Elektrikár, investor aj psychoterapeut. Odborníci v školách

Ako sa to hovorí? Šedá je teória, zelený strom praxe, alebo tak nejako podobne. Na mnohých základných aj stredných školách sa stretávame práve s tým, že sú žiaci zavalení faktami a náhľad do každodennej reality práce im chýba.

Už dva roky ale majú možnosť v susednom Česku si trošku tej praxe objednať priamo do hodín, a to v rámci programu Deň pre školu, ktorý zažilo už 45-tisíc detí v stovkách škôl.

„Raz som takto prechádzal LinkedIn alebo Facebook a zrazu mi padlo do oka video, ktoré ponúkalo odborníkom z praxe, aby venovali pár hodín svojho času a išli niečo o svojej práci vykladať deťom do školy,“ rozpráva Michal Šálka z Prahy, majiteľ Elektrikárskej spoločnosti. Videoklip ho zaujal. Vzhľadom na to, že sám do svojej firmy občas prijíma učňov na prax alebo absolventov do ich prvého zamestnania, má k mladým ľuďom blízko. „A tak som sa prihlásil. Netušil som teda tak úplne, do čoho idem, ale jednoducho som sa rozhodol, že to vyskúšam.“

Koľko pizze musíme predať, aby sme sa uživili?

Michal Šálka už má za sebou dvadsať Dní pre školu a zďaleka ešte nekončí – jazdil by vraj rád aj viac, ale musí tiež niekedy pracovať, ako hovorí so smiechom: „Jasné, že mám zakaždým trému, ale ako začnem hovoriť, tak to zo mňa spadne a začnem si ten čas strávený s deťmi užívať.“ Od začiatku si ako svoju osobnú misiu stanovil, že chce, aby si žiaci uvedomili, že na práci remeselníka nie je nič zlé. Otvorene sa s nimi baví aj o finančných aspektoch svojho podnikania. „Zaujíma ich, čo všetko musím vlastne v práci riešiť. Faktúry, náklady, poistky… Celkom rád im ukazujem výplatné pásky svojich zamestnancov. Sú veľmi prekvapení, keď vidia, že niektorí si zarobia pokojne sto tisíc mesačne. Z toho bývajú niekedy zaskočení aj učitelia, ktorí s vysokou školou a množstvom rokov praxe nemajú ani polovicu,“ usmieva sa majiteľ firmy, ktorý vo voľnom čase rád chodí na túry: „Väčšinou jazdím na prednášky do škôl v piatok a rovno to spojím napríklad s víkendom v horách, to mi príde super.“

Niekoľko škôl už navštívil aj investor a podnikateľ Adam Blecha, ktorého prilákala rovnaká náborová kampaň ako Michala Šálku: „Hovoril som si, že vo svojom veku a so svojou kariérou možno môžem tým deťom a dospievajúcim odovzdať trochu pohľadu na život a podnikanie. Navštívil som už desať škôl, prevažne obchodné akadémie, ale aj základné školy, a mám radosť z toho, čo tam zažívam.“

Päťdesiatsedemročný finančník pripravuje konkrétnu lekciu vždy v spolupráci s učiteľom, ktorý si ho do hodiny pozval. „Raz si ma pozvali do projektového dňa s témou biznisplánu. Vzal som teda reálne biznisplány, zjednodušil ich na osem až desať ľahko uchopiteľných položiek, a spoločne sme ho aplikovali na ich podnikateľské zámery, ako je kaviareň alebo fitness centrum,“ rozpráva Adam Blecha. „Na jednej základnej škole po mne zase chceli tému osobných a rodinných financií a v ďalšej sa tretiaci chceli baviť o podnikaní. Tak sme spoločne počítali, koľko pízz musí predať pizzár v stánku na námestí, aby všetko zaplatil a ešte uživil rodinu.“

Hovorme aj o prekážkach a nezdaroch

Dobrovoľníkov, ako sú Michal Šálka a Adam Blecha, sú v Česku už stovky, a sú medzi nimi „ajťáci“, psychológovia, právnici, kreatívci, manažéri, riaditelia, vedci, zdravotníci i príslušníci ozbrojených zložiek. Niektorí sú ochotní dôjsť kamkoľvek, ďalší pôsobia len v konkrétnej lokalite, ale pre všetkých platí, že sa programu zúčastňujú bez nároku na odmenu a nesmú pred deťmi propagovať svoje služby alebo produkty.

Niektorí dobrovoľníci, ako napríklad Adam Blecha, ponímajú svoje vystúpenie veľmi prakticky. Iní sú skôr ako Michal Šálka a zdieľajú svoj životný a kariérny príbeh. Často hovoria o prekážkach, ktoré museli prekonať, o svojich nezdaroch rovnako ako o tom, čo sa im podarilo. To je pre deti a dospievajúcich veľmi cenné, pretože vidia, aká dôležitá je odolnosť alebo rastové nastavenie mysle pre život.

