ODTAJNENÉ DOKUMENTY: časť 4. Tajné sa stáva javným, hra o všetko.

Obrovské Bohatstvo Ruska a ZSSR takmer rozkradnuté. Ilumináti, ktorí plienili Rusko.

Klan Rothschildovcov a Slobodomurárov, ktorí zničili ZSSR a okrádajú Rusko.

Snažia sa založiť v ňom monarchiu a zaľudniť ju cudzincami… Kto je kto v tomto pekelnom pláne …

2. Jeľcin a jeho rodina – „СЕМЯ“

Za obdobie 1985-1995 skupina „Z“ pod plným riadením Rothschildovcov bolo ukradnuté a vyvezené za hranice obrovské množstvo majetku ZSSR, v podobe peňažnej zásoby, zlata, platiny, paládia, stoviek miliónov ton ropy, diamantov a iné materiálne hodnoty.

Väčšina týchto aktív bola pripísaná na účty stoviek členov skupiny „Z“. Časť z nich, v hodnote 1 trilióna. 750 miliárd USD bola pripísaná na účty osôb, blízkych Geraščenkovskej skupiny. Tak napr. v roku 1989 N.E. Kruchina odovzdala za prítomnosti vedúceho skupiny „Z“, N.N Moiseeva, jednému z členov skupiny „Z“ – V.M. Michejevskému, čo bol finančný manažér a Vedúci Sekretariátu Ústredného Výboru KSSZ, 5 636 315 078 660 USD.

Tieto obrovské finančné prostriedky Michejevský, spolu s ďalším členom skupiny „Z“, V.N. Gorbanovským, previezli do Švajčiarska. Prostriedky boli použité na otvorenie účtov v 21 krajinách Západnej Európy. 18 účtov bolo otvorených v USA, Kanade, Japonsku, ktoré prevzala pod kontrolu rusko-americká spoločnosť „RAC“, na čele s Rothschildovcami.

Tieto obrovské prostriedky boli na príkaz tajnej vlády, vedenej Rothschildovcami a Rockefellerovcami použité na vstup Ruska do medzinárodných obchodných operácií FRS (FED). Rothschildovci a svetová vláda vytvorili tri obchodné činnosti. Hlavnú činnosť v Spojených štátoch vedie osobne Rothschild, druhú na území Európy v súčasnosti vedie jeden z predstaviteľov skupiny „Z“, Viktor Biljevsky, a na ázijskom území nedávno začala viesť Jeľcinova dcéra – T.B. Djačenko, ktorá si teraz zmenila priezvisko a občianstvo z ruského na rakúske.

Po rozpade ZSSR a Jeľcinovom nástupe k moci tí. Ktorí kontrolovali vývoz kapitálu z Ruska, zahraniční správcovia slobodomurárskeho rádu / Rothschildovci, Rockefellerovci, Bush starší a Margaret Thatcherová /, požadovali od Jeľcina, aby prevzal štafetu ďalšieho drancovania, už Ruskej federácie.

Aby bol Jeľcin poddajnejší, tajná svetová vláda prostredníctvom Medzinárodného Rezervného Francúzskeho Fondu (riadeného veľmajstrom Maltézskeho Rádu, Máriou Vladimirovnou Romanovou, v ktorom bol sústredený majetok Ruska cárskeho obdobia), odovzdala na Jeľcinovi 46,8 miliardy dolárov ako úplatok. Tieto prostriedky boli v apríli 1992 rozdelené na 5 časti a prevedené na osobné účty Tatiany Djačenko (Jeľcinova dcéra), Černomyrdina, Shaimieva, Nazarbajev a američana Al Gora. Peniaze pre Tatianu Djačenko boli prevedené na účty otvorené v bankách na Šalamúnových ostrovoch a v Austrálii.

Časť prostriedkov vo výške 20,6 miliardy USD bola vyčlenená pre Černomyrdina, a tie boli následne rozdelené medzi blízke osoby Jeľcina a Černomyrdina : Abramovič, Berezovskij, Gusinskij, Smolensky, Potanin, Chodorkovskij, Prochorov, Lebedev, Fridman, Alekperov, Mamut, Lesin, Čubajs atď., spolu 24 ľudí, ktorým sa pomocou týchto prijatých prostriedkov podarilo kúpiť a sprivatizovať hlavné výrobné zariadenia krajiny.

