Druhá fáza špeciálnej operácie na Ukrajine je zápasom o celý svet

Druhú fázu špeciálnej vojenskej operácie, ktorá už dostala názov „Bitka o Donbas“, by sa podľa niektorých odborníkov mala chápať skôr širšie — ako boj o celé Rusko, a to aj navonok, ako výhoda získania skutočnej nezávislosti od Západu a do vnútra, keď sa stáva kľúčovou otázka reálneho a konečného znárodnenia elít (vo všetkých sférach).

Navrhoval by som však pozrieť sa na udalosti ešte globálnejšie, vo vzťahu k celému nášmu svetu, kedy ďalší chod dejín bude určený výsledkom bitky na Donbase. Táto rozsiahla udalosť, aj na vojenské pomery, sa stane alebo aspoň môže stať zlomovým bodom v procese spájania krajín nespokojných s existujúcim svetovým poriadkom, uväznených pod všemohúcnosťou Západu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že neochota väčšiny krajín sveta, vrátane bývalých spojencov Washingtonu, podporovať protiruské sankcie, spôsobuje v Spojených štátoch neskrývané podráždenie. Pričom práve „svetový konsenzus“ v tejto otázke je pre USA v súčasnej situácii najdôležitejší.

„V Ázii, na Strednom východe, v Afrike a Latinskej Amerike dokonca aj dlhoroční spojenci a satelity Spojených štátov odmietajú ich žiadosti o sankcie proti Rusku alebo dokonca jeho kritiku,“ píše britský „The Economist“.

Pentagon si zároveň uvedomuje rozdiel rádovo o jednu triedu, čo sa týka výzbroje a vojenského výcviku Ruskej armády a jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny, a to aj s prihliadnutím na prácu s najnovšími inštruktormi NATO a neustále pumpovanie Ukrajiny novými modelmi západných zbraní. A preto je výsledok bitky o Donbas pre nich „dosť predvídateľný“. Napriek tomu sa Západ, uvedomujúc si, o čo sa teraz hrá, snaží všetkými prostriedkami čo najviac vykrvácať Rusko, aby sa aj víťazstvo, ktoré získa na bojiskách, nakoniec stalo Pyrrhovým.

Nedávno francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová v rozhlasovej stanici „France Bleu“ povedala, že spojenectvo medzi Ruskom a Čínou povedie k vytvoreniu „vedúcej vojenskej sily“.

„Vieme, že Rusko je obrovská veľmoc. A nechcela by som, aby sa nakoniec spojilo s Čínou… Predstavte si, že by sa najväčšia krajina sveta spojila s krajinou s najväčším počtom obyvateľov. Prvý producent surovín na svete Rusko s prvou svetovou fabrikou Čínou, by vytvoril, povedzme, prvú vojenskú silu na svete. Myslím si, že toto je veľké nebezpečenstvo. Preto je potrebné diplomatickými opatreniami, kým sa vojna neskončí, kým nebude podpísaná dohoda, vyhnúť sa tomuto spojeniu, ktoré sa pre nás môže stať veľkým nebezpečenstvom 21. storočia.“

Myšlienka nebezpečenstva protiruského kurzu pre Európu rozvinul v rozhovore pre český denník „Parlamentní listy“ a slovenský politológ Eduard Chmelár. Podľa jeho názoru bude obrat Ruska na východ pre Európu katastrofou, pretože v tomto prípade sa úplne podriadi Spojeným štátom.

„Po ekonomickom obrate v Rusku a prerušení všetkých obchodných väzieb upadne Európa do úplnej závislosti od Ameriky. Faktom je, že EÚ všetko prespala… Európska únia nebude schopná konkurovať únii Ruska, Číny, Indie a ďalších krajín ako Brazília a Indonézia. V dôsledku toho sa Európa už na svetovej scéne nebude brať vážne.“

A bývalý grécky veľvyslanec Leonidas Chrysanthopoulos úplne otvorene vyhlásil, že v ukrajinskej kríze si Spojené štáty v skutočnosti nekladú za úlohu dosiahnuť mier.

„Ich cieľom je pokúsiť sa spôsobiť maximálne škody Rusku a zároveň oslabiť Európu. Zdá sa, že Spojené štáty si nevšimli, že ak budeme aj naďalej konať v rovnakom duchu, ľudstvo bude na pokraji jadrovej katastrofy,“ povedal diplomat.

Napriek všetkým týmto apokalyptickým scenárom Západ hrá vabank a takmer na týždennej báze zvyšuje sankčný tlak na Rusko. Priame útoky protiruskej politiky Spojených štátov a ich spojencov našťastie vyvažuje pozícia Indie, Číny, Južnej Kórey, afrických krajín, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu a do značnej miery neutralizuje účinok sankcií.

Podľa časopisu „The Economic Times“ indické firmy napríklad plánujú zvýšiť nákupy ropy v Rusku a namiesto doterajšej praxe tendrov chcú prejsť na dlhodobé kontrakty.

