Dr. Tenpenny: Svet zachránila čistá voda, nie očkovanie

Tesne pred prelomom 19. a 20. storočia sa robili sporadické pokusy zlepšiť sanitáciu. Mestá začali dláždiť cesty, zavádzali zber odpadu a stavali skládky.

Prvé úpravne vody mali systémy, ktoré boli neadekvátne navrhnuté a často sa upchávali ľudskými exkrementmi a zvieracími zvyškami z ulice.

Je ťažké si predstaviť stav špiny, na ktorý boli ľudia zvyknutí na začiatku 20. storočia. Výročná správa Ministerstva zdravotníctva mesta New York z roku 1912 uvádza:

„…odstránených 20 000 mŕtvych koní, mulíc, somárov a dobytka z ulíc, okrem takmer pol milióna menších zvierat, ako sú ošípané, teľatá, ovce, viac ako 2 500 ton pokazenej hydiny, rýb, bravčového a hovädzieho mäsa, nakoniec skončilo v obecných vodovodoch.“

Niet divu, že správa upozorňovala aj na obrovský počet sťažností – celkovo viac ako 343 000 – na nepríjemný zápach v dôsledku zlého vetrania a nepovolených skládok hnoja. (zdroj: str. 11 správy).

V roku 1872 bolo zavedenie filtrácie vody v USA významným krokom k zlepšeniu verejného zdravia. Filtrácia, ktorá bola pôvodne zameraná na riešenie zmeny farby a odstránenie zlej chuti a zápachu, sa čoskoro ukázala ako zásadná zmena.

Nielenže odstránila zákal, špinavé sfarbenie a takmer 99% baktérií, ale zároveň sa stanovil nový štandard pre „kvalitu“ upravenej vody.

Keď však rôzne epidémie pokračovali, chemici experimentovali s niekoľkými dezinfekčnými metódami, vrátane varu, ultrafialového žiarenia, ozónu, medi, striebra a chlóru. Zhodnotenie nákladov a jednoduchosti použitia prinieslo jasného víťaza – chlór.

Chlórnan vápenatý, ktorý bol prvýkrát použitý v papierenskom a textilnom priemysle, je stabilná biela pevná látka, ktorá obsahuje 65% chlóru a ľahko sa rozpúšťa vo vode. Clórnan vápenatý bol lacný, ľahko dostupný a ľahko použiteľný vo veľkom meradle. Používal sa už na čistenie vody v Chicago Stockyards.

Jersey City, New Jersey, bolo prvým mestom, ktoré začalo používať chlór na čistenie vody. V roku 1899 mesto uzavrelo zmluvu na výstavbu priehrady, nádrže a potrubia na dodávku vody do mesta z rieky Rockaway vzdialenej 40 km.

Po jej dokončení však neboli predstavitelia mesta s výsledkom celkom spokojní. V určitých obdobiach roka totiž splaškové vody znečisťovali nádrž a tým aj mestskú vodu. Bola podaná žaloba z dôvodu, že voda nie je „čistá a nezávadná“, ako to vyžadovala zmluva. Stavebná firma bola nútená odstrániť zdroje kontaminácie a vybudovať nové povodie.

Po dokončení podalo mesto ďalšiu žalobu, ktorá sa zaoberala vysokou cenou zodpovedajúcou viac ako 175 miliónom dolárov v dnešných cenách.

V čase výstavby novej priehrady už pokročili aj bakteriologické techniky. Inžinier George Warren Fuller bol poverený vybudovaním systému prívodu chlóru, ktorý by do mesta dodával milióny litrov dekontaminovanej vody denne.

Priehrada od prvého dňa realizácie po dnešok pokračuje v dodávaní rôznych foriem chlóru do systému zásobovania vodou. Dňa 26. septembra 2016 uplynul 108. rok nepretržitého používania chlóru vo vodovodoch.

Po úspešnej implementácii chlórovania v Jersey City si túto metódu rýchlo osvojili mnohé ďalšie mestá s pôsobivými výsledkami.

V roku 1900 tvorili choroby prenášané vodou takmer jednu štvrtinu všetkých hlásených úmrtí vo veľkých mestách. Do roku 1936, po rozsiahlom zavedení technológií na čistenie vody vo verejných vodovodoch, sa celková úmrtnosť na infekčné choroby znížila asi o 43%.

