Epidémia? Aká? Kde? Prečo? A kto ju (ne)vyhlásil?

Dátový analytik Michal Pukan Témou zverejnil analýzu, ktorá má za cieľ vysvetliť, čo sa skrýva za výrazmi ako pandémia, epidémia epidemický prah ich definície, kto a kedy ich vyhlasuje.

Úvod

Dňa 11.3.2020 vyhlásila WHO pandémiu koronavíru SARS-CoV-2, ktorý pomenovali Covid-19 a svet už rok a pol žije pojmami ako pandémia, epidémia, počty pozitívnych, falošná pozitivita, počty úmrtí, „vakcína je liek“, klinické štúdie, úmrtnosť, komorbidita, atď… Každý deň počujeme z masmédií vyjadrenia politikov, analytikov, expertov, ako počty pozitívnych rastú a aké opatrenia sú potrebné na ukončenie pandémie, resp. epidémie. Veľmi často sa však stretávam s tým, že ľudia presne nevedia, čo tieto pojmy znamenajú a berú ich ako nejaký abstraktný pojem.

Téma analýzy

Témou analýzy je vysvetliť si, čo sa skrýva za niektorými z uvedených výrazov ako sú:

• pandémia,
• epidémia
• epidemický prah,

ich definície, kto a kedy ich vyhlasuje a keďže podmienky na Slovensku a v Českej republike sú podobné, tak si prejdeme stav v oboch krajinách za posledných 22 mesiacov.

Vysvetlenie pojmov

1. Pandémia

Pandémia je epidémia veľkého rozsahu zasahujúca do viacerých kontinentov. Jedná sa teda o výskyt ochorení s vysokou incidenciou na veľkom území (kontinenty) za určité časové obdobie.

2. Epidémia a epidemický prah (EP)

• Čo hovorí Wikipédia

Epidémia (resp. Epidemický výskyt choroby; z gr. Epi-, na, nad a démos, ľud) znamená prudký rast výskytov najčastejšie toho istého ochorenia za určitú dobu a v určitej populácii. Kritériá pre vyhlasovanie epidémií môžu byť v rôznych krajinách a pre rôzne choroby odlišné, najčastejšie je to nárast novo chorých za istú dobu alebo počet súčasne chorých na počet obyvateľov. Pre vyhlásenie chrípky je to:

• • na Slovensku a v Česku sa uvádza 1 600 až 1 800 chorých na 100 000 obyvateľov.

Významné sú aj ďalšie okolnosti, napríklad trend, nákazlivosť alebo úmrtnosť. Štúdiom epidémií a obranou proti nim sa zaoberá lekárska veda epidemiológia.

• Vyjadrenie Krajskej Hygienickej stanice (ČR)

https://www.khsova.cz/obcanum/otazky-chripka

otázka:         „Kdy se mluví o epidemii?“

odpoveď:     „Jedno z kritérií, které vypovídá o počínající epidemii chřipky je počet nemocných na 100 000 obyvatel. Jde o hranici okolo 1 600 – 1 800 případů. Nemocnost je nutno hodnotit v souvislostech, nutno hodnotit trend nemocnosti, a ne jednorázový nárůst.

                     Samostatně interpretována klinická, epidemiologická a virologická data nejsou dostačující k monitorování chřipky v populaci. Je třeba kombinovat informace z řady různých zdrojů, abychom získali komplexní obraz o chřipkové epidemii. Kritéria pro definici chřipkové epidemie jsou v různých zemích odlišná.

                     V ČR je chřipková epidemie vyhlašována podle hodnot incidence týdenních monitoringu ARI. Při dosažení epidemického prahu 1 600 – 1 800 je vyhlašována v ČR chřipková epidemie.“

otázka:         „Je pravda, že jste snížili ta čísla? (počet nemocných na počet obyvatel – hranice epidemie posunuta)“

odpoveď:     „V minulosti jsme hovořili o epidemii chřipky až tehdy, kdy počet pacientů překročil hranici 2 000. Nyní se epidemický práh pohybuje mezi 1 600 až 1 800 nemocnými na 100 000 obyvatel.

