Dopady Pandemickej zmluvy WHO – ako je to naozaj? Právna analýza k strate časti národnej suverenity

Členské štáty môžu prísť o časť svojej suverenity

Tento článok uverejnený na portály akw.sk predstavuje reakciu na nedávno medializované informácie¹ týkajúce sa navrhovaných zmien v smerniciach Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej aj ako „WHO“). Toto sú základné východiská nášho stanoviska (získané z mediálneho priestoru).

Majú vraj existovať obavy, že Slovenskej republike ako členovi WHO má uplynúť lehota 18 mesiacov na to, aby sa na ňu nevzťahovali zmeny v Medzinárodných zdravotníckych smerniciach z roku 2005 (ďalej aj ako „IHR 2005“)², ktoré boli prijaté rozhodnutím č. WHA75.12 na 75. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve dňa 27.05.2022 (ďalej aj ako „Zmeny 1 v IHR 2005“)³.

Údajne má Slovenská republika 18 mesiacov na to, aby Zmeny 1 v IHR 2005 odmietla, alebo aby k ním uviedla svoje výhrady, inak budú tieto Zmeny 1 v IHR 2005 pre Slovenskú republiku záväzné.

Tiež majú byť v procese prípravy ďalšie zmeny v IHR 2005, ktoré majú byť následne prerokované a o nich rozhodnuté na najbližšom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa má konať v máji 2024 v Ženeve.

Tieto ďalšie zmeny majú údajne značne posilniť právomoci WHO vo veciach týkajúcich sa najmä prijímaní opatrení proti zamedzeniu šírenia nákazlivých chorôb obzvlášť v časoch ohrozenia verejného zdravia, čím členské štáty môžu prísť o časť svojej suverenity na úseku verejného zdravia

(ďalej aj ako „Navrhované zmeny v IHR 2005“)⁴.

Zistenia

Po oboznámení sa s relevantnými dokumentmi a medializovanými informáciami sme dospeli k nasledovným záverom.

Z medializovaných informácií je zrejmé, že bežní ľudia nevedia definovať, čo je to tá Pandemická zmluva a aká je jej právna povaha. Ide aj pre osobu s právnym vzdelaním na počudovanie o tému pomerne komplexnú a vymykajúcu sa z bežného ponímania procesov medzinárodného práva.

Považujeme preto za vhodné na začiatok uviesť, že je nutné rozlišovať medzi jednotlivými medzinárodnými inštrumentmi v rámci WHO a to medzi:

• ÚstavouSvetovej zdravotníckej organizácie⁵ ( ďalej aj ako „Ústava WHO“, pozn. jedná sa v podstate o medzinárodnú zmluvu, ktorá predstavuje zakladajúci dokument WHO, ktorý určuje hlavné pole pôsobnosti a kompetencie WHO základné práva a povinnosti členov WHO),
• Medzinárodnými dohodami a dohovormiprijatými na Svetovom zdravotníckom zhromaždení (pozn. Svetové zdravotnícke zhromaždenie je jedným z hlavných orgánov WHO, ktoré zasadá spravidla 1x ročne v Ženeve),
• Ostatné rozhodnutiaprijaté WHO (najmä smernicena úseku verejného zdravia ako napr. IHR 2005 a ich neskoršie zmeny). Proces ich prijímania a následnej právnej záväznosti s možnosťou uplatnenia prípadných výhrad alebo ich odmietnutia členským štátom WHO je upravené rozdielne.

Z čl. 60 písm. a) v spojení s čl. 73 Ústavy WHO vyplýva, že Ústavu WHO možno meniť len rozhodnutím Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré bolo prijaté aspoň dvojtretinovou väčšinou prítomných členov WHO, pričom k účinnosti takejto zmeny dôjde až potom, čo dve tretiny členov WHO⁶ takúto zmenu Ústavy WHO prijmú v súlade s ich vnútroštátnymi ústavnými predpismi (pozn. v ústavných podmienkach SR by bol potrebný následný súhlas NR SR a jej následná ratifikácia prezidentom SR).

Čiže, takáto zmena Ústavy WHO by mohla byť pre SR záväzná, aj keby SR za ňu nehlasovala a/alebo by ju následne neratifikovala. Jediný spôsob, akým zabrániť právnej záväznosti zmeny Ústavy WHO je v takom prípade iba vystúpenie z WHO.

