Draxler vysvetľuje, prečo chce byť táto vláda za každú cenu reformná. „Riadiť je oveľa ťažšie, ako nechať pripraviť nejaký nový zákon.“ Dôkazom je sporná novela, ktorá urobí z policajtov bandu dobrovoľníkov bez vzdelania a praxe

Každý by chcel vidieť Slovensko ako silnú, úspešnú, stabilne sa rozvíjajúcu krajinu. To sa však nedá dosiahnuť bez jednotnej koncepcie rozvoja. Čo vláda, to iné priority, a iné smerovanie. Chceme veľa rýchlych riešení, čo sa ale nedá dosiahnuť bez dôkladného plánovania. Dôkazom toho je prijatie nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý opäť búra už raz nastavené parametre

„Parlament schválil „revolúciu vo verejnom obstarávaní“ (o niečo zvýšil hranice, pri ktorých je možné veci nakúpiť s menšou byrokraciou). Táto revolúcia tu nemusela byť, keby pár rokov dozadu neprebehla iná. Ktorá presne zaviedla ten systém verejného obstarávania, ktorí sa odvtedy všetci snažia zmeniť. Takto si tu totiž už roky žijeme. Každú chvíľu sa prijímajú nejaké veci, ktoré nie sú veľmi premyslené, zato sú veľmi radikálne. Alebo proste úplné iné, ako to, čo bolo dovtedy,“ komentuje súčasné dianie v parlamente exminister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.

Počas Dzurindových vlád bolo prioritou nastavenie trojpilierového dôchodkového systému, pričom sa do úvahy brala vôľa občana, ktorý sa sám mal rozhodnúť, akým systémom chcú mať investované svoje peniaze. Dnes, ak chcete vyzerať ako osvietený človek, musíte prísť predsa so zmenou. Ľudí budeme tlačiť do čo najviac prednastavených možností. Jediné čo sa nemení, je neustále smerovanie našich peňazí do kapitálových fondov, lebo za tým je podľa Draxlera silná lobby.

Rovnako je to aj s koncepciou vysokého školstva. Osvietenci z Dzurindových vlád chceli jednotné financovanie a jednotné podmienky pre vysoké školy, teraz by mal minister najradšej osobitnú zmluvu s každou univerzitou.

Nevyriešená je aj otázka voľby policajného prezidenta či finančného toku v zdravotníctve. Priama voľba či menovanie? Jedna poisťovňa či pluralita na trhu? Podobným príkladov je podľa Draxlera veľa. V podstate v každom rezorte, v každej oblasti sa nejaký nájde.

„Radikálne reformy často politici ponúkajú, aby niečo nemuseli reálne riadiť (veci často nefungujú práve kvôli zlému riadeniu, nie nutne preto, že je zle nastavená celková schéma, ale riadiť je oveľa ťažšie, ako nechať pripraviť nejaký nový zákon). Sľubujú to preto, že novinári tiež veria na zázračné šibnutia prútikom (reformy). A, bohužiaľ, veľmi veľa voličov tiež chce počuť nejaký pekný príbeh, niečo o zázraku,“ myslí si Draxler.

Preto navrhuje, aby sme sa pozreli napríklad do susedného Rakúska. Tam, ak sa niečo plánuje, tak dôkladne. Niekedy aj celé roky. Ale výsledky je vidieť, plány sa nakoniec naozaj aj realizujú. Uznáva, že u nás by to ale bol problém. Mentalita je iná.

„U nás by vás nikto nevolil a novinári by vám nevenovali nijakú pozornosť, ak by ste povedali, toto budeme pripravovať štyri roky a potom to aj naozaj postavíme. Radšej sľubovať niečo veľmi málo reálne (dvadsaťtisíc nájomných bytov ročne, zdravotné poistenie, podľa toho, ako zdravo poistenec žije, super inkluzívne školstvo) alebo nejakú úplnú kravinu (rodičovské dôchodky, potravinový semafor), veď kopa voličov na to aj tak skočí,“ zamýšľa sa exminister.

Bohužiaľ, ak budú stále voliči stále rovnako krátkozrakí a budú očakávať rýchle riešenie, tak sa veci vo verejnej politike proste meniť nebudú. Všetko ostane tak, ako doteraz – málo výkonné hospodárstvo, nízke mzdy, nefunkčné zdravotníctvo, slabé univerzity či pomalé a nepohodlné vlaky.

„A tým Rakúskom (či aspoň Českom) proste nikdy nebudeme. Bodka,“ dodal Draxler.

