenie, že by Severoatlantická aliancia navyšovala počet vojakov na Ukrajine, alebo že by mobilizovala jednotky. Naopak, znepokojujúce je porušovanie prímeria a správy o hromadení ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.“ To teda nevyzerá na urýchlený vstup Ukrajiny do NATO – alebo tu niekto nehovorí pravdu?

Bavorsko je suverénnejšia krajina než Slovensko

Médiá priniesli oficiálnu správu, že Bavorsko ide licenčne vyrábať vakcínu Sputnik V, dohodlo sa na tom s Ruskom. Ale povedzte, ako môžu Bavori vyrábať niečo, o čom skvelá Európska agentúra pre lieky (EMA) nevyriekla, že sa smie používať?

Zlé jazyky tvrdia, že Bavori jednoducho ukázali celej EMA prostredník, pretože táto agentúra nemá žiadnu právomoc: oblasť starostlivosti o zdravie občanov je totiž podľa aktuálne platnej zmluvy o fungovaní EÚ stále v pôsobnosti jednotlivých členských štátov EÚ.

To u nás sme oveľa zodpovednejší. Našim agentom sa podarilo na Slovensku Sputnik V poraziť. Čo tam po tom, že Sputnik V sa už používa v takmer 60 štátoch sveta a nikde neevidujú vážne negatívne následky očkovania. My pre istotu používame len bezpečné a overené vakcíny, ako napríklad AstraZeneca, čo je jasné svedectvo o tom,  že sme zvrchovaný a slobodný štát, ktorému nikto nebude diktovať čo smie a čo nie.

Šokujúca sultánova urážka

Tureckého „sultána“ Recepa Tayyipa Erdoğana navštívila delegácia Európskej únie a zábery z tejto návštevy obleteli celý svet. Čo si tento arogantný vládca dovolil voči dáme, predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ako sa vzápätí zachoval šéf Európskej rady Charles Michel, a ako na urážku zareagovali európske orgány, médiá a vedenie členských štátov – nad tým mnohí doteraz len neveriacky lapajú po dychu. Sultán dal pripraviť stoličku iba pre seba a pre Michela. Leyenová ostala iba bezradne stáť, po chvíli si musela sadnúť na gauč, niekoľko metrov od hlavných aktérov rokovania.

Teda nie že by si Leyenová ako predstaviteľka tých najhorších eurofašistických tendencií v EÚ nezaslúžila za svoje postoje patričnú spätnú väzbu; lenže určite nie od človeka, ktorého do vnútornej európskej politiky nič nie je. Bolo to šokujúce primitívne poníženie nielen Leyenovej, ale celej EÚ a – vzhľadom na to, že išlo o prejav islamskej nadradenosti muža voči žene – aj celej západnej kresťanskej civilizácie.

V kontexte dlhodobo arogantného a bezočivého správania Turecka voči EÚ a niektorým jej členským krajinám (Grécko, Cyprus) tento dozaista premyslený krok tureckého vedenia nesie úplne jasné posolstvo, akokoľvek sa predstavitelia EÚ a jej členských krajín tvária, že nevidia, nerozumejú. To posolstvo je: „Pre nás vy Európania neznamenáte nič, ste handry, do ktorých si poutierame naše ctené moslimské nohy. Vy ste iba pudlíkmi pána spoza oceána, ktorý nás potrebuje viac ako vás.“ Niekto jemnocitnejší by tam prípadne mohol vidieť ešte aj: „Viedeň 1683 bude zabudnutá, nič podobné sa už opakovať nebude. Zničíme vás.“

Vec by sa dala vidieť ešte aj v kontexte toho, že Turecko nedávno odstúpilo z Istanbulského dohovoru, ktorý má byť o ochrane a rovnoprávnom postavení žien v spoločnosti…

Šokujúce bolo však aj správane Michela: predsa keď videl, že dáma si nemá kam sadnúť, mal jej ponúknuť svoje miesto. Prípadne priniesť si nejakú stoličku, prisunúť si gauč… skrátka urobiť čokoľvek, čím by síce tureckých hostiteľov zahanbil, ale bolo by to adekvátne správanie európskeho gentlemana, „nositeľa európskych hodnôt“.

Samotný fakt, že si turecký prezident niečo také dovolil, je jasnou správou: EÚ nie je skutočná mocnosť, je iba sluhom pána, ktorý sídli za veľkou mlákou. To je posolstvo, za ktoré sa môžeme arogantnému sultánovi vlastne poďakovať: ak totiž táto základná vec niekomu v Európe ešte stále nedocvakla, tak toto je výborná príležitosť na prebudenie z hlbokého spánku človeka spracovaného masmediálnymi hypnotizačnými technológiami.

Ivan Lehotský

zdroj: hlavné správy