Draxler to, čo sa deje okolo nás vidí takto: Nejde len o Ukrajinu, hrá sa na ploche celého sveta

Situácia vo svete je dramatickejšia ako na prvý pohľad vyzerá. Miestami pripomína situáciu z rozprávky Princezná so zlatou hviezdou na čele, kde ľudia vyhnali zo svojej krajiny kráľa Kazisveta VI., ktorý si hovoril, že je „z Božej vôle kráľ“.

A takýchto „z božej vôle kráľov“, respektíve kolonizátorov, začínajú niektoré africké krajiny vyháňať zo svojho územia preč. Západní „králi“ a „mierotvorcovia“ však tvrdošijne idú za svojím a chcú mať moc nad ďalšími územiami, hoci oni tvrdia, že ich prišli oslobodiť a nastoliť tam „demokraciu“.

Rusi rýchlo postupujú aj v inej časti sveta

Bežní ľudia situáciu v celosvetovom meradle až tak nevnímajú, no tí, ktoré sledujú dianie na celej našej planéte vedia, kto má kde aké záujmy a čo sa na ktorom kontinente deje. Patrí medzi nich aj exminister školstva Juraj Draxler, ktorý v statuse ponúka zaujímavý pohľad na to, čo sa deje na iných kontinentoch ako je Európa, a tiež ako sa tamojší ľudia vysporadúvajú s tými, ktorí ich dlhé desaťročia, ba aj stáročia iba využívali a kolonializovali. „Rusi vytláčajú Američanov a Francúzov zo západnej Afriky,“ konštatuje stroho hneď v úvode Draxler.

Africké krajiny začínajú mať kolonializmu dosť, a tiež všetkého, čo to sprevádza, vrátane typickej rozsiahlej korupcie.

„Kým sa svet pozerá na Ukrajinu, Rusi rýchlo postupujú aj v inej časti sveta. Dnes prebrali časť vojenskej základne v Nigeri, kde je ešte stále „ustajnených“ aj tisíc amerických vojakov. Vláda Nigeru, ktorá vzišla z nedávneho prevratu, sa Američanov snaží z krajiny čo najskôr odsunúť. Tí odsun aj sľúbili, ale stále ho zdržiavajú,“ vysvetľuje exminister školstva, podľa ktorého teraz dochádza k pomerne napätej situácii, že ruské jednotky stoja tvárou v tvár americkým rivalom, hoci žiadna zo strán zatiaľ nehovorí vyslovene o príprave na ozbrojenú konfrontáciu ohľadom kontroly nad celou základňou (ktorá je dosť rozsiahla).

Mali a Burkina Fasso vykopli Francúzov

Mimochodom, ruskí vojaci sú v krajine podľa Draxlera na pozvanie tamojšej vlády. „Američania nedávno okrem toho potupne opustili inú africkú krajinu, Čad, odkiaľ ich tiež miestna vláda vyhnala. Obdobne medzitým z Mali a Burkina Fasso tamojšie vlády vykopli Francúzov. A nielen to, lídrom krajín v tejto časti sveta v posledných mesiacoch narástla odvaha, viacerí začali veľmi tvrdo verejne kritizovať doterajšiu neokoloniálnu politiku Francúzska,“ uvádza exminister na margo ďalšie kolonialistu, ktorý sa tvári ako mierotvorca a ten, ktorý prišiel do Afriky pomáhať.

Tomu v ostatných rokoch začali podľa neho pomáhať (a niekde ho vytláčať) práve Američania, ktorí si v tejto časti sveta začali stavať základne (ako práve spomínanú mamutiu základňu v Nigeri). „A to pod pláštikom boja proti islamistom, ktorých v skutočnosti pomáhali zrodiť aj v tejto časti sveta, najmä akciou v Líbyi. Africké krajiny ale začínajú mať kolonializmu dosť, a tiež všetkého, čo to sprevádza, vrátane typickej rozsiahlej korupcie miestnych klík,“ prízvukuje Draxler, ktorí si myslí, že možno novo nastupujúci lídri nebudú v skutočnosti oveľa lepší, ale v tejto chvíli sa podľa neho zdá, že zväčša majú silnú podporu miestnych obyvateľov.

Tvorí sa nová štruktúra medzinárodných vzťahov

Afričanov podľa Draxlera posilňuje v snahe o odpor ešte niečo – Čína. „Tá už roky pomerne masívne na kontinente investuje, zvlášť vo východnej časti. A tie investície majú dobrú povesť, na rozdiel od financovania západných krajín či Svetovej banky (zaujímavosťou je, že toto uznávajú aj niektoré kritickejšie reportáže amerických médií). Financovanie je pre dané krajiny pomerne výhodné, a Číňania relatívne rýchlo stavajú továrne či infraštruktúru tam, kde to doteraz išlo pomaly,“ upozorňuje Draxler s tým, že aj na toto je treba pamätať, keď sledujeme situáciu na Ukrajine. Ona je totiž len jedným kamienkom v pomerne veľkej mozaike.

V Oceánii sa USA neprestávajú vyhrážať miestnym krajinám, aby sa neopovážili spolupracovať s Čínou.

„Manévre veľmocí, niekedy s veľmi dynamickými dopadmi, sa dejú na všetkých kontinentoch. V Pakistane skorumpovanejšia časť elity drží vo väzení najpopulárnejšieho politika krajiny (I Khan, bývalý premiér), keďže ten chcel mať dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou, výhodné pre Pakistan. V Oceánii sa USA neprestávajú vyhrážať miestnym krajinám, aby sa neopovážili spolupracovať s Čínou (po tom, ako nedávno zmluvu o obrannej spolupráci s Čínou uzavreli Šalamúnové ostrovy, americkí predstavitelia dokonca „nevylúčili“ možnosť vojenského zásahu),“ uvádza ďalej exminister školstva.

„Medzitým ale sebavedomí predstavitelia veľkých ázijských ekonomík (India, Malajzia) v ostatných mesiacoch celkom tvrdo odkazujú západným politikom aj médiám, nech ich láskavo nepoučujú, či majú alebo nemajú spolupracovať s Ruskom a Čínou. Robia to pomerne výrečne, logicky a s poukazovaním na historický kontext,“ konštatuje Juraj Draxler, podľa ktorého celý tento vývoj nie je zďaleka taký dramatický, ako ho podávajú moskovskí propagandisti, ale na druhej strane sa nedá poprieť, že sa naozaj tvorí nová štruktúra medzinárodných vzťahov. „Nejde len o Ukrajinu, hrá sa na ploche celého sveta,“ dodáva na samý záver.

ereport.sk