Za všetko môže Smer

Domnievame sa, že rovnakou brzdou v rozvoji Slovenska je aj neustále hrabanie sa v minulosti. Poukazovanie na chyby minulých vlád, pri tom nehľadieť na vlastné výsledky práce. Ideálnym príkladom je ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Tá namiesto konštruktívnych riešení v rámci svojho ministerstva už rok a pol len poukazuje na chyby a nedostatky bývalej vlády. Za všetko, čo sa nepodarí priamo jej, alebo jej koaličným partnerom, je vinný Smer a najmä jeho predseda, Robert Fico.

Ak sa pozriete na jej facebookový účet, v každom statuse nájdete zmienku o tom, čo jej predchodcovia urobili zle.

Ako príklad môžeme uviesť jej status spred dvoch dní „Dobrá správa – z eurofondov pomáhame regiónom obnovovať cesty,“ v ktorom sa chváli, že vyčlenili 54 miliónov eur na cesty druhej a tretej triedy. To je síce pekné, ale v statuse sa nenachádza žiadny konkrétny či rozpracovaný plán opráv. Len informácie, že budú peniaze.

Namiesto konkrétnych informácií ale nezabudla podotknúť, že „žiaľ, aj po 20 rokoch čerpania európskych peňazí máme ešte tretinu regionálnych ciest v katastrofálnom stave. Predchádzajúce vlády Smeru čerpali eurofondy neefektívne, namiesto toho, aby sa používali na to, na čo ich ľudia potrebujú, často končili vo vreckách oligarchov. S tým je však koniec,“ uviedla.

V ďalšom statuse píše o navrhovaných takmer 400 miliónoch eur na podporu športu a športovej a školskej infraštruktúry. Samozrejme zdôraznila, že šport budú rozvíjať iba oni. Ako, žiaľ nevieme. Ale minulá vláda to určite nerobila:

„Bývalé vlády systematickú podporu športu zanedbávali a ani z eurofondov neboli ochotné bojovať o jeho lepšie financovanie. Odmietame ísť touto cestou,“ zmienila sa Remišová.

Takýchto a podobných statusov plných obviňovania a osočovania je samozrejme na jej Facebooku plno. No akosi zabudla, alebo by aspoň veľmi rada zabudla na svoje vlastné prešľapy. Tie jej celkom nedávno pripomenul exminister Draxler.

Podľa neho sa ministerka Remišová zatiaľ zaslúžila len o prepad miliardy eur z eurofondov, tiež máme vďaka nej štátnu IT firmu bez náplne práce, ministerstvo regionálneho rozvoja bez akejkoľvek koncepcie regionálneho rozvoja a čerešničkou na torte bolo zatknutie nevinných zamestnancov komandom, pričom následne muselo dôjsť k ich prepusteniu.

Je teda možné, že všetky obvinenia, ktorými sa tak hrdí, nakoniec skončia rovnako ako zamestnanci štátnej firmy, v ktorej našla podozrivú skrinku. Na základe jej obvinení zatknutí, po preverení našťastie zbavení viny a prepustení.

Sporná reforma zákona o štátnej službe

Ďalším príkladom stoj čo stoj presadenej reformy, ktorá síce v praxi nebude vyhovovať drvivej väčšine ľudí, ale bude dobre vyzerať na papieri a pred voličmi, je prijatie novely zákona č. 55/2017 o štátnej službe.

Generál Jozef Viktorín z hnutia Republika upozorňuje, že prijatím novely sa natoľko posilňuje postavenie generálneho tajomníka každého ministerstva, že ten „na svoje rozhodnutia de facto už nebude potrebovať ani samotného ministra v prípade inej koalície a politickej nominácie na post.“ Podľa neho sa teda prijatím novely presadilo skôr politické rozhodnutie ako odbornosť.

Zamestnancom vo verejnej správe teraz reálne hrozí, že stratia akúkoľvek ochranu a Zákonník práce sa v ich prípade stane len „zdrapom papiera“.

„Koalícia si jednoducho povedala „buď si s nami alebo proti nám“ a so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú,“ zdôrazňuje generál.

Absurditu celej novely zavŕšil poslanec Lukáš Kyselica, ktorý v podstate porušil zákon už tým, že kandidoval vo voľbách. Ním navrhnuté zmeny sa budú dotýkať všetkých príslušníkov Policajného zboru.

„Samotné návrhy poslanca (a tých čo ich podporili) oslabujú PZ, iniciatívu policajtov, aj ich možný profesionálny a odborný rast. Znižovanie požiadaviek na vzdelanie a na odbornú prax vytvára z polície skupinu dobrovoľníkov, ktorá čaká iba na to, kto ako zapíska. V priamom prenose sledujeme politizáciu bezpečnostných zložiek, čo nikdy predtým neprinieslo pozitívne výsledky, a to SR je stále mladý štát,“ dodal na záver Jozef Viktorín.

hlavné správy