                     K přehodnocení tohoto kritéria přispělo dle NRL zavedení neproplácení prvních tří dnů nemocenské. Což vedlo k omezení návštěv u lékařů v souvislosti s chřipkou a zkreslení údajů o reálné nemocnosti. Místo nemocenské lidé čerpali řádnou dovolenou.“

Na Slovensku je chrípková epidémia vyhlasovaná podľa hodnôt incidencie týždenných monitoringov ARI. Pri dosiahnutí epidemického prahu 1 600 nemocných na 100 000 obyvateľov je vyhlasovaná v SR chrípková epidémia.

3. Vyhlasovanie epidémie v ČR podľa MZ

Ďalej tu máme odpovede Ministerstva Zdravotníctva ČR na otázky JUDr. Tomáša Nielsena za Zdravé Fórum – Kto vyhlasuje a ukončuje stav epidémie.

TN:    „Který orgán je oprávněný vyhlásit v České republice stav epidemie (tj. stav umožňující orgánům veřejného zdraví ukládat občanům povinnosti v souladu s ust. § 69 zákona č. 258/2000 Zb. Či § 2 zákona č. 94, / 2021 Zb.)? „

MZ:   „Epidemie je přírodní proces, který nikdo nevyhlašuje.“

TN:    „Který orgán je oprávněný takto vyhlášený stav epidemie ukončit?“

MZ:   „Epidemie je přírodní proces, který nikdo neukončuje.“

4. Chrípka v roku 2019

Teraz si pripomeňme chrípku z roku 2019. Citujem článok z iRozhlas.cz, z 28.01.2019, kde sa výskyt ochorení v ČR dostal na hodnotu 1 447 na 100 tisíc obyvateľov, čo je 90% epidemického prahu a žiadna epidémia sa nevyhlásila. Citujem:

„Česko je na hranici chřipkové epidemie. ‚Počet nakažených dále poroste,‘ varují zdravotníci.

iRozhlas.cz, 28.01.2019

Nemocných chřipkou v Česku stále přibývá, a to ve všech krajích. Už brzy by mohla být vyhlášená plošná epidemie. Aktuálně je průměrně 1.447 nemocných na 100 tisíc obyvatel, oproti minulému týdnu je to čtvrtinový nárůst. Hranice pro epidemii je 1.500. „Počet pacientů s akutními respiračními infekcemi dál poroste,“ předpovídá Martina Havlíčková ze Státního zdravotního ústavu.“

5. Chrípka vs Covid-19.

Mnoho politikov, lekárov a expertov hovorí o Covid-19, že:

• nie je chrípka
• je silnejší ako chrípka
• pristupujme k tomu ako k štandardnej chrípke
• je respiračné ochorenie
• atď.

Státní zdravotní ústav ČR na svojich stránkach píše:

„Zatímco projevy jsou u obou onemocnění podobné (hlavně suchý kašel, horečka, dušnost), liší se podíl onemocnění se závažným průběhem.“

Vzhľadom k tomu, že aj uvedený popis uvádza, že sú podobné a k tomu, že aj keď tu máme koronavíry mnoho rokov, tak špeciálne ku koronavírom nemáme z nejakého dôvodu definované epidemické prahy, tak pre porovnanie použijem epidemický prah chrípky, ktorá je tiež respiračným ochorením a ktorý používajú vo svojich vyjadreniach a porovnaniach často aj samotný lekári a vlády.

