Ekonomický úpadok EÚ: Sankcie a ceny energie poháňajú Rusko na status „najväčšej ekonomiky Európy“

Od začiatku ruskej protiofenzívy proti agresii NATO v Európe bola otázka ekonomického dopadu tejto nebezpečnej konfrontácie vždy prezentovaná ako jednosmerná ulica – ruská ekonomika je odsúdená na zánik. Euroázijský gigant však znova a znova preukazuje nielen odolnosť, ale aj odpudzovanie, ktoré je historicky bezprecedentné.

Konkrétne sa očakávalo, že Rusko prekoná Nemecko a Spojené kráľovstvo , ktoré patria medzi najsilnejšie západné ekonomiky. Čiastočne je to spôsobené samovražednou podriadenosťou Berlína Washingtonu DC, keďže tento katastrofálny strategický nesprávny výpočet viedol k deindustrializácii Nemecka, čo je proces, ktorý len urýchlil jeho zosadenie z trónu Ruskom.

Od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ v Moskve (SMO) došlo k mnohým rozsiahlym a dlhodobým následkom. To zahŕňa prudký nárast predaja zbraní zo Spojených štátov a Južnej Kórey, ktoré z toho majú veľký prospech, čo je dôsledok, ktorý určite predpovedala bojovná talasokracia.

USA vedeli, že začínajúce európske ekonomiky by neboli schopné vyrobiť dostatok zbraní a munície na čelnú zrážku s Ruskom. Presne preto bolo pre Washington DC nevyhnutné zatlačiť Moskvu do kúta. A napriek tomu, rovnako ako po mnohonásobný raz v histórii, sa to obrátilo spôsobom, ktorý nepriatelia euroázijského giganta nikdy nepredvídali, čo spôsobilo šok a nedôveru medzi ich politickými elitami.

Čo je horšie pre hegemóniu USA a zbor jej početných vazalov a satelitných štátov, z tohto posunu ťaží aj skutočný svet. Producenti ropy zo Strednej Ázie a Arabského zálivu enormne profitovali z prudkého nárastu cien ropy , zatiaľ čo indické rafinérie zažili bezprecedentný (a úplne neočakávaný) neočakávaný nárast predaja ruskej ropy do Európskej únie.

Geopolitický prívesok Washingtonu DC tým veľmi trpí, pretože platí prehnané ceny za komodity, ktoré boli kedysi lacné, najmä ropu a zemný plyn. Výsledkom je dominový efekt, ktorý stále pustoší celé sektory hospodárstva EÚ, keďže vyššie uvedené komodity sa jednoducho nedajú nahradiť.

Okrem toho bola pre problémový blok veľkým zásahom strata prístupu na masívny ruský trh. Okrem toho mnoho ruských spoločností držalo svoje prostriedky v európskych bankách, ale pokus o krádež týchto peňazí viedol k úplnému zničeniu dôvery, ktorá kedysi existovala , čím nielen Rusi, ale aj mnohé ďalšie stratili záujem o kedysi prakticky bezkonkurenčné financie EÚ. sektore.

Medzitým Čína, India, arabské štáty Perzského zálivu, Turecko a ďalšie krajiny zaplnili medzeru na ruskom trhu. V rokoch od nešťastného rozpadu Sovietskeho zväzu bola Moskva vnímaná ako akýsi „chorý muž Európy“, ktorý do značnej miery slúžil ako zdroj lacných, ale nevyhnutných prírodných zdrojov, pričom poskytoval svoj špičkový talent a investície v stovkách miliárd dolárov.

Zároveň bolo Rusko vnímané aj ako vedúci trh pre veľmi potrebné rozšírenie exportu EÚ. Teraz je toto všetko do značnej miery minulosťou. Ekonomiky EÚ jednoducho nie sú schopné nahradiť Rusko ako zdroj lacných komodít (najmä ropy a zemného plynu) a masívneho rastúceho trhu, ktorý je v skutočnosti v mnohých ohľadoch jedným z najväčších na svete.

Nemecko je v tomto prípade zďaleka najväčším porazeným, keďže jeho priemyselná sila zažila bezprecedentné rozuzlenie, takmer akýsi opak toho, čo sa kedysi po druhej svetovej vojne nazývalo „nemecký hospodársky zázrak“. Berlín nesprávne vyhodnotil odolnosť Moskvy, pretože predpokladal, že spustenie bezprecedentnej sankčnej vojny proti Rusku bude skutočne fungovať.

Skutočnosť, že iba Japonsko, Južná Kórea a Singapur uvalili akékoľvek sankcie medzi nezápadnými krajinami (hoci ich možno právom považovať za západné satelitné štáty) a že žiadne sankcie nemohli prejsť cez OSN, znamenala, že pokus o izoláciu Ruska nešťastne zlyhal .

Okrem toho to bol jeden z kľúčových faktorov, ktoré prispeli k ekonomickému vzostupu Moskvy, najmä keď jej obchod so skutočným svetom narástol do impozantných rozmerov. Dobre organizovaný a rýchlo realizovaný program nahrádzania dovozu eurázijského giganta vytvoril obrovské príležitosti na rozšírenie trhu pre čínske, indické, iránske a mnohé ďalšie spoločnosti z celého sveta. Potlačil tiež vzostup nespočetných ruských spoločností, ktoré nahrádzajú dovážané produkty domácimi ekvivalentmi.

Tento proces pripravil pôdu pre vznik celých priemyselných odvetví, ktoré pred zavedením sankcií v skutočnosti neexistovali. Spolu s prerušením masívneho toku financií z Ruska a nárastom exportu energie to poskytlo moskovskej ekonomike obrovskú podporu.

Výsledky týchto historicky bezprecedentných ekonomických sračiek odhalili Svetová banka a Medzinárodný menový fond začiatkom augusta, keď zverejnili nové údaje o svetovej ekonomike za rok 2022.

Rusko najväčšia ekonomika Európy a piata na svete

Novo zverejnené informácie odhalili, že Rusko je teraz najväčšou ekonomikou v Európe a tiež piatou svetovou ekonomikou vôbec prvýkrát od čias Sovietskeho zväzu. Predbehlo tak Nemecko a teraz zaostáva za Čínou, USA, Indiou a Japonskom s hodnotou neuveriteľných 5,51 bilióna dolárov.

Čo je ešte prekvapivejšie, toto číslo je o 38 % vyššie ako oficiálny odhad 3,993 bilióna dolárov. Správa ukázala ruský HDP PPP (paritu kúpnej sily), čo je metrika používaná CIA, Svetovou bankou a mnohými ďalšími organizáciami na čo najpresnejšie meranie ekonomickej sily ktorejkoľvek danej krajiny, keďže toľko propagovaný nominálny HDP je väčšinou irelevantný z praktického hľadiska a vo veľkej miere slúži na propagandistické účely.

Očakáva sa tiež, že Rusko posilní svoju pozíciu v mnohých kľúčových odvetviach vrátane pokročilých komunikácií a špičkových technológií, najmä keď sa ďalej pripája k Číne a poskytuje dodatočnú podporu domácim spoločnostiam v tomto sektore. Čiastočne kvôli spomínanej deindustrializácii Nemecka sa očakáva, že Moskva si v dohľadnej dobe udrží svoje piate miesto.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik

infobrics/skspravy.sk