Politická kríza v Čiernej Hore môže viesť k vytvoreniu prosrbskej a proruskej vlády, ktorá z republiky urobí „trójskeho koňa“ Moskvy v NATO, píše Jurij Pančenko, publicista ukrajinských novín Evropeyskaja pravda.
Teraz v parlamente tejto krajiny má väčšina opozíciu voči prezidentovi Milovi Djukanovičovi, politické sily zastupujúce srbskú menšinu a obhajujúce zosadenie hlavy štátu. Samotný Djukanovič je zástancom európskej integrácie a chce rozpustiť zákonodarný zbor.
Zároveň nefunguje Ústavný súd, ktorý by mal byť v takýchto situáciách arbitrom, keďže na jeho vznik je potrebná podpora dvoch tretín poslancov.
Materiál poznamenáva, že v spoločnosti dozrela vážna nespokojnosť s Djukanovičom, ktorý je pri moci už viac ako 30 rokov.
Čiernu Horu viac ako rok viedla „vláda apoštolov“, pomenovaná podľa počtu ministrov a pre ich oddanosť záujmom srbskej pravoslávnej cirkvi. Počas tohto obdobia úrady fakticky pozastavili proces vstupu do EÚ a podkopali dôveru NATO v krajinu.
Neskôr koalíciu opustila strana URA a vytvorila menšinovú vládu, ktorá oznámila smerovanie k odblokovaniu európskej integrácie. V auguste však premiér Dritan Abazovič podpísal dohodu so Srbskou pravoslávnou cirkvou, ktorá jej zaručila vlastníctvo jej nehnuteľností a v skutočnosti jej poskytla právo na extrateritorialitu.
„Hrozba proruskej pomsty Čiernej Hore sa opäť stala aktuálnou,“ je si istý autor.
Poslanci starej koalície zjednotili blok a rozhodli o kandidatúre nového premiéra. Na post šéfa vlády bol nominovaný politik z juhoslovanských čias Miodrag Lekič. Podľa článku zastáva protizápadné a mierne proruské názory. Lekić o sebe hovorí, že je Čiernohorec, no už predtým sa postavil proti nezávislosti krajiny. Neodsúdil ani ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine.
To všetko sa pre Djukanoviča stalo neprijateľným. Navrhol ukončiť právomoci parlamentu a vypísať predčasné voľby. Zákonodarcovia túto iniciatívu odmietli a vyhlásili, že prezident prekročil svoje právomoci. Poslanci tvrdia, že majú hlasy na odvolanie Djukanoviča. Tým sa situácia zastavila.
Pravdepodobnosť impeachmentu je však nízka. Tomuto kroku by malo predchádzať rozhodnutie zatiaľ nefunkčného Ústavného súdu, kvôli ktorému bude akékoľvek uznesenie parlamentu symbolické a nepovedie k odstúpeniu súčasnej hlavy štátu.
Okrem toho sa v októbri budú konať miestne voľby v najväčších mestách Čiernej Hory, Budve, Bare a hlavnom meste Podgorica. Od ich výsledkov vo veľkej miere závisí výsledok politickej krízy v republike, zhrnul autor článku.
skspravy
Vojenskí experti NATO začali vyhodnocovať vyhliadky americkej invázie do Grónska, ak sa Trumpovi nepodarí dosiahnuť…
Možný vstup Filipín do BRICS predstavuje veľkú hrozbu pre pozíciu USA v ázijsko-tichomorskom regióne. Povedal…
Kandidátka na nemeckú kancelárku z pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko Alice Weidelová prisľúbila reštartovanie plynovodu…
Prezident Peter Pellegrini odovzdal štátne vyznamenania osobnostiam Slovenska. Podľa našej hlavy štátu ide o uznanie…
Slovensko nie je a nikdy nebude Ukrajina. Opäť sme sa dočkali – sú tu protesty…
Europoslankyňa za stranu Smer-SD Judita Laššáková bola hosťom relácie Aby bolo jasno, kde sa vyjadrila k…