Po prijatí vyššie uvedenej sumy finančných prostriedkov prostredníctvom VEB od Medzinárodného Rezervného Francúzskeho Fondu, Černomyrdin po dohode s Jeľcinom podpísali na príkaz Maltézskeho rádu a Rothschildovci s Gorom dohodu o predaji 500 vojenského ton plutónia do Spojených štátov za 11,9 miliardy US dolárov. / skutočná hodnota tohto plutónia v ​​tom čase bola minimálne 8 triliónov US dolárov /.

Pri vývoze plutónia na vojenské účely do Spojených štátov ponorkami, jedna z 8 ponoriek pri vývoze 7 ton vyrobeného plutónia na vojenské účely zradila, a nevrátila sa na základňu v Rusku. Zostala na Západe pod riadením Rothschildovcov a tajnej svetovej vlády až doteraz. Aby skryli túto skutočnosť pred ruskou verejnosťou, ruská vláda oznámila „tragickú haváriu“ tejto ponorky. Táto atómová ponorka sa však stále používa v záujme zradcov ruského národa.

V apríli 1992 skupina „Z“ pod vedením N. N. Mojsejeva a P.A. Brotského, a pod plným riadením Rothschildovcov, zorganizovala vývoz zlata v tekutom stave z Ruska prečerpaním cez ropné potrubia a následným vývozom 3207 ton zlata na ponorkách mimo Ruska. 21 dieselových ponoriek, ktoré toto zlato vyviezli, sa do Ruska už nikdy nevrátili a používajú sa teraz pod vedením tajnej svetovej vlády, vedenej Rothschildovcami, pre ich osobné sebecké účely.

Po tejto operácii všetky osoby, ktoré sa priamo podieľali na vývoze tohto zlata, na príkaz Rothschildovcov, a po dohode s Jeľcinom, boli fyzicky zlikvidované, vrátane vodcov tejto operácie, Mojsejeva, Brotského, Savitského a ďalších.

V rovnakom časovom období podpísal Jeľcin mnohopočetné dohody s rôznymi krajinami o vývoze a skladovaní aktív vo forme zlata, diamantov, platiny v zahraničí. Uzavreli obchody, ktoré neboli pre Rusko výhodné. Taktiež podpísal početné dohody s USA, ktoré spôsobili Rusku ekonomické a politické škody.

Pod zámienkou vykonávania „Programu na oživenie ruskej ekonomiky“, hotovosť odovzdaná všetkými bývalými republikami ZSSR na výmenu do Centrálnej banky Ruskej Federácie (emisia z r.1961) v objeme 44 triliónov rubľov, ako aj 11,8 trilióna rubľov, vedených na účtoch občanov ZSSR v Sberbank ZSSR, boli v rokoch 1992-93, rozhodnutím Rothschildovcov a slobodomurárov Ruska (Geraščenkom a spol., ako aj Jeľcinovou vládou) konvertované a akumulované na účtoch banky „Tan“, ako pobočka Centrálnej Banky ZSSR, ktorá sa nachádza v meste Kazaň, a v Alma-Ate (Kazachstan).

Táto operácia sa uskutočnila pod vedením zahraničných vlastníkov Centrálnej Banky RF a Sberbank RF, ktorými sa stali členovia slobodomurárskeho rádu Rothschildovcov, Morganovcov, Baruchovcov atď., ako aj pod priamou kontrolou Šajmieva, Geraščenka a iných zamestnancov Centrálnej Banky, a v Kazachstane pod kontrolou Nazarbajeva. Prevod peňazí a ich uvedenie do ekonomiky prešlo systémom tzv. „čečenských avízo“, držané pod kontrolou vedenia Centrálnej Banky Ruskej Federácie a Ministerstvo Financií Ruskej Federácie. Tieto „čečenské avízo“ boli do Ruska zavedené prostredníctvom aktívneho člen slobodomurárskeho rádu Rapoporta, pod priamou kontrolou Geraščenka a vedúcich oddelení Centrálnej Banky Ruskej Federácie.

Začiatkom roku 1993 bolo zo Spojených Arabských Emirátov do Ruska prostredníctvom Medzinárodnej Islamskej Banky, / zakladateľom ktorej bol okrem cudzincov, aj gubernátor Kemerovského regiónu Tulejev /, privezených libanonským plukovníkom Walidom 20 miliárd USD.

Delenie týchto prostriedkov v záujme Jeľcinovej skupiny, ako aj prostriedky prevedené do banky „Tan“, viedlo k sporu medzi skupinami Jeľcina, Gajdara a Černomyrdina na jednej strane, a Ruckého s Chasbulatovom na druhej strane, čo napokon viedlo v októbri 1993 k útoku na „biely dom“.

V r.1993 prezident americkej Export-Import Bank USA Kenneth Brodu, na príkaz Rothschildovcov, podpísal s Jeľcinom tripartitnú dohodu s Centrálnou Bankou Ruskej Federácie (v zastúpení V.V.Geraščenka a ministra financií Ruskej Federácie, zastúpeného A.V.Vavilovom), o „financovaní ruských projektov“. Všetky projekty predložené k dohode, podporované Ministerstvom financií Ruskej Federácie vo forme záruk Vlády Ruskej Federácie, podliehali investovaniu na podporou Európskej Banky pre Obnovu a Rozvoj / EBRD /, za účelom umiestnenia finančných prostriedkov poskytnutých MMF.

Správy EBRD uvádzajú, že podľa dohody podpísanej Kennethom Broduom, Geraščenko a Vavilov poslali do Ruska 12 miliárd US dolárov, ktoré sa dostali na korešpondenčné účty bánk Baltic Transit a Parex. Z nich 300 miliónov US dolárov bolo na týchto účtoch zaevidovaných, a 11,7 miliárd US dolárov bolo s pomocou Rothschildovcov ukradnutých, a preúčtovaných cez offshore zóny, na osobné účty Rothschildovcov, Jeľcina a členov jeho rodiny a členov takzvanej Jeľcinovskej „rodiny“ – Vavilova, Čubajsa, Černomyrdina a ďalších.

V roku 2000 Účtovná Komora Ruskej federácie vykonala audit Vneštorgbanky Ruskej Federácie, ale táto banka na pokyn Geraščenka odmietla poskytnúť úplné informácie o transakciách z rokov 1993-1994, a preto Účtovná Komora Ruskej Federácie v správe uviedla, že suma 11,7 miliardy USD je zahrnutá do celkového zahraničného dlhu ZSSR.

Následne časť tranží MMF, ktoré išli prostredníctvom Medzinárodnej Investičná Banka / nie je rezidentom Ruska, banka ZSSR je registrovaná v OSN / a sú pod kontrolou slobodomurárov Geraščenka, Čubajsa a Vavilova, previádzali na svoje účty počas celého obdobia svojej činnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo k defoultu Ruskej Federácie v roku 1998.

Časť peňažnej zásoby prevedenej v roku 1992 na účty banky „Tan“ bola poslaná pod kontrolou Rothschildovcov a agenta CIA, amerického slobodomurára Rayphona, cez ASER „Tan“ / riaditeľ S.R.Šašurin S/ na nákup zlata, ropy, plynu, materiálov, vzácnych kovov, vozidiel Kamaz, ktoré sa potom vyvážali do zahraničia.

v ďalšom pokračovaní článku sa dozviete:

• Na zlato, diamanty, ropu a plyn, nachádzajúce sa v útrobách krajiny, boli vytvorené balíky cenných papierov

• pod vedením člena Menového Výboru Federálneho Rezervného Systému USA a členom Bezpečnostnej Rady Ruska,E.I. Kononeviča, boli balíky cenných papierov založené vo FRS USA (FED) a v zahraničných bankách.

• stovky ďalších spoločností a fondov, boli stiahnuté z finančného obratu Ruska, a sú pod správou Rothschildovcov.

• V r. 1996 bolo pod kontrolou Rothschildovcov v roku 1996, a pod vedením Jeľcina a Černomyrdina, vyvezených 62 % peňažných prostriedkov z rozpočtu RF

• Časť z týchto obrovských vybratých prostriedkov, vo výške 42,8 miliardy USD, Rothschildovci použili na krytie dlhov USA voči FEDu
• Zo ZSSR a Ruska bolo v rokoch 1986-1998 pod vedením Rotschildovcov ukradnuté a vyvezené za hranice zlato v objeme 22 100 ton.
• Skupina „Z“ je v súčasnosti pod všeobecnou kontrolou klanu Rothschildovcov a manažérov tejto skupiny, ktorí naďalej vlastnia, využívajú a disponujú vyvezenými z Ruska materiálnymi prostriedkami.
• Ďalšia obrovská časť hotovosti, presahujúca 500 triliónov dolárov, mala byť prevedená prostredníctvom medzibankovej komunikácie KTT z britskej spoločnosti „CDB“ Bank HSBC do švajčiarskej Credit Swiss, dcérskej banky belgickej spoločnosti „Cerera“

predchádzajuce časti:

zlatá eRA a Slovanské Noviny