Odhaduje sa, že v roku 1941 bolo už 85% pitnej vody v USA chlórovanej. Technológie čistenia vody a piesková filtrácia kombinovaná s chlórovaním, znížili do roku 1956 úmrtnosť na týfus o viac ako 90%.

Jadro tohto odhalenia pochádza z článku Cutlera a Millera z Harvardskej univerzity, publikovaného v roku 2004:

„Naše výsledky tiež naznačujú, že čistá voda je zodpovedná za 74% pokles novorodeneckej úmrtnosti a takmer 62% pokles detskej úmrtnosti. Veľkosť týchto účinkov je zarážajúca. Zdá sa, že čistá voda viedla k takmer úplnej eradikácii brušného týfusu a iných pohrôm, akými sú zápal pľúc, tuberkulóza, meningitída a záškrt. Technológie čistenia vody sú pravdepodobne najdôležitejším zásahom do verejného zdravia v 20. storočí.“

Obrovský počet prisťahovalcov, ktorí prišli do USA koncom 19. storočia, priniesol so sebou patogény spojené s nedostatočnou hygienou. Štyri vakcíny – proti brušnému týfusu, cholere, besnote a moru – boli vyvinuté už koncom 19. storočia, no žiadna nebola široko používaná a ani veľmi účinná.

Na infekcie existovalo len málo spôsobov liečby. Penicilín, prvé antibiotikum, bol objavený až v roku 1929 a široko používaný až začiatkom 40. rokov 20. storočia. Jediným bežne podávaným očkovaním v tej dobe bola vakcína proti pravým kiahňám.

Do roku 1868 bolo viac ako 95% obyvateľov Chicaga zaočkovaných touto vakcínou proti pravým kiahňam. Po veľkom požiari v Chicagu v roku 1871 bolo na získanie pomoci od vlády vyžadované očkovanie.

Napriek takmer 100% zaočkovanosti mesto postihla v roku 1872 zničujúca epidémia pravých kiahní. Viac ako 2.000 ľudí ochorelo a viac ako 25% infikovaných zomrelo. Úmrtnosť medzi deťmi do päť rokov bola najvyššia, aká bola kedy zaznamenaná.

Očkovanie celého mesta nevytvorilo kolektívnu imunitu a neochránilo obyvateľstvo pred nakazením sa kiahňami. Napriek týmto – a mnohým ďalším zlyhaniam – je očkovanie neustále propagované ako jeden z „najväčších medicínskych výdobytkov modernej civilizácie“.

Skutoční hrdinovia, ktorí zmenili chod dejín a verejného zdravia, sa spomínajú len zriedka: čistá voda, čistenie odpadových vôd pre obce a elektrina na podporu chladenia.

V 21. storočí viac ako polovica svetovej populácie, teda viac ako 4 miliardy ľudí, žije v malých mestách alebo na vidieku. Väčšina chudobných nemá prístup k čistej pitnej vode ani k spoľahlivým hygienickým zariadeniam. V skutočnosti väčšina ľudí na celom svete stále praktizuje otvorenú defekáciu.

V spojení s nedostatočnou výživou a žiadnym chladením na ochranu potravín pred muchami, červami a inými patogénmi sú zdravotné problémy a infekcie naďalej hlavným problémom a primárnou príčinou smrti v krajinách tretieho sveta.

Už v roku 2005 Svetová banka v spojení so Svetovým sanitačným programom (WSP.org) zistili 47% zníženie hnačky a úmrtí na dehydratáciu u detí v odľahlých dedinách.

Organizácie ako Rotary International, WHO, UNICEF, GAVI, WEF a Gatesova nadácia však lejú desiatky miliárd dolárov len do očkovania podvyživených detí, ktoré nemajú hygienu, vodu, chladenie a vzdelanie.

Namiesto tlačenia peniazí do vakcín proti detskej obrne, osýpkam a rotavírusom, je nevyhnutné myslieť na globálne problémy, ktoré by sa vyriešili, keby sa tie isté peniaze pridelili na najdôležitejšiu zdravotnú intervenciu v histórii ľudstva – čistú vodu.

AUTOR: Rhoda Wilson

badatel.net