Úradnícka vláda prispeje k upokojeniu situácie nielen medzi politikmi, ale aj na uliciach. Na tlačovej konferencii to povedal Mikuláš Dzurinda, jeden zo zakladateľov strany Modrí – Európske Slovensko.
„Myslím si, že vláda bude natoľko zodpovedná, že sa nebude snažiť o ďalšie polarizovanie spoločnosti, o vyvolávanie nejakých nepokojov v politickom spektre a Národnej rade. Skôr sa bude snažiť správať pokojne, spravovať verejné financie a jednotlivé rezorty tak, aby prispela skôr k upokojeniu celkovej klímy pre parlamentnými voľbami,“ poznamenal Dzurinda.
Poukázal na to, že nemajú informácie o rokovaniach prezidentského paláca s parlamentnými stranami o podpore vlády odborníkov. „Teda nie je celkom reálne očakávať, že úradnícka vláda získa v parlamente dôveru,“ povedal.
V súvislosti s pádom vlády vidia Modrí niekoľko príčin. Prvou je, že líder OĽANO Igor Matovič sa po vyhratých voľbách priklonil k hnutiu Sme rodina. SaS a Za ľudí tak mali podľa Dzurindu pocit, že hrajú druhú ligu. „To v koalícii nikdy nevytvára dobrú klímu,“ poznamenal.
Dzurinda pokračuje, že bývalá štvorkoalícia tiež nenašla jednotnú myšlienku, ktorá by ju držala pohromade. Mohla ňou byť pandémia, no strany si pri každom návrhu zbierali politické body. Ďalšiu príčinu vidí v tom, že dočasne poverený premiér Eduard Heger sa nedokázal mocensky emancipovať. „Ak by sa Heger viac dištancoval od Matoviča, mohlo to dopadnúť inak,“ tvrdí.
Heger sa tiež podľa Dzurindu unáhlil s formovaním vlastnej politickej strany. „Nevznikla férovým spôsobom a má v DNA zakódovaný podvod, ktorý sa udial v rámci Modrej koalície,“ skonštatoval.
Vývoj na politickej scéne podľa Dzurindu potvrdil, že Slovensko potrebuje novú politickú silu, novú energiu aj novú politickú formáciu, ktorá jasne pomenuje ciele stojace pred krajinou. Vyberie tiež plány, ktoré budú viesť k naplneniu cieľov a dokáže ich realizovať. „Dnes stojíme pred veľkou výzvou, v ktorej musíme obnoviť našu ekonomickú silu a prosperitu, podporiť naše demokratické ukotvenie a príslušnosť k európskemu projektu a civilizovanému svetu,“ povedal Dzurinda.
Zároveň pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a 78. výročia konca druhej svetovej vojny Dzurinda poukázal, že boj s fašizmom a jeho klonmi nie je históriou, ale aj dnešnou úlohou. Agresia a vojna nie je len realitou, ale aj výraznejším prvkom v premýšľaní niektorých politikov a ich voličov. „Slovensko nie je ani agresívne, ani populistické, ani egoistické a politici, ktorí ho ťahajú týmto smerom, nesmú byť úspešní,“ podotkol.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…