Vyskúšať si súdne pojednávanie alebo tvorbu mapy

Na jednej strane programu sú dobrovoľníci – a na druhej strane učitelia, ktorí si ich pozývajú do svojich škôl a hodín. Už niekoľko dobrovoľníkov privítala Sandra Peňázová zo Strednej školy cestovného ruchu a gastronómie Blansko. „Naši študenti samozrejme vítajú akékoľvek spestrenie výučby, to je jasné,“ usmieva sa učiteľka. „Okrem toho ale kvitujú aj náhľad do skutočného reálneho sveta práce, ktorý im dobrovoľníci prinášajú. My učitelia jednoducho, málo platné, sme od tej praxe trochu odtrhnutí. A navyše vidia, že nám na nich záleží a snažíme sa im sprostredkovať nejaký zaujímavý a užitočný program.“

Študenti z Blanska si už mohli vypočuť napríklad pracovníčku aerolínií, ktorá školí letušky a stevardy. Inokedy zase spoločne so sudcom z krajského súdu zažili simulované pojednávanie, kde si rozdelili role obhajcu, obvineného, sudcu a svedkov. „Mali sme tiež skvelý workshop cirkusovej pedagogiky alebo prednášky skúseného horského sprievodcu a event manažéra,“ spomína Sandra Peňázová na akcie, ktoré sa v jej škole už uskutočnili.

Jej študenti, rovnako ako všetci ostatní účastníci programu, vypĺňajú po návšteve dobrovoľníka dotazníky so spätnou väzbou. „Samozrejme, že keď niekto zo študentov sníva o kariére horského sprievodcu, tak ho zase toľko nenadchne rozprávanie o tom, ako sa organizujú rôzne veľké akcie. Ale väčšinou sú dosť otvorení a od každého dobrovoľníka si dokážu niečo vziať.“ Na druhú stranu sú dobrovoľníci obvykle flexibilní a dokážu sa s učiteľom dohodnúť na zacielení programu tak, aby si z neho žiaci v konkrétnej škole odniesli čo najviac.

Flexibilitu a profesionalitu prednášajúcich oceňuje aj Lenka Lichtenbergová z Gymnázia a Obchodnej akadémie Sedlčany. Tá z pozície zástupkyne riaditeľa a kariérovej poradkyne vidí ako obohatenie výučby jednotlivých predmetov, tak aj možnosť nazrieť pod pokrievku najrôznejším odborom. „Do zemepisu si kolega pozval kartografa, ktorý triede umožnil vyskúšať si prácu v programe na tvorbu máp, ku ktorému sa samozrejme bežne nedostanete. Inokedy prišla terapeutka, ktorá rozprávala o sebe a svojej kariére, ale aj so študentmi vyskúšala nejaké sebapoznávacie aktivity,“ spomína na návštevy dobrovoľníkov Lenka Lichtenbergová, a už plánuje ďalšie: „Každý rok riešime, ako študentov zabezpečiť v období maturít; nemôžu predsa týždeň sedieť v kine. A tak už s kolegami pomaly začíname plánovať projektové dni práve na tento čas.“

Remeselníci, poďte do škôl

Vždy je ale pochopiteľne čo zlepšovať. Michal Šálka by si napríklad prial, aby medzi dobrovoľníkmi bolo viac remeselníkov, ktorí by už deťom zo základnej školy ukázali, že práve remeslo môže človeka napĺňať a dobre živiť. „Často u detí vidím také predsudky, že na učilište ide ten, kto má na základnej škole päťky a veľmi mu to nemyslí,“ vrtí hlavou majiteľ elektrikárskej firmy.

„Lenže potom to na stavbách vyzerá tak, ako to vyzerá. Potrebovali by sme, aby sa remeslu učili práve tí šikovní a ktorí sú schopní jednať so zákazníkom aj dodávateľmi a svoju prácu si dobre rozvrhnúť. Mám vo firme chlapcov, ktorí si výučný list urobili až po vysokej škole, a práve tí sú takto univerzálni.“ Prečo ale nejde do škôl rozprávať viac „fachmanov“, ako je sám Michal Šálka? „Možno o tom programe ani nevedia, alebo majú pocit, že keď im to v škole nešlo, tak nemajú čo komu odovzdať. To je ale nezmysel, deti to zaujíma. Pravidelne sa ma pýtajú, či ich vezmem na prax alebo dokonca zamestnám, ak sa vyučia.“

Sandra Peňázová zase márne hľadala medzi dobrovoľníkmi niekoho, kto by pracoval napríklad v dome pre seniorov alebo dome s opatrovateľskou službou. „Rovnako tak som pre náš región objavila len jedného delegáta cestovnej kancelárie, čo ma prekvapilo,“ hovorí učiteľka z Blanenska. „Takže jednoducho musím byť flexibilná aj ja a vyberať si z toho, čo sa ponúka. To som koniec koncov robila už pred rokmi; zháňala som po známych a rodine zaujímavých ľudí, ktorých by som si pozvala do hodín. Tak teraz to mám oveľa jednoduchšie.“

Lucie Kocurová/eduzin.cz/slovanskenoviny.sk