V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 vyprodukovali podniky v roku 2022 cash-flow nominálne vyšší o 1,16 miliardy eur alebo 7 %. Po zohľadnení nárastu cien za toto obdobie sa však cash-flow reálne znížil o 12,9 %. Reálny rast zaznamenala medzi rokmi 2019 a 2022 menej ako polovica odvetví.
V roku 2022 sa ekonomika vrátila na predpandemickú úroveň
Pandemické roky 2020 a 2021 sa vyznačovali silnými vládnymi stimulmi, ktoré firmám na Slovensku pomohli tvoriť vyššie príjmy aj bilanciu peňažných tokov, teda cash-flow. Rok 2022 bol už bez stimulov a kým slovenská ekonomika sa v tomto období vrátila na predpandemickú úroveň, cash-flow väčšiny odvetví sa dostal pod úroveň z roku 2019. V aktuálnej analýze na to upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Problémy s cash-flow po pandémii potvrdili pre TASR aj viaceré zamestnávateľské zväzy. V tejto súvislosti vyzývajú na systematickú podporu podnikateľského prostredia.
„Aktuálnu situáciu v oblasti firemného cash-flow vnímame s obavou, nakoľko znižovanie cash-flow po pandemických rokoch výrazne zasahuje do chodu a ovplyvňuje prevádzku firiem. Pokles cash-flow má negatívny dopad na ich investičné aktivity, výrobné kapacity a zamestnanosť,“ uviedol pre TASR generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
Peňažné toky z podnikateľskej činnosti zobrazujú podľa ISA ekonomickú silu podnikov vernejšie ako účtovné zisky, pretože cash-flow obsahuje aj položky, ktoré sa v zisku nenachádzajú, ale ovplyvňujú fungovanie firiem. Malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré tvoria 99,9 % všetkých podnikateľských subjektov a zamestnávajú 75 % aktívnej pracovnej sily, vytvorili podľa inštitútu v roku 2022 cash-flow vo výške 17,8 miliardy eur. Ide o pokles o 2,8 miliardy eur oproti roku 2021 a 1,6 miliardy eur oproti roku 2020.
V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 vyprodukovali podniky v roku 2022 cash-flow nominálne vyšší o 1,16 miliardy eur alebo 7 %. Po zohľadnení nárastu cien za toto obdobie sa však cash-flow reálne znížil o 12,9 %. Reálny rast zaznamenala medzi rokmi 2019 a 2022 menej ako polovica odvetví (9 z 19). Nominálne rástla síce väčšina (13), ale nie všetky odvetvia. „Pre porovnanie, ekonomika Slovenska meraná cez hrubý domáci produkt prekročila predpandemickú úroveň v reálnom vyjadrení v prvom štvrťroku 2022,“ priblížil ISA.
Znižovanie dostupnosti voľných finančných prostriedkov limituje podľa APZD schopnosť firiem investovať do nových technológií, výskumu a vývoja alebo rozširovania výrobných kapacít. Môže to viesť k spomaleniu inovačného tempa a znižovaniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.
Do budúcnosti APZD dúfa v stabilizáciu situácie a postupné zlepšovanie cash-flow v dôsledku obnovy rastu ekonomiky, poklesu inflácie a zvyšovania dopytu po výrobkoch. „Apelujeme však na potrebu prípravy a implementácie stratégií zameraných na podporu podnikateľského prostredia, ktoré pomôžu slovenskému priemyslu, doprave, ako aj drobným firmám a živnostníkom čeliť súčasným ekonomickým výzvam a zabezpečia im udržateľný rast a rozvoj,“ doplnil Lasz.
Na vytváranie priaznivých podmienok pre podnikanie vyzýva aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). „Pre stabilitu peňažných tokov jednotlivých podnikov je kľúčové stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, nakoľko firmy svoje investície, najmä tie väčšie, v drvivej väčšine prípadov plánujú dlhodobo vopred pri plánovaní svojich rozpočtov na ďalší kalendárny rok,“ uviedla pre TASR hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová.
Dlhodobo preto požadujú napríklad to, aby sa zásadné zmeny zákonov prijímali vo vopred stanovených termínoch, na ktoré sa zamestnávatelia budú môcť pripraviť. „Práve uplynulé obdobie, od čias pandémie, cez vypuknutie vojny na Ukrajine, energetickú, inflačnú a surovinovú krízu potvrdzuje, že obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a zavádzanie opatrení bez diskusie so zástupcami podnikateľského prostredia spôsobuje, že do platnosti sa dostávajú aj legislatívne úpravy, ktoré naše podniky negatívne ovplyvňujú, čo sa prejavuje aj v oblasti cash-flow,“ doplnila Podhorcová. RÚZ do budúcnosti očakáva od vlády systémové nástroje podpory podnikateľského prostredia.
Obdobie koronakrízy, ako aj iné externé faktory mali výrazný vplyv na cash-flow firiem, zhodnotila pre TASR hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Jeho efektívne riadenie môže byť podľa nej kľúčovým faktorom pre prežitie a obnovu podnikov po kríze.
„Samozrejme, firmy si uvedomujú dôležitosť situácie s cash-flow, preto sa snažia v rámci svojich možností tvoriť dostatočné rezervy na nepredvídateľné udalosti, aby tak minimalizovali prípadné negatívne riziká,“ doplnila.
ereport.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…