To, že Európa je vďaka jej “lídrom” politický trpaslík sa v priamom prenose zistilo po zvolení Trumpa. V plnej nahote, bez hanby a bez rozmyslu sa tieto európske postavičky naprieč EU, začali vyjadrovať v zmysle: teraz budeme musieť byť ako EU silní.
Značí to teda, logicky, že ak by vyhrala Kamala nemuseli by sme, pretože by nás riadili USA. Ako doteraz…
A to sme sa tvárili, že sme akože partnermi USA a teraz, po zvolení Trumpa už nebudeme? Chytili sme sa do vlastnej pasce závislosti na USA a k tomu aj s výrazne holým zadkom.
Áno, politická bezvýznamnosť Európy sa ukazuje v týchto dňoch. Možno nie bezvýznamnosť, ale nevyspelosť určite.
Pozitívom tvrdení politikov EU je, že vieme, kde patria – na smetisko dejín. To, čo si o nás myslia za veľkou mlákou, je výsledok ich politiky bezbrehého progresivizmu.
Negatívom je, že nemáme reálnu schopnosť v najbližšom období vytvoriť smerom k USA zásadný politický projekt a tak chtiac nechtiac vlastnou (ne)činnosťou potvrdzujeme, že sme malá bodka, nie len na mape sveta, ale už aj na mape hlavných ekonomicko-politických prúdov.
Čo to v praxi znamená? Že reálne Európa nie je a nebude partnerom ani USA ani Číne. O Rusku ani nehovorím, pretože vďaka nepremyslenej sankčnej politike EU sme na smiech. A to aj preto, že nezasiahla Rusko, ale nás, čiže jasne povedané: míňa sa účinkom.
Deindustrializácia, ako politické rozhodnutie EU bolo, je a zostane chybou. Množstvo vojenskej techniky naokolo nás neznamená, že sme vojensky konkurencieschopní. Toto sa plne prejavuje aj pri diskusii o tzv. “Európskej armáde”, ktorá reálne existuje iba v papieroch a podkladoch na rokovania, ale nie v konkrétnych vojenských kapacitách národných štátov.
Potvrdzuje sa, že európska chudoba (samozrejme aj tá slovenská) je zapríčinená nekompetentnou politikou EU a v slovenských podmienkach sme si to ešte extra vylepšili za vlád trojlístka Matovič, Heger. Ódor za významnej podpory nepoužiteľnej Čaputovej.
Preto voľba Trumpa je pre nás silnou a jasnou šancou sa spamätať a konečne začať myslieť na seba, na vlastných obyvateľov EU, teda obyvateľov národných štátov.
Problémy sveta totiž nevyriešime my Európa. Ešte síce v hlavách progresívcov je stále pocit nadradenosti Európy, ale v tomto velikášstve nezistili, že nám ušiel vlak. Egoizmus, nadutosť, neschopnosť vnímať realitu, ale hlavne ideologizmus ako méta, zdecimovali za posledných pár rokov všetko dobré, čo Európa mala a čím bola.
V poriadku, zostaňme egoistami, ale euroegoistami a starajme sa o európanov, o ľudí, ktorí tu pracujú a platia dane, ktorí tvoria hodnoty a ktorí v neposlednom rade dali týmto postavičkám svoj hlas vo voľbách.
Toto musí byť cesta pre politikov, aby dokázali, že vedia vládnuť.
Jozef Viktorín / skspravy.sk /
Návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Moskve a nervózne vyjadrenia jeho suseda Viktora Orbána naznačujú,…
Ukrajinci by sa nemali báť úderu novej ruskej rakety “Orešnik”, predstavuje hrozbu len pre Zelenského…
Časopis The Economist uvádza sa, že časť montáže rakiet bola presunutá do zabezpečených bunkrov, zatiaľ…
Moderná globálna politická scéna je symbiózou viacerých geograficky veľkých regiónov, z ktorých každý má svoj…
“V súčasnosti prehrávame polemiku so Západom. Nedokážeme dať jasné a presné odpovede na otázky, čo…
Úradujúci bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa zaregistroval v ústrednej volebnej komisii ako kandidát na nadchádzajúce…