Divoký západ

Podľa jednoznačného názoru absolútnej väčšiny občanov na svete neexistuje horší zločin ako sexuálne zneužívanie detí. A to oddeľuje našu mentalitu od západnej ešte hlbšie ako tá najhlbšia priepasť…

Západ počas celého 20. storočia prejavil závideniahodnú flexibilitu, dokázal sa v oblasti masovej spotreby posunúť z chudoby nižších vrstiev k hojnosti, ukázal schopnosť analyzovať svoje chyby a bravúrne využil naše chyby.

Židovský svet Západu je úplne chorý na sodomiu

Niekedy je za kritikou západnej životnej úrovne jednoducho lajdáckosť šéfov, ktorí nevedia a nechcú ľuďom zaviesť kultúrny život. A tento vnútorný nepriateľ prezlečený za „patriota“ je nebezpečnejší ako vonkajší. Vysušuje samotné jadro myšlienky vlastenectva, útočí na zrozumiteľné a jednoduché hodnoty každodenného života z „vlasteneckých“ dôvodov, popiera každodenný komfort (pre iných – nie však pre seba) atď.

2. mája 2017 prišla k Putinovi nemecká kancelárka Angela Merkelová. Svet je na pokraji jadrovej vojny, množia sa strašné miestne vojny, počet obetí genocíd a hladomoru sa už dávno vyšplhal do miliónov… Čo trápi kancelárku najväčšej a najbohatšej krajiny Európskej únie? Situácia gayov v Čečensku…

Téma gayov v Čečensku je rovnako zvláštna a smiešna ako téma tučniakov v Rovníkovej Guinei. To, že dvaja svetoví lídri na pokraji jadrovej apokalypsy diskutujú o problémoch gayov v Čečensku, je niečo pre satirický časopis, pre karikatúru, pre paródiu, ale nie pre vážnu realitu.

Merkelová požiadala ruského prezidenta, aby „ovplyvnil“ a zabezpečil „zachovanie práv menšín“. Potom Litva udelila azyl dvom prenasledovaným gayom z Čečenska. „Vilnius koordinuje svoje kroky v tomto smere so spojencami.“

Deň po Merkelovej napísali ministri zahraničných vecí Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Holandska a Švédska v máji list Sergejovi Lavrovovi o správach o útlaku homosexuálov v Čečensku… 16. mája tri francúzske združenia – Stop homofóbii , Mousse a Comité Idaho France – sa obrátili na Medzinárodný trestný súd so žiadosťou o vyšetrenie obťažovania homosexuálov v Čečensku. Potom došlo k obavám o situáciu gayov na Donbase, zostavila sa mapa útlaku gayov vo všeobecnosti.

Nezáleží im na tom, že brutalizovaní ukrochateli zabíjajú deti, starých ľudí, ženy na Donbase  denne. Záleží im na situácii sodomitov! Sú to normálni ľudia, ak hovoríme o ich psychickom stave? Takéto globálne zaujatie témou, ktorá je viac než exotická a viac než škaredá (nehovoriac o úplne smiešnej) nám ukazuje západné spoločenstvo národov ako jednoducho vyšinuté.

V tejto súvislosti bol nedávno uvedený do kín kriticky uznávaný a Oscarmi ocenený 2 krát super známy film Spotlight, ktorý režíroval Tom McCarthy. Film je založený na udalostiach bostonského katolíckeho škandálu sexuálneho obťažovania, ktorý viedol k rezignácii kardinála Bernarda Lowa.

Film mal premiéru na 72. filmovom festivale v Benátkach. Široké vydanie po celom svete bolo v roku 2016. Vzhľadom na to, že film vychádza zo skutočného kriminálneho prípadu, podáva obrazové znázornenie morálky tak v katolíckej cirkvi (hlavné „spojenie“ západoeurópskej civilizácie), ako aj okolo nej. Film rozpráva o vyšetrovaní novinárov denníka The Boston Globe, počas ktorého sa ukázalo, že mnohí kňazi Bostonskej metropoly znásilňovali deti. V čase písania tohto článku mali novinári informácie o 87 kňazoch.

Neskôr, po zverejnení, počet odhalených pedofilných kňazov prekročil 290 ľudí, napriek tomu, že v Bostone je asi 1500 duchovných. Tiež sa zistilo, že kardinál Bernard Low vedel o sexuálnom obťažovaní a zámerne zatajil fakty o tom, čím pomohol násilníkom.

Po rezignácii a odchode kardinála Lowea z Bostonu 27. mája