Európska komisia hodnotila právny štát na Slovensku a konštatovala: Politici tu zasahujú do nezávislosti súdnej moci!

Portál sudcov Slovenska www.sudnamoc.sk zverejnil správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku. Vládna junta sa tvári, že tá správa je pre ňu vlastne priaznivá – lenže je to tak naozaj?

Na stránke Európskej komisie (viď TU) a na portáli www.sudnamoc.sk (to je platforma sudcov Slovenska na zverejňovanie a zdieľanie ich odborných stanovísk, postojov k dianiu v justícii a v spoločnosti, ako aj judikatúry a článkov vo všetkých právnych oblastiach) bola v plnom znení (viď TU) zverejnená „Správa o právnom štáte 2021 na Slovensku“.

A tá správa síce jemne, ale predsa len pomerne jasne hovorí, že situácia v oblasti právneho štátu na Slovensku má závažné nedostatky. Konštatuje to aj platforma sudnamoc.sk, keď vo svojom stanovisku uvádza: „Správa Európskej komisie potvrdzuje dôvodnosť kritiky realizácie justičnej reformy.“

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Správa Európskej komisie píše, že „plány zlepšiť zákonodarný proces a posilniť transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy oznámené v roku 2020 sa zatiaľ nezrealizovali.“ Uvádza tiež, že „v súvislosti so systémom bŕzd a protiváh je ešte potrebné zlepšiť legislatívny proces tak, že sa doň viac zaangažujú zainteresované strany a občianska spoločnosť, čo sa uvádzalo už aj v Správe o právnom štáte 2020.“

Správa upozorňuje aj na to, že pri vykonávaní reformy súdnictva je dôležité prihliadať na príslušné európske normy, aby sa zabezpečila nezávislosť súdnictva. „Správa Európskej komisie o právnom štáte potvrdzuje dôvodnosť pripomienok vznesených v legislatívnom konaní o návrhu novej súdnej mapy a o novom disciplinárnom poriadku, ktoré vyčítali predkladateľovi návrhu zákonov najmä nezapojenie odborníkov z mimopolitického prostredia do legislatívneho procesu ako aj neprihliadanie na príslušné európske štandardy.“ upozorňuje Dana Jelinková Dudzíková, z komunikačnej platformy sudcov sudnamoc.sk.

Aký je bližší pohľad sudcov na problémy právneho štátu, na ktoré správa poukázala, sme sa spýtali sudcu Patrika Števíka z platformy sudnamoc.sk.

Ktoré výhrady Európskej komisie voči stavu právneho štátu na Slovensku považujete za najzávažnejšie?

Števík: Správa Európskej komisie o právnom štáte v Slovenskej republike vytkla súčasnej vládnej garnitúre viaceré zásadné nedostatky. Podrobnejšie sa im venovala JUDr. Jelinková Dudzíková vo svojom blogu (TU a TU), či na platforme sudnamoc.sk.

Ja spomeniem dva nedostatky, pre mňa paradigmatické. Európska komisia dôrazne vytkla vládnej moci spôsob legislatívneho procesu pri prijímaní niektorých závažných právnych predpisov. Najmä prijímanie ústavných zmien koncom roka 2020 v zrýchlenom konaní, bez odbornej a verejnej diskusie. Európska komisia prakticky skonštatovala, že k týmto ústavným zmenám došlo v rozpore s európskymi normami. Pripomínam, že touto ústavnou reformou došlo k vylúčeniu právomoci Ústavneho súdu preskúmavať ústavné zákony. Vládna garnitúra týmito zmenami vážne zasiahla do trojdelenia moci v štáte a zásadne oslabila princípy právneho štátu.

Druhým vážnym nedostatkom, ktorý Európska komisia vytkla vládnej moci, je veľmi nízka nezávislosť súdnictva. Najčastejšie uvádzanými dôvodmi, pre ktoré je nezávislosť súdnictva vnímaná ako nedostatočná, sú podľa zistení komisie zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov, rovnako ako aj zasahovanie alebo tlak motivovaný hospodárskymi alebo inými osobitnými záujmami.

Na túto skutočnosť poukazujú mnohí sudcovia už dlhú dobu. Odpoveďou im je vytváranie fiktívnej reality zo strany pani Kolíkovej, pána Mazáka a ich pusipajtášov prostredníctvom klamstiev a zavádzania verejnosti. Odporučil by som všetkým Kolíkovcom a Mazákovcom vrátiť sa do školských lavíc a opäť sa s porozumením pustiť do teórie štátu a práva. Nech si naštudujú čo je demokracia a ako má fungovať právny štát. Ich pokrivené predstavy škodia štátu aj občanovi.

A máme u nás vôbec ešte demokraciu? Veď demokracia by mala byť vláda ľudu. U nás Ústavný súd rozhodol, že ľud nemá právo v referende rozhodnúť o tom, či mu aj naďalej bude vládnuť táto junta…

Števík: Nebudem komentovať rozhodnutie Ústavného súdu. Myslím si ale, že je tragédiou, ak v krajine s prívlastkom demokratická, si nemôžu občania uplatniť volebné právo aj v priebehu volebného obdobia. A to za prísne splniteľných podmienok, aby sa z tohto inštitútu nestalo pravidlo za účelom destabilizácie krajiny. Moc v demokratickej krajine pochádza z ľudu a tento nástroj by pomohol zabezpečiť, aby na to mocipáni nezabúdali.

Zastupiteľská demokracia znamená, že občania si na základe predvolebných sľubov zvolia do parlamentu svojich zástupcov. Ak zvolení zástupcovia svoje sľuby neplnia, občania musia mať možnosť uplatniť si volebné právo aj počas volebného obdobia a mať možnosť stiahnuť ich z obehu. Za štyri roky sa dajú napáchať ťažké škody na štáte a občanoch.

Zastupuje táto vláda ešte občanov? Niekedy to totiž vyzerá, ako keby bola s nimi v otvorenej vojne. Napríklad keď sa ukázalo, že Mikasove opatrenia nemajú dostatočnú právnu silu, aby ľudí zastrašili, tak z nich urobili vyhlášky, aby sa ľudia nemohli proti tomu brániť…

Števík: Čo už je Slovenská republika za právny štát, keď úmyselne vezme občanom možnosť účinne sa brániť v riadnom súdnom konaní pred porušovaním ľudských práv štátnymi orgánmi počas koronakrízy?

Buď nech štát vytvorí občanom mechanizmy ochrany pred možným zneužívaním výkonnej a zákonodarnej moci, alebo nech znesie občiansku neposlusnosť. Inak ide materiálne o totalitný režim vykazujúci formálne znaky demokracie. Nehovoriac o obmedzovaní slobody prejavu zo strany štátu pod rôznymi zámienkami a o ponižovaní a zosmiešňovaní občanov s iným názorom ako hlavnoprúdovým.

Výsledkom je ich ostrakizácia ako neuvedomelých občanov druhej kategórie, prípadne ich trestanie bez riadneho súdneho procesu, ako napríklad horlivé trestanie niektorých sudcov Súdnou radou a inými orgánmi súdnej moci

Ivan Lehotský

hlavné správy