Ďalej musím uviesť i vyjadrenie epidemiologičky p. profesorky Alexandry Bražinovej zo dňa 20.9.2021 na TA3. Citujem:

AB: “Chrípku tu máme dlho, sledujeme pravidelne, monitorujeme jej výskyt desaťročia, kdežto Covid je nové ochorenie. Ešte by som dodala takú základnú definíciu, kedy hovoríme o epidémii – epidémia je náhly a nadmerný počet prípadov, a to slovo nadmerný je veľmi dôležité, pretože to znamená, že je to počet prípadov, ktorý je väčší ako je nejaká norma, ako nejaký dlhodobý stav. A ten rozdiel teda medzi chrípkou a covidom je v tom, že covid, keďže je nové ochorenie, tak ten nadmerný počet prípadov je už viac ako 2 prípady, ktoré sú v epidemiologickej súvislosti, čiže nejak spolu súvisia epidemicky..“

TA3: „Môžem sa opýtať? To by bolo takto v prípade aj nejakej inej novej choroby, keby sa teraz objavila nejaká nová choroba a tiež by bolo nejaký ojedinelý výskyt, že jeden, dva prípady, a už by ste to nejakým spôsobom sa na to pozerali vy epidemiológovia, ako že je to možná epidémia?“

AB: „To tak presne je. A nemusíme teda hovoriť o nových ochoreniach, ktoré sú zatiaľ v celku raritné, ale môžeme hovoriť o ochoreniach, ktoré sa v populácii dlhodobo nevyskytujú, pretože, napríklad, ako prevenciu voči nim očkujeme, konkrétne si vezmime osýpky, tie sa v slovenskej populácii takmer nevyskytujú, pretože máme vysokú preočkovanosť, okolo 95% detí v rámci povinného očkovania.“

Pani profesorka je určite odborník vo svojej oblasti a v tejto analýze sa k tomuto nebudem vyjadrovať, len to nechávam k zamysleniu sa, do akých nebezpečných extrémov niektoré vedné disciplíny neváhajú vmanipulovať spoločnosť pod záštitou jej ochrany.

Analýza a prehľad situácie

Nižšie uvedená tabuľka obsahuje vybrané štatistické ukazovatele prípadov COVID-19  na Slovensku a v Česku v týždňoch od 02/2020 do 43/2021 – posledný stav, minimum, maximum, priemer a najdôležitejší medián, ktorý nás odprostí od okrajových extrémov.

1. Slovensko

• k 43. týždňu 2021 je to 349 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 21,8% oproti spodnej hladine epidemického prahu
• maximum od marca 2020 je 380 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 23,7% oproti spodnej hladine epidemického prahu – za celé sledované obdobie nebolo ani jeden raz dosiahnutých 25% oproti spodnej hladine epidemického prahu
• priemer od marca 2020 je 96 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 6% oproti spodnej hladine epidemického prahu
• a najdôležitejší medián – od marca 2020 je to 24 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 1,5% oproti spodnej hladine epidemického prah

2. Česká republika

• k 43. týždňu 2021 je to 192 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 12% oproti spodnej hladine epidemického prahu
• maximum od marca 2020 je 845 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 52,8% oproti spodnej hladine epidemického prahu – je to jediný týždeň, kedy bola prekonaná 50% hodnota
• priemer od marca 2020 je 170 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 10,6% oproti spodnej hladine epidemického prahu
• a najdôležitejší medián – od marca 2020 je to 23 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je 1,4% oproti spodnej hladineepidemického prahu

• pre porovnanie – v januári 2019 sa uvažovalo o vyhlásení epidémie, kedy chorých za týždeň bolo 1 447, čo je 90,4%oproti spodnej hladine epidemického prahu

Na nižšie uvedenom grafe vidíme, že

• výskyty prípadov pre Slovensko a Česko rastú a klesajú prakticky v rovnakých obdobiach,
• nárast prípadov sa začal v minulom roku zhruba v rovnakom období ako v tomto roku
  • V daných obdobiach (október–marec +-) každoročne nastupujú respiračné ochorenia vo forme chrípky,
  • opäť dôvod, prečo použiť porovnanie chrípky s covidom,
• výskyty prípadov od začiatku vyhlásenia pandémie do septembra – októbra 2020 sa pohybovali pod 1% EP a to isté od apríla do októbra 2021,
• v roku 2019 sa v ČR dostal počet nemocných na chrípku na modrú čiaru – na hodnotu 1 447.

Graf s počtom prípadov COVID-19 s prepočtom týždenne na 100 000 obyvateľov od 02/2020 do októbra 2021. Červené linky ukazujú epidemický prah a modrá pod ňou úroveň chrípky v roku 2019.

