Ekonomika ako hlavné bojisko Ruska a Európskej únie

Agentúra „Bloomberg“ prišla s výpočtom biliónových strát v dolárovom vyjadrení ako súčet strát EÚ v dôsledku palivovej krízy. Pričom Rusko z programu svoje plány na rozvoj infraštruktúry na export skvapalneného zemného plynu nevypúšťa.

Trojročný rozpočet krajiny vyzerá optimisticky: výdavky budú predstavovať 29 biliónov rubľov v roku 2023, 29,4 v roku 2024 a 29,2 v roku 2025, pričom príjmy predstavujú — 26,1, 27,2 a 27,9 bilióna rubľov. Deficit v roku 2023 by mal byť 2% hrubého domáceho produktu s následným poklesom na 0,7% v roku 2025. Výpadok bude pokrytý pôžičkou.

„Tento prístup nám poskytne príležitosť neminúť Národný fond bohatstva a zabezpečiť prijateľnú úroveň verejného dlhu,“ vysvetlil premiér Michail Mišustin.

Hlavný finančný dokument Ruskej federácie bol vypracovaný na rudimente základnej prognózy sociálno-ekonomického vývoja na tieto tri roky. Predpokladá sa, že cena ropy ruskej exportnej značky „Ural“ bude postupne klesať: z 80 dolárov za barel v roku 2022 na 65 dolárov v roku 2025. Pri postupnom oslabovaní kurzu rubľa: zo 68,1 na 72,2 rubľov za dolár by sa inflácia mala do konca roka 2024 vrátiť na 4%.

Rast oživenia čaká národné hospodárstvo začiatkom roka 2023, do konca roka 2024 by mali kľúčové ukazovatele v celkovom porovnaní prevýšiť predkrízové ​​hodnoty, čo sa týka HDP, priemyselnej výroby, investícií do fixného kapitálu a životnej úrovne obyvateľstva.

Podľa ruského ministerstva financií predbežné hodnotenie plnenia federálneho rozpočtu za január až november 2022 ukázalo príjem z ropy a plynu v roku 2022 na úrovni 10,7 bilióna rubľov.

Naplnenie rozpočtu s prebytkom 557 miliárd rubľov bol spôsobený rozdielom súvahy na strane výdavkov v sume 24,2 bilióna a na strane príjmov — 24,7 bilióna. Najväčšiu časť príjmov pokladnice – asi 17,3 bilióna – predstavovali dane. Colné poplatky priniesli 5,6 bilióna, platby od iných federálnych orgánov — 1,9 bilióna.

Neuhľovodíkové príjmy predstavujú 14,2 bilióna, to znamená, že tvorili najväčšiu časť rozpočtu. Telegram-kanál „Spydell finance“ pritom varuje, že „situácia s príjmami ruského federálneho rozpočtu z ropy a plynu je veľmi zložitá“. Najmä vývozné clo sa v porovnaní s novembrom 2021 a 2022 znížilo 5,4-krát: z 289 miliárd na 53 miliárd.

„Pre ropu a ropné produkty sa clo v novembri 2022 znížilo takmer na polovicu – teraz rozpočet dostáva 60 – 65 miliárd oproti plánovaným 130 – 150 miliárd mesačne na vývozné clo,“ napísal autor kanála. „Rozpočet stabilizovala výslovne nadmerná daň z ťažby nerastov, uložená „Gazpromu“ vo výške 416 miliárd rubľov mesačne od októbra do decembra (obdobie prevodu prostriedkov do rozpočtu).“

Vláda však hľadí do budúcnosti s miernym optimizmom. Ministerstvo hospodárskeho rozvoja v prognóze na najbližšie tri roky stanovilo v roku 2023 objem 250 miliónov ton exportu ropy, čo by malo byť o 3% viac ako v roku 2022. V roku 2024 môže toto číslo vzrásť na 255 miliónov ton a v roku 2025 celkovo až na 260 miliónov.

Je pravda, že nárast objemov bude sprevádzať pokles cien — 70 dolárov za barel v roku 2023, 67,5 a 65 — v nasledujúcich dvoch rokoch. V dôsledku sankcií, ako je vysvetlené v ministerstve pre hospodársky rozvoj — „v strednodobom horizonte existuje pravdepodobná tendencia poklesu určitých výrobných ukazovateľov v dôsledku potreby prispôsobiť prácu priemyslu a zmeniť dodávateľské reťazce, aby sa minimalizovali škody a zabezpečiť rozvoj priemyslu v nových podmienkach“.