Podľa agentúry „Bloomberg“ budú 22. apríla indické a ruské spoločnosti diskutovať o možnosti zvýšenia dodávok zdravotníckeho materiálu z Indie do Ruskej federácie.

A podľa časopisu „The Economist“ indický premiér Narendra Modi počas nedávneho online stretnutia s americkým prezidentom Joeom Bidenom odmietol obviňovať Rusko z toho, čo sa stalo v ukrajinskej Buči a vyzval na nezávislé vyšetrovanie.

„Nepovažujeme náš vzťah s Ruskom za „hru s nulovým súčtom“ a nie je úlohou Ameriky, aby nám hovorila… ako brániť naše národné záujmy. USA musia ukázať trochu viac pochopenia. Namiesto toho Washington zaujal pozíciu „buď ste s nami, alebo ste proti nám“,“ komentoval bezprecedentný americký nátlak Kanwal Sibal, bývalý prvý námestník indického ministra zahraničných vecí.

Pred pár týždňami sa skončili neúspešne pokusy Spojených štátov vyvíjať nátlak aj na Indonéziu. Podľa agentúry „Bloomberg“ sa Biely dom snažil presvedčiť vedenie tejto ázijskej krajiny, aby zabránila Vladimirovi Putinovi zúčastniť sa fóra G-20, ktoré sa bude konať túto jeseň pod predsedníctvom Indonézie. Jakarta sa nedala a ruskému lídrovi pozvánku poslala. S poľutovaním to oznámil japonský minister financií Shun’ichi Suzuki. Potom sa Spojené štáty snažili získať od Indonézanov aspoň verejné odsúdenie konania Ruskej federácie na Ukrajine, no nedostali ani to.

Počas druhého tohtoročného stretnutia koordinátorov organizácie BRICS, ktoré sa konalo prostredníctvom video konferencie 12. a 13. apríla, sa zúčastnené krajiny tiež zdržali útokov na Rusko, pričom vyjadrili „mimoriadne znepokojenie nad vážnym dopadom, ktorý majú jednostranné sankcie na obnovu svetovej ekonomiky“.

Jeden z členov BRICS-u – Čína — ústami oficiálneho predstaviteľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbina podnikol protiútok a s použitím obľúbenej rétoriky Spojených štátov amerických ich obvinil zo systematického porušovania ľudských práv.

„Peking si všíma neustále zhoršovanie sociálnej situácie v Spojených štátoch, kde sa mnohé prípady porušovania ľudských práv už stali „chronickým systémovým problémom“,“ vyhlásil Wenbin, „Spojené štáty sú jediným rozvinutým štátom, kde za posledných 20 rokov každoročne došlo k závažným incidentom pri použití strelných zbraní.“

Je dôležité pochopiť, že Čína, India, Indonézia a všetky ostatné štáty sa správajú tak „provokatívne“ nie kvôli nejakej prirodzenej nevysvetliteľnej láske k Rusku. Vôbec nie. Ich pokusy, zatiaľ nesmelé, na úrovni ľahkých pokusov odolávať nátlaku Spojených štátov, sú výlučne pragmatické.

Faktom je, že všetci teraz pozorne sledujú, ako to skončí na Ukrajine a až potom sa rozhodnú o svojom ďalšom konaní. Zatiaľ sa pri hlasovaní v OSN o protiruských návrhoch Spojených štátov väčšinou len zdržia, no napriek tomu si dobre uvedomujú, že čoskoro si bude treba zvoliť tú či onú stranu. Neutrálne krajiny už nebudú. K protiruským sankciám sa pripojilo dokonca aj Švajčiarsko, ktoré sa v tomto smere zdalo byť štandardom neutrality. Švédsko a Fínsko, ktoré sa dlho držali politiky neutrality, deklarovali svoje želanie vstúpiť do NATO.

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda preto v reakcii na návštevu amerických kongresmanov na Taiwane pokračuje v komplexných vojenských cvičeniach v blízkosti ostrova, pričom sa netají túžbou znovu získať kontrolu nad odbojnou provinciou. A Turecko pod rúškom našej špeciálnej operácie na Ukrajine začalo svoju vlastnú v severných oblastiach Iraku. Svet sa dal do pohybu a v dôsledku dnešných udalostí bude určite iný.

Rusko má teraz historickú šancu zaujať miesto jedného z vodcov tohto nového sveta. Úspech špeciálnej vojenskej operácie bude pre mnohých znamením, že v spojenectve s Moskvou alebo pod jej patronátom možno a treba vzdorovať diktátu Západu. Domnievam sa, že slová prvého zástupcu vedúceho prezidentskej administratívy Sergeja Kirijenka, ktoré v utorok vyslovil, treba brať ako snahu o takéto líderstvo.

„Rusko urobí všetko pre to, aby nacizmus už nikdy nemohol zdvihnúť hlavu nielen v Ruskej federácii, ale kdekoľvek na svete.“

Dobre povedané a čo je najdôležitejšie, v správnej chvíli.

Alexej Belov,IA Antifašist/news-front