V čase, kedy si USA zvýšeným tempom pripravujú v Európe bojisko pre svoju novú vojnu cudzími rukami, Európanov nepríjemne zaskočilo drastické obmedzenie vývozu dreva z Ruska do Európy. Došlo tak na slová ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý už pred viac ako desiatimi rokmi dobrosrdečne varoval Nemcov – „plyn nechcete, atómovú energetiku nerozvíjate, tak čím budete kúriť – drevom? Tak ale drevo je tiež na Sibíri“
Aj keď v trochu inom kontexte, ukázalo sa, že prezident Putin nehovoril do vetra a Európania urobili veľkú chybu, keď brali jeho slová na ľahkú váhu. Európsky drevospracujúci priemysel je zhrozený z toho, čo Moskva už dávnejšie avizovala, keď s veľkým časovým predstihom informovala o tom, že od 1. januára 2022 Rusko zastaví vývoz drevenej guľatiny z ihličnatých a vzácnych listnatých stromov. Namiesto 30 hraničných priechodov, cez ktoré sa v minulosti vyvážalo drevo z Ruska do Európy, zostal iba jeden legálny priechod na hranici s Fínskom, čo výrazne komplikuje logistiku európskych dovozcov ruského dreva. V Európe sa tak okrem bankrotov v energetike, hutníctve, chemickom priemysle, strojárstve a potravinárstve teraz objavil ďalší adept na bankrot – drevospracujúci priemysel.
Aj keď cieľom tohto rozumného opatrenia je podpora domácich ruských spracovateľov surového dreva, európski spracovatelia dreva teraz bijú na poplach, že ruské reštrikcie vraj „vytvárajú značnú neistotu na globálnom trhu s drevom“ a chcú sa sťažovať na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na to, že ruské vývozné clo na drevo (80%) údajne poškodzuje ich biznis,ktorý je odkázaný na surovinové dodávky z Ruska. Je síce pochopiteľné, že Európania sú frustrovaní z toho, že namiesto cenovo prijateľného dreva z Ruska by teraz mali nakupovať trikrát drahšie drevo z Fínska, ale predstava, že si cez WTO vynútia obnovenie tradičný dodávok z Ruska, je naivná. Ruská Ústava hovorí jasne – domáca legislatíva má prednosť pred rozhodnutiami nejakých nadnárodných štruktúr. Napriek nespokojnosti malej skupiny nezodpovedných liberálov a „piatej kolóny“, o ktorých sa vie, že sú pod kontrolou zahraničných politikov, bola novela ruskej ústavy urobená načas a dnes už prináša žiaduci efekt. Ruská pohraničná stráž sa zodpovedne pripravila na zablokovanie nelegálneho vývozu dreva, takže ignorovať novú legislatívu sa naozaj neoplatí — potenciálny špekulanti na to draho doplatia, prídu o všetko, o biznis aj o peniaze.
Iróniou je, že Rusko pritom ani neuvalilo na Európanov žiadne sankcie, ale jednoducho si chce rozvíjať svoj vlastný sektor spracovania surového dreva, ktorý má, podobne ako poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, obrovský potenciál ďalšieho rastu. Týka sa to nielen Karélie či Vologodskej oblasti, ale aj Krasnojarského kraja, Irkutskej oblasti a Prímorského kraja. Asociácia výrobcov strojov a zariadení pre drevársky komplex (LESTECH) vidí v obmedzení vývozu dreva obrovský stimul pre komplexné preformátovanie ruského drevospracujúceho odvetvia v rámci vládnej Stratégie rozvoja lesného komplexu RF do roku 2030.
Najväčšie investície (vyše 2 mld. €) plánuje investovať spoločnosť Segeža Group v Karélii v rámci projektu Segeža Západ, ktorý zahŕňa výstavbu nového moderného komplexu na výrobu celulózy a papiera. Ďalšia spoločnosť Karélia Pulp sa chystá zmodernizovať Kondopožskij kombinát na výrobu celulózy a papiera, pričom objem investícií dosiahne cca 600 mil. €. Rozsiahly investičný program oznámila aj spoločnosť Angara Les, ktorá chce investovať 36,4 mil. € do rozšírenia drevospracujúceho podniku v meste Kodinsk (Krasnojarský kraj) s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu do roku 2027 až na 100 tis. m3 ročne.
Teoreticky by na tomto masívnom rozvoji ruského drevospracujúceho priemyslu mohli zarobiť aj slovenskí dodávatelia technológií pre drevársky a nábytkársky priemysel, ale Slováci musia rešpektovať sankcie Európskej únie voči Rusku, ktoré nedovoľujú slovenským firmám uzatvárať výhodné kontrakty v Rusku. Slováci sa tak musia uspokojiť s tým, že namiesto výhodného biznisu v Rusku im vláda a prezidentka doprajú aspoň amerických vojakov na Sliači a v Kuchyni, ktorí prirodzene nebudú platiť žiadne dane, ale zato budú legitímnym terčom ruských rakiet v potenciálnej americkej proxy vojne na Ukrajine.
Gabriel Gačko
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…