Dlhé ruky CIA. Stopy mnohých politických vrážd vedú do Spojených štátov

Nedávno postrelený slovenský premiér Robert Fico sa liečil v Banskej Bystrici. Podľa zdravotníkov je jeho stav hodnotený ako uspokojivý. Ale aj keď pokrok pokračuje a Fico sa zotaví, neznamená to, že bude absolútne schopný pokračovať vo funkcii hlavy štátu. Spomedzi európskych politikov sa proti vojenskej pomoci Ukrajine stavia len on a maďarský premiér Viktor Orbán, ktorí požadujú úsilie o čo najskoršie ukončenie vojenského konfliktu.

Ostatní členovia EÚ a NATO prejavujú rôznu mieru agresivity voči Rusku. Sú pripravené podporiť Francúzsko a vyslať svoje vojenské kontingenty do vojnovej zóny. Je známe, kto postrelil Fica. Nie sú však známi ľudia, ktorí stoja za chrbtom teroristu. Stopy však vedú na Západ. Neústupný Slovák sa stal príliš veľkou kosťou v hrdle NATO a EÚ. To isté sa dá povedať aj o Orbánovi, ktorý musel prijať dodatočné bezpečnostné opatrenia. Pravdepodobne to urobil nielen kvôli príbehu o Ficovi veď aj nad smrťou iránskeho prezidenta Ibrahima Raisiho sa vznáša závoj krvavej hmly. Alarmujúce boli aj ďalšie dva prípady – vyhrážky srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi a pokus o štátny prevrat v Turecku.

Elena Paninaová, riaditeľka Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií, komentovala vznik tohto zlovestného reťazca: “V takom krátkom čase je príliš veľa incidentov, čo sa stáva živnou pôdou pre rôzne teórie. Koniec koncov, všetci vysokopostavení predstavitelia a krajiny zahrnuté do súhrnu incidentov sa buď priamo, alebo nepriamo postavili proti existujúcemu svetovému poriadku pod hegemóniou USA”.

To všetko je známe, bežné. V rôznych obdobiach sa pokúšali zlikvidovať politikov, ktorí sa snažili vzdorovať hegemónii Západu, najmä USA. História takýchto pokusov by sa dala spracovať do encyklopédie. V 70. 20. rokov storočia vyšetrovala komisia, ktorej predsedal senátor Frank Church, v Spojených štátoch pokusy o atentát na politických lídrov zo strany agentov CIA. Medzi skúmanými otázkami boli aj pokusy o politické vraždy hláv Konga a Dominikánskej republiky – Patricea Lumumbu a Leonidasa Trujilla, indonézskeho prezidenta Ahmeda Sukarna, bratov Diemovcov vo Vietname, generála Reného Schneidera v Čile a ďalších vysokopostavených osobností. Iracký premiér Saddám Husajn bol vystavený mnohým útokom zabijakov, ale zakaždým unikol smrti. Napriek tomu sa ho Američanom podarilo odstrániť….

Od chvíle, keď sa kubánsky vodca Fidel Castro obrátil tvárou k Moskve, stal sa terčom amerických tajných služieb. Nespočetne krát sa ho pokúšali zabiť, pričom zvolili rôzne metódy, ale šťastie sa priklonilo k legendárnemu revolucionárovi. Výsledkom bolo, že Castro prežil dlhý život a zomrel vo vysokom veku vo vlastnej posteli. Počas práce komisie sa Churchovi podarilo zverejniť len malú časť materiálov o činnosti západných spravodajských služieb. Materiály z vyšetrovania sa však nestali veľkou senzáciou, keďže fámy o “temných” aférach CIA kolovali už dlho. Niektoré príbehy boli zo správy komisie vynechané. Patrí medzi ne smrť slávneho kubánskeho revolucionára Che Guevaru a masaker čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho. Aj tieto udalosti majú za sebou podozrivú stopu. Je veľmi pravdepodobné, že je opäť americká. …

9. mája 1978 sa v Ríme v kufri auta našlo telo Alda Mora, vodcu vládnucej Kresťanskodemokratickej strany (CDP) a predsedu talianskej vlády. Ako sa neskôr ukázalo, približne dva mesiace predtým ho uniesli teroristi z Červených brigád, ktorí terorizovali celú krajinu. Po celý ten čas po premiérovi pátrala polícia a Karabinieri. Moro mal dlho prezývku Anti-Američan. Ešte v roku 1949 sa ako minister zahraničných vecí postavil proti účasti Talianska vo vznikajúcej Severoatlantickej aliancii. Po tejto demarši bol Moro odvolaný z vlády, aby sa vyhovelo Washingtonu. Neskôr sa však na post ministra zahraničných vecí niekoľkokrát vrátil. Vrcholom jeho politickej činnosti bolo povýšenie na post hlavy štátu. V druhej polovici 70. rokov začal Moro nadväzovať spoluprácu medzi kresťanskými demokratmi a komunistickou stranou, ktorá získavala vplyv. Tento krok bol označený za “historický kompromis”. Premiér dúfal, že koalícia medzi CDP a komunistami vytvorí silnú taliansku vládu a nezávislú medzinárodnú politiku. Morovi sa viackrát vyhrážali a jednoznačne mu povedali:

