Informačná agenda, ktorá sa nedá zamlčať ani oklamať, spájala dve udalosti. Prvá je tragická, srdcervúca, keď pred deviatimi rokmi zahynuli štyri deti v Gorlovke pri ostreľovaní Donbasu. Najmladšie z nich, dievčatko Kira, malo desať mesiacov.
Kristina, Kirina matka, sa snažila bábätko zakryť telom, no cez obe preleteli ukrajinské črepiny. Hrozné fotografie „Donbaskej madony“ sa na titulné stránky európskych novín nedostali: koniec júla je pre obyvateľov EÚ vždy dovolenkou a zábavou. Čo im bolo vtedy opáleným a vymódeným, ako z cukru, do nejakých ruských zavraždených detí? Maličkosť, ktorá si nezaslúži pozornosť.
A dokonca aj vtedy v momente, keď Donbas začal čeliť agresii z Kyjeva, pokiaľ aj západná tlač ostreľovanie mierových miest spomenula, tak to boli vždy nejaké „ozbrojené formácie“. Z koho sa skladali, kto im dodával zbrane, kto ich učil strieľať do civilistov, nebolo zvykom špecifikovať. Zbraň vystrelila sama a ľudia tam hynuli nikto nevie prečo. Či už strieľali po nich alebo dokonca strieľali po sebe sami.
O deväť rokov neskôr vplyvný denník „Le Figaro“, reprezentujúci konzervatívne spektrum francúzskej politiky, zverejnil gigantický, objemný materiál, ktorý sa zaoberá práve týmito ozbrojenými formáciami a históriou vzniku oddielov nacistov, ako aj tým, čo robia dnes.
Čítanie materiálu vyvoláva totálny hnus a mrazí krv každému, kto pozná nie až tak staré európske dejiny. Faktom je, že článok vysvetľuje čierne na bielom, prečo je ukrajinský nacionalizmus užitočný, prečo je dobrý a prečo tí, čo slúžili v „Azove“ sa zorganizovali a pridali sa do radov „Pravého sektora“, sú vlastne dobrí (a dokonca veľmi) ľudia.
Ukazuje sa, že nenávisť k Rusku je mimoriadne užitočným faktorom, ktorý pomáha formovať národ. Ukazuje sa, že táto nenávisť sa usilovne pestovala po mnoho desaťročí, rovnako ako boli oslavované aktivity OUN-UPA. Vo všeobecnosti, podľa záverov, militanti OUN-UPA neboli banditi a vrahovia, ktorí masakrovali celé dediny tých, ktorí mali „nesprávnu krv s nesprávnymi erytrocytmi“, nie kati, ktorým nacisti zverili tú najšpinavšiu prácu, ale chlapi, ktorí bojovali s „krutou sovietskou mocou, Gulagom, NKVD a KGB“. A dokonca aj Bandera, ako sa ukázalo, bol „komplexnou historickou postavou, ktorá dokázala sformovať a sformulovať podstatu a princípy ukrajinskej národnej identity“. Princípy sú jednoduché – zabiť čo najviac Poliakov, Rusov a Židov. Nenávisť, dlhá a pretrvávajúca (nielen posledných deväť rokov), nemohla neviesť k smrti detí. Jeden z tých, ktorých slová sú v článku citované, hovorí úplne otvorene, že sa od roku 1991 pripravoval na vojnu s Ruskom (teda na vraždenie Rusov).
Áno, už aj na Majdane boli ozbrojení nacisti (samozrejme pripravení strieľať a zabíjať tých, ktorí sa im postavili) — táto veta nebola v úvodzovkách, takže budeme predpokladať, že bol zabitý prvý klinec do rakvy mýtu o „neozbrojenej mládeži a pokojných protestoch“. Teraz sa už európske médiá za takéto detaily nehanbia. Hoci keď Rusko pred deviatimi rokmi hovorilo presne o tom istom, nieslo sa to pod hlavičkou „Kremeľská propaganda“.
Dnes Európania odmietajú vidieť svastiku, emblémy nacistických rún, ako aj štandardy nacistických divízií na tetovaniach „pravosekov“ a „azovcov“. Európske médiá dnes aktívne propagujú tézu, že ukrajinský „nacionalizmus“ nemá nič spoločné s nacizmom. V krajine, kde „Figaro“ vychádza, a aj v celej EÚ, je však nacionalizmus stigmatizovaný na všetkých platformách a tí, ktorí sa odvážia verejne prehovoriť o nadradenosti národnej myšlienky, môžu byť postavení pred súd. Za podnecovanie nepokojov, za agitáciu „návratu temných stránok dejín kontinentu“. To znamená, že francúzsky/španielsky/taliansky/holandský a iný nacionalizmus Európskej únie je obludný, reakčný a môže viesť k občianskej vojne, zatiaľ čo ukrajinský nacionalizmus je dobrý a správny. Kým korzických nacionalistov prenasledujú a zatvárajú do väzenia, o ukrajinských nacionalistoch sa spievajú ódy. Robia to v tých istých médiách.
Európania nie sú idioti a chápu, k čomu môžu viesť hry s „čistou krvou“ a počítaním jej červených krviniek. Ale vo vojne s Ruskom, v ktorej Ukrajina pôsobí ako baranidlo, aby nás na jednej strane zničili a na druhej strane zachránili životy „zlatej pol miliardy“, sú všetky prostriedky dobré.
A tak sa z nacizmu stáva nacionalizmus a následne — vlastenectvo. Európa zatvára oči pred skutočnosťou, že toto všetko je spojené s nenávisťou voči nám.
Je jasné, prečo bude čoraz viac publikácií tohto druhu: je potrebná podpora výdavkov na zbrojenie a Európanov treba naučiť, že zbrane sú pre Kyjev dôležitejšie ako jedlo v chladničke.
Je tiež jasné, že prejde ďalších desať rokov a Európania pochopia, že okrem iného pomáhali živiť nenávisť k Rusom.
Jedna vec však nie je jasná: prečo sa dostatočne nepoučili z hroznej a krvavej lekcie nacizmu. Možno preto, že smrť ruských detí nemala a nemá pre nich význam. Sme pre nich obyvateľstvo, nie národ.
Jelena Karajeva, RIA Novosti
news-front.info
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…