Obdobne je tomu tak aj pri prijímaní medzinárodných zmlúv pod záštitou alebo v súvislosti s činnosťou WHO, avšak s tým rozdielom, že predmetná medzinárodná dohoda/dohovor nadobudne právnu účinnosť vo vzťahu ku konkrétnemu členskému štátu WHO až potom, čo ju prijme v súlade s jeho vnútroštátnymi ústavnými predpismi [viď čl. 19 v spojení s čl. 60 písm. a) Ústavy WHO].

Tu je teda ten proces záväznosti o niečo „benevolentnejší“. Je na výslovnej úvahe toho-ktorého členského štátu WHO, či a kedy následne napr. ratifikuje predmetnú medzinárodnú dohodu/dohovor, hoci za jej prijatie nehlasoval na pôde WHO.

A najdôležitejšia časť, ktorá sa týka aktuálnej problematiky. Čo sa týka ostatných rozhodnutí WHO (napríklad smernice a teda aj spomínané zmeny IHR 2005) tak, z čl. 19, 20 až 22 v spojení s čl. 60 písm. b) Ústavy WHO vyplýva, že na prijatie takéhoto rozhodnutia stačí už iba nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členských štátov na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia.

Účinnosť a teda právna záväznosť takto prijatého rozhodnutia nastáva dňom jeho riadneho oznámenia členským štátom WHO s výnimkou členského štátu, ktorý včas ( t.j. v lehote určenej v prijatom rozhodnutí ) oznámi WHO svoje výhrady alebo odmietnutie rozhodnutia.

V tomto prípade preto musí dotknutý členský štát WHO proaktívne a hlavne včas uplatniť svoje výhrady či odmietnutie prijatého rozhodnutia, inak sa pre neho stane právne záväzným.

IHR 2005 a jeho obsah

Zmeny 1 v IHR 2005 sa týkali hlavne úpravy čl. 59 a s ním súvisiace čl. 55, 61, 62, 63 IHR 2005, ktoré upravujú lehoty, dokedy môže členský štát oznámiť svoje výhrady či odmietnutie prijatých zmien v IHR 2005 a samotný proces výhrad/odmietnutia spojený s následný procesom dodržiavania IHR 2005.

Tieto lehoty boli skrátené, avšak nebolo popreté právo toho-ktorého členského štátu na uplatnenie výhrad/odmietnutia, ale upravil sa podrobnejšie jeho proces (napríklad tým, že členský štát má odôvodniť, prečo má výhrady/odmieta prijať schválenú zmenu IHR 2005 a tieto výhrady/odmietnutie budú následne oznámené zo strany WHO ostatným členom).

Je ale možné, aby iné členské štáty vyjadrili svoje námietky k výhradám/odmietnutiu. Na základe toho môže byť dotknutý členský štát, ktorý uplatnil svoje výhrady/odmietnutie nepriamo politicky „tlačený“ inými členmi a orgánmi WHO do toho, aby stiahol svoje výhrady/odmietnutie, no donútiť ho nemôžu.

POZOR! Môžu ale v zmysle čl. 75 a 76 Ústavy WHO podať na Medzinárodný súdny dvor žalobu alebo požiadať o stanovisko, či členský štát, ktorý uplatnil výhrady/odmietnutie, neporušil svoje záväzky mu vyplývajúce z Ústavy WHO.

Aby to ľudia správne pochopili, neexistuje žiadna právna istota, že odmietnutie alebo výhrada nebude smerovať k právnej záväznosti budúcich smerníc.

Zmeny 1 v IHR 2005 riešia teda len otázky procesného charakteru pri prijímaní zmien v IHR 2005, avšak samy osebe nezosilňujú kompetencie WHO v oblasti ochrany verejného zdravia. Je zároveň pravdou, že medializované informácie sú pravdivé, t.j. že Slovenská republika má lehotu do 27.11.2023 uplatniť svoje výhrady alebo aj odmietnuť Zmeny 1 v IHR 2005.

Navrhované zmeny v IHR 2005 (máj 2024)

Čo sa však týka Navrhovaných zmien v IHR 2005 (máj 2024), tak tieto vnímame v AKW ako mimoriadne zásadné, ktoré skutočne posilňujú právomoc WHO a to najmä právomoci generálneho riaditeľa WHO, ktorý by mal nadobudnúť právomoc:

• vyhlásiťtzv. „stav ohrozenia verejného zdravia“ regionálneho záujmu alebo medzinárodného záujmu (viď čl. 12 Navrhovaných zmien v IHR 2005) a následne právomoc
• vydávať dočasné alebo stále „odporúčania“, ktoré ale sú v zmysle čl. 13A ods. 1 Navrhovaných zmien IHR pre dotknuté členské štáty WHO právne záväzné, pričom okruh záležitostí, ktoré môže generálny sekretár WHO v týchto záväzných „odporúčaniach“ upraviť je obrovský ( t.j. v rozsahu obdobnom ako napr. v podmienkach Slovenskej republiky, kedy počas pandémie covid 19 Úrad verejného zdravotníctva SR vydával tzv. protipandemické opatrenia/vyhlášky, ktorými bolo výrazne zasahované aj do výkonu základných práv a slobôd) a zároveň bude môcť regulovať aj oblasť vakcinácie osôb – z textácie Navrhovaných zmien v IHR 2005 pritom nie je zrejmé, či môže generálny sekretár nariadiť aj napr. povinné očkovanie trebárs aj experimentálnymi vakcínami, výslovný zákaz tam nie je, pričom pri vágnosti textácie by to navrhovaná zmena teoreticky a aj prakticky umožniť mohla.

Navrhované zmeny v IHR 2005 vnímame v AKW (Advokátska kancelária Weiss&Partners) ako neprijateľné, ktoré vytvárajú priestor pre možnú bezbrehú svojvôľu demokraticky nevolenými „úradníkmi“ pôsobiacich v štruktúrach WHO, ktoré udeľujú WHO a to najmä generálnemu sekretárovi bezprecedentný rozsah právomocí naprieč celým svetom.

Odporúčame preto, aby Slovenská republika jednoznačne nehlasovala za prijatie Navrhovaných zmien IHR 2005 (máj 2024), a aby vyvinula maximálne úsilie presvedčiť aj ostatných členov WHO na ich neprijatie na najbližšom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia.

Navrhované zmeny v IHR 2005 majú byť prerokované a o nich rozhodnuté na 77. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa má uskutočniť 27.05.2024 až 01.06.2024.

Ak by Navrhované zmeny v IHR 2005 boli prijaté počas vyššie uvedeného 77. zasadnutia, tak odporúčame, aby Slovenská republika včas notifikovala WHO, že Navrhované zmeny v IHR 2005 odmieta, inak sa stanú právne záväznými hlasmi nadpolovičnej väčšiny prítomných členov WHO na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia.

Z pravidiel č. 22 a 23 Rokovacieho poriadku Svetového zdravotníckeho zhromaždenia⁷ vyplýva, že delegátom, ktorý bude reprezentovať členský štát na tomto zasadnutí má mať poverenie buď od hlavy štátu alebo ministra zahraničných vecí alebo ministra zdravotníctva alebo od iného vhodného „orgánu štátu“ (napríklad ÚVZ SR). Takéto poverenie má byť doručené generálnemu riaditeľovi WHO najneskôr deň pred zasadaním.

A teraz to najdôležitejšie. V prípade nezrovnalostí či sporov týkajúcich sa poverení delegátov, rozhodne o nich výbor zaoberajúci povereniami zložený z 12 delegátov, ktorý určí či akceptuje to-ktoré poverenie delegáta.

V podmienkach Slovenskej republiky sme zistili, že delegátmi za SR boli doteraz osoby z Ministerstva zdravotníctva SR⁸. Vzhľadom na funkčné obdobie prezidentky SR, ktoré končí až cca 2 týždne po 77. zasadnutí WHO, jej osobné angažovanie sa v kampani Vakcína je sloboda, osobné angažovanie sa a verejné postoje na verejných odovzdávaniach cien osobám s údajným prínosom pri riešení nedávnej pandemickej situácie, vzhľadom na jej nadštandardné vzťahy s Ursulou von der Leyen (EÚ je hlavným iniciátorom Navrhovaných zmien IHR 2005), aj vzhľadom na mediálne známu antagóniu medzi predsedom vlády a prezidentkou je možné, že teoreticky dôjde k prípadu, kedy sa delegátom WHO môže stať výlučne delegát navrhnutý prezidentkou.

Panika teda (zatiaľ) ešte nie je namieste. Ale upozorňovať na existujúcu blízku budúcu hrozbu je nanajvýš správne.

Peter Weiss

skspravy.sk