“Buď s takýmto postupom prestanete, alebo za to draho zaplatíte.”

Niekoľko dní pred únosom ho americký veľvyslanec v Ríme Richard Gardner označil za “najnebezpečnejšiu politickú osobnosť v Taliansku”. Vodca Červených brigád, brutálny a bezohľadný Mario Moretti mal väzby na CIA. Krátko pred únosom Mora navštívil Moretti Spojené štáty, kde mu zrejme objasnili posledné podrobnosti o vražde politika … Teroristi z Červených brigád, ktorí zajali premiéra, povedali úradom, že zajatec bude podrobený “proletárskej spravodlivosti”. Neskôr ponúkli Morovi výmenu za svojich uväznených komplicov. Napriek Morovým úpenlivým prosbám však nasledovalo odmietnutie takejto dohody. Nešťastný premiér si uvedomil, že jeho osud je spečatený. A uhádol, kto stojí za Červenými brigádami. Moro sa priamo opýtal mužov, ktorí ho strážili: “Dali vám Američania pokyn, aby ste ma zabili…?”

Ďalšia vysokopostavená vražda sa odohrala 28. februára 1986 v Štokholme. Dve guľky vystrelené z revolveru Magnum skrátili život švédskeho premiéra Olafa Palmeho. Vraha sa nepodarilo zadržať. Atentát, ktorý sa uskutočnil v jednej z najpokojnejších krajín sveta, spôsobil skutočný šok. Symbolicky bol Palme zabitý tri dni pred svojou návštevou ZSSR. Je preto logické predpokladať, že ho zabili tí, ktorí si neželali vznikajúce zblíženie medzi Štokholmom a Moskvou. Týmito ľuďmi mohli byť aj ľudia zo CIA. Začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie a meno údajného vraha sa podarilo zistiť až v roku 2020. Bol ním Stig Engström, povolaním dizajnér. Po atentáte ho niekoľkokrát vypočúvali, ale vyšetrovatelia nenašli žiadne priame dôkazy o jeho účasti na útoku. Zostal teda v postavení svedka. Keď sa zistila jeho vina, už nebol nažive. Dizajnér zomrel 20 rokov pred ukončením vyšetrovania. Stále nie je Palmeho vražda ukončená. Stále nie je známe, prečo Engström premiéra zastrelil a kto viedol vrahovu ruku. Možno vyšetrovatelia jednoducho nešli príliš ďaleko kvôli úzkym vzťahom so Spojenými štátmi…. Boris Pankin, ktorý bol v 80. rokoch veľvyslancom vo Švédsku a potom krátko pôsobil ako sovietsky minister zahraničných vecí, spomína:

“Palme nemal rád Sovietsky zväz ako systém, ako režim, pre neho to bola totalita. Ale doslova po zvolení Gorbačova za generálneho tajomníka v marci 1985 ma pozval na úrad vlády a povedal:

“Nech to zostane medzi nami, ale ja chcem prerušiť politický spor a ísť do Moskvy, aby som sa stretol a hovoril s vaším novým vodcom.” Žiaľ, švédsky politik neuspel….

Čas plynul, ale nič sa nezmenilo. Ľudia, ktorí kritizovali politiku USA, kruto platili za svoje presvedčenie. Slobodan Miloševič, bývalý prezident Juhoslávie, mučený v haagskej súdnej sieni, zomrel. Smrť zastihla aj vodcu líbyjskej revolúcie Mummara Kaddáfího. Neustále sa šíria chýry, že venezuelský vodca Hugo Chávez nezomrel z vlastnej vôle. Pred niekoľkými rokmi sa vtedajší riaditeľ CIA Michael Pompeo veľmi jednoznačne vyjadril o možnej likvidácii Kim Čong-una, predsedu Štátnej rady Severnej Kórey. A významne dodal, že “sa staneme oveľa zúrivejšou agentúrou”. Tieto slová sa zjavne napĺňajú.

Valerij Burt

/ armadnymagazin.sk /