Pohľady na web Ministerstva Zdravotníctvo ČR k 17.08. a 27.10.2021. Viz link, kde sa dá overiť situácia každý deň. Ľavé okno ukazuje počet prípadov za 7 dní na 100 000 obyvateľov, takže v auguste to bolo 12, čo je 0,75% epidemického prahu a koncom októbra 246 prípadov, čo je 15,3% EP.

MZ SR tieto konkrétne údaje neuvádza, je potreba si ich prepočítať – viz link.

Koľko je teda pre vlády a zodpovedných málo, aby zrušili všetky neodôvodnené opatrenia a vrátili život do normálu? Vychádza mi z toho len stratégia vytvorená World Economic Forum (WEF) nazvaná  „Zero-Covid strategy“.

Záver

Ak si to celé zhrnieme tak:

• už 20 mesiacov žijeme vraj v epidémii, ktorú oficiálne nikto nevyhlásil, pretože je to prírodný proces..
• ale aj keď ju nikto nevyhlásil, tak sa na ňu odvolávajú vlády a ich mimoriadne opatrenia a zákazy, a na základe nich rozhodujú aj súdy..
• keďže ju ale nikto nevyhlásil, tak nie je ani čo ukončiť..
• v roku 2019 bolo Česko len 10% pod epidemickým prahom, ale obišlo sa to bez akýchkoľvek reštrikcií, prekrývania dýchacích ciest, bez testovania, tlaku na „dobrovoľné“ očkovanie.. Pamätá si niekto z vás na chrípku v danom roku?
• A teraz, keď

1. 1. Slovensko ani raz neprekročilo 25% EP chrípky a Česko raz tesne nad 50% EP,
   2. priemer je po 20 mesiacoch na Slovensku 6% a v Česku 10%
   3. a medián je pre obe krajiny len 1,4-1,5%,

tak vlády ochromili svojimi opatreniami obe krajiny a ktoré sú neraz v rozpore so zákonom, ústavou a listinou práv a slobôd…

• OSN vyhlásilo v marci 2020 celosvetovú pandémiu. Nedohľadal som však, že by nejaký štát oficiálne vyhlásil epidémiu. Vznikol nám tak nový výraz „Neepidemická pandémia“..

Súčasný vládny predstavitelia tu nastolili veľmi nebezpečný precedens, ktorý podporujú aj niektorí epidemiológovia a lekári – takto môžu ignorovať akékoľvek zásady a princípy a zákony, stačí len bez podkladov povedať že tu máme 2 prípady, vyhlásiť epidémiu, a môžu si nastavovať vlastné pravidlá a reštrikcie, ako to vidíme už rok a trištvrte.

---

Otázka znie „Prečo?“

Jeden ekonóm to vystihol troma slovami – „Sledujte cestu peňazí“ a to sa potom nestačíme diviť.

• Kto profituje na vakcínach, na testoch, na respirátoroch?
• Komu vyhovuje že ľudia využívajú viac sociálne siete, kde vo veľkom beží cenzúra nevhodných informácií a podsúva sa jeden „svetonázor“?
• Komu vyhovuje zákaz zhromažďovania a totálna kontrola obyvateľov?
• Ktoré obchody a firmy fungovali počas celého obdobia plandémie a ktoré museli zatvoriť?

A ja dodávam – ako už som písal v článku o manipulácii technikou „Vymysleného nepriateľa“, tak v roku 2019 chrípke nedali meno.. bola to proste iba chrípka a tej sa nikto nebojí, len sa lieči doma s čajmi, vitamínmi a prípadne ATB ..

Epidémia? Aká? Kde? Prečo? A kto ju (ne)vyhlásil? II. časť – Svet – si môžete prečítať TU

Epidémia? Aká? Kde? Prečo? A kto ju (ne)vyhlásil? III. časť – Úmrtnosť – si môžete prečítať TU

Autor: Ing. Michal Pukan – dátový architekt/analytik (28.10.2021)

Zdroj: Odborná komisia (1), (2), (3)