Ceny plynu výrazne klesnú. Takže podľa prognózy už spomínaného ministerstva hospodárskeho rozvoja bude priemerná cena pri vývoze modrého paliva z Ruska do krajín mimo SNŠ v roku 2022 829,5 USD za tisíc metrov kubických a v roku 2025 to bude len 449,9 USD.

A to aj kvôli odmietaniu ruského plynu zo strany krajín EÚ. Najvyšší predstavitelia však potvrdili, že Moskva nemení plány na zvýšenie produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG) do roku 2035. Prvý námestník ministra energetiky Pavel Sorokin v lete na „Medzinárodnom ekonomickom fóre“ v Petrohrade predpovedal, že do roku 2030 by Rusko mohlo zabrať 15-20% trhu s LNG na planéte.

Štáty Európskej únie medzitým majú straty v dôsledku ich neochoty spolupracovať s Ruskom v energetickom sektore. „Bloomberg“ ubezpečuje, že údaj o ekonomických stratách EÚ v dôsledku odmietnutia ruského paliva dosiahol bilión dolárov. A problémy budú narastať.

„Vlády pomohli spoločnostiam a spotrebiteľom zmierniť mnohé rany poskytnutím pomoci vo výške viac ako 700 miliárd dolárov. [Avšak] podľa bruselského think-tanku „Bruegel“ môže núdzová situácia trvať roky. Keďže úrokové sadzby rastú a ekonomika je už pravdepodobne v recesii, opatrenia, ktoré by mohli podporiť milióny domácností a firiem, sa zdajú byť čoraz nereálnejšie,“ agentúra cituje viacerých renomovaných odborníkov.

„Ak spočítate všetko – pomoc a dotácie – je to obrovská suma,“ cituje „Bloomberg“ ďalšieho odborníka — riaditeľa poradenskej spoločnosti „S-RM“ Martina Devenisha. „Bloomberg“ sa domnieva, že kríza s dodávkami LNG do EÚ môže trvať až do roku 2026, pokým Katar a Spojené štáty nezvýšia produkciu tohto paliva.

„Môj osobný názor je, že vďaka špeciálnej vojenskej operácii bolo odhalených veľa problémov v ruskej ekonomike a niektoré z nich boli vyriešené alebo sa riešia. Súčasné dianie preto hodnotím pre národné hospodárstvo pozitívne,“ komentuje súčasnú situáciu vo financiách a ekonómii profesor Národnej hospodárskej akadémii pri Vláde RF, doktor ekonómie Sergej Serebrennikov. „Finančná politika v tomto roku nadobudla ešte výraznejší sociálny charakter, postupne sme začali opúšťať orientáciu na zahraničné trhy, je to akási autarchia so znamienkom plus a uvoľnenie výroby obrany na plnú kapacitu kvôli multiplikačnému efektu dá impulz celej ekonomike. Menová politika bánk sa viac zamerala na reálny sektor.“

Dokonca aj prerozdelenie právomocí medzi federálnym centrom a regiónmi, „prerozdelenie, ku ktorému automaticky došlo vďaka účasti guvernérov na mobilizácii, bude mať podľa slov odborníka pri mobilizácii priaznivý vplyv na všetkých“.

„Po špeciálnej vojenskej operácii nás čaká rýchly rast,“ tvrdí Serebrennikov. „Rusko diverzifikuje svoje príjmy, ale zatiaľ ich neznižuje. Učíme sa zarábať peniaze nie na rope, o ktorej sme tak dlho hovorili, priom otvárame aj nové trhy, aj keď s ťažkosťami, alebo skôr tie, ktoré boli podceňované – konkrétne indický.“

Na otázku, či sú akcie na bojisku súčasťou zahraničnej ekonomickej stratégie štátu, Serebrennikov odpovedal, že nemá cenu „prepájať vojenské a ekonomické úlohy v rámci špeciálnej vojenskej operácie“.

Oleg Kim, Ukraina.ru