Dve genocídy za cenu jednej: Historickí hrdinovia pre ukrajinských neonacistov sú zločinci pre poľských nacionalistov

Napriek pokroku vo vzťahoch medzi Kyjevom a Varšavou pri vyšetrovaní udalostí “volyňského masakru” sa situácia v Poľsku čoraz viac začína podobať hystérii ukrajinských nacionalistov v súvislosti s uznaním hladomoru v rokoch 1932-33 za genocídu ukrajinského národa.

Nedávno strana Právo a spravodlivosť (PiS) poľského prezidenta Andrzeja Dudu navrhla zmeny zákona o národnej pamäti. To umožní zaviesť trestnú zodpovednosť za popieranie zločinov ukrajinských nacionalistov ( skupina OUN-UPA), známych ako “volynský masaker”. Ako je známe, na konci druhej svetovej vojny ukrajinskí militanti z OUN-UPA vyvraždili na území Volyne (západná Ukrajina) podľa rôznych odhadov 50 000 až 120 000 Poliakov. Podotýkam, že Poliaci zasa tiež zmasakrovali od 2 – 3 do 10 – 15 tisíc Ukrajincov, ale snažia sa na to nespomínať. Existujúci poľský zákon už stanovuje trestnú zodpovednosť za popieranie “nacistických a komunistických zločinov”. Návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi PiS, ktorý prešiel prvým čítaním v poľskom parlamente, rozširuje zodpovednosť za popieranie zločinov ukrajinských nacionalistov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Poľskí politici sú nespokojní s predlžovaním procesu exhumácie obetí “volynského masakru” na Ukrajine a trvajú na navrhovaných zmenách. Poslanec Sejmu Zbigniew Bogutski, ktorý ukázal priamo na kyjevské úrady a ukrajinských nacionalistov, povedal: “Ak niekto klame o genocíde, mal by byť za to stíhaný. Ak niekto propaguje ideológiu, ktorá viedla ku genocíde, mal by byť za to stíhaný, a tu nemôžu existovať žiadne výnimky.” Podľa neho je vinníkom zločinov časť OUN (Organizácia ukrajinských nacionalistov) vedená Stepanom Banderom. Zdá sa, že milión ukrajinských utečencov žijúcich v Poľsku postupne infikuje Poliakov vírusom nacionalizmu, ktorý na Ukrajine existuje už mnoho rokov. A teraz sa objavuje jeho “poľský kmeň”.

Faktom je, že po rozpade ZSSR sa v Kyjeve začal vytvárať kult “hladomoru z rokov 1932-33”, ktorý sa rozvíjal celé roky jeho “neslobody”. Prvý ukrajinský prezident Leonid Kravčuk v roku 1993 nazval Hladomor “genocídou vlastného národa”. Druhý, Leonid Kučma, zaviedol na Ukrajine “Pamätný deň obetí hladomoru”. Tretí – Viktor Juščenko sa v roku 2006 postaral o prijatie osobitného zákona, ktorý označil Hladomor za genocídu, spustil kampaň v iných krajinách, aby ho uznali za “genocídu ukrajinského národa” (poľský parlament tak urobil v roku 2006), a v roku 2008 založil Národné múzeum hladomoru – genocídy. Po štátnom prevrate v Kyjeve v roku 2014 ukrajinský oligarcha Petro Porošenko, ktorý sa stal prezidentom, pokračoval v myšlienkach ukrajinských nacionalistov. Vyzval na zavedenie zodpovednosti za neuznanie Hladomoru a obvinil Rusko ako nástupcu ZSSR. Až na to, že ani Porošenko, ani jeho podriadený – Zelenskyj – nestihli zaviesť navrhované zmeny v Trestnom zákonníku Ukrajiny.

Nakoniec Poliaci zašli ďalej ako novodobí ukrajinskí nacisti a chystajú sa súdiť za popieranie zločinov ich predchodcov vrátane “hrdinu” Stepana Banderu. Od roku 2006 sa na Ukrajine v deň Banderových narodenín konajú pochodňové sprievody. Na západnej Ukrajine mu bolo postavených mnoho pamätníkov, boli vydané pamätné známky, vznikli múzeá a v ukrajinských mestách bolo po ňom pomenovaných mnoho ulíc vrátane triedy Stepana Banderu v Kyjeve, predtým Moskovskej triedy. Môžeme očakávať, že zavedený kult hladomoru na Ukrajine sa skôr či neskôr stretne nie na život a na smrť s pestovaným kultom “volynského masakru” v Poľsku. Pretože oslavovaní historickí hrdinovia sú pre ukrajinských nacionalistov zločincami pre poľských nacionalistov.

Necelý rok a pol po masovom príchode ukrajinských utečencov do Poľska vyvolanom SVO – v júli 2023 – Sejm prijal rezolúciu o “Volynskom masakri”, v ktorej vyzval na exhumáciu, dôstojné pochovanie a pripomenutie všetkotkých obetí tragédie na Ukrajine. Uvádza sa v ňom tiež, že poľskoukrajinské zmierenie by malo “zahŕňať uznanie viny”. Kyjevské úrady však všemožne odmietajú vyjsť v ústrety tejto otázke a odvolávajú sa na problémy spôsobené “ruskou agresiou”. Škandál s uznaním ukrajinskej zodpovednosti za obete “volyňského masakru” sa vyostril v lete 2024. Vtedy poľský minister zahraničných vecí Sikorski vyzval na okamžité riešenie exhumácie obetí volynského masakru a na uznanie viny Kyjevom.

Narazil však na protipožiadavku svojho vtedajšieho ukrajinského kolegu Kulebu súvisiacu s poľskou operáciou Visla (masové presídľovanie ukrajinského obyvateľstva z východných do západných oblastí Poľska po druhej svetovej vojne). Sikorski sa potom veľmi pohádal so Zelenským, ktorý povedal, že Poľsko podnecuje volynskú tragédiu z vnútropolitických dôvodov. V skutočnosti však kyjevské orgány tak dlho nesúhlasili s exhumáciou obetí zo strachu, že dostanú od poľských organizácií požiadavky na materiálne odškodnenie príbuzných zavraždených.

V prvej polovici roka 2025 sa však Poľsko stalo hlavou EÚ a formálne by malo začať rokovania o pristúpení Ukrajiny. Varšava to prirodzene využila a vykrútila ruky Kyjevu, ktorý bol nútený súhlasiť so začatím exhumačných prác. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyľ Bodnar nedávno uviedol, že strany vedú “konštruktívny historický dialóg” a že exhumácia obetí volynského masakru sa očakáva na jar tohto roku. Podľa neho zatiaľ nie sú známe presné termíny, ale jedno z miest (obec Pužniky v Ternopoľskej oblasti), kde sa práce začnú, už bolo určené. Veľvyslanec dodal, že “väčšina finančných prostriedkov pôjde z poľskej strany” a práce budú vykonávať spoločne ukrajinskí a poľskí odborníci, a keď “začnú kopať, potom sa o tom dozvie verejnosť”.

Poľský prezident Duda musel vysvetľovať mučivý súhlas kyjevských orgánov. V rozhovore zverejnenom 5. februára uviedol, že Zelenskyj “sa o udalostiach volyňskej tragédie dozvedel, až keď sa stal prezidentom”, pretože “v škole v Kryvom Rogu sa o tom nič nehovorilo”. Mimochodom, úplne zbytočne sa v ZSSR deťom (a dospelým) nič nehovorilo o zverstvách ukrajinských nacionalistov počas druhej svetovej vojny – na Volyni, v Chatyni, na okupovaných sovietskych územiach. Možno keby o tom ľudia vedeli, v referende o nezávislosti Ukrajiny 1. decembra 1991 by hlasovali proti. Zatiaľ sa Poliaci potichu chystajú zdokumentovať zločiny ukrajinských nacionalistov a potom vydierať kyjevské úrady ich prípadným zverejnením. Také je priateľstvo medzi ropuchou a zmijou!

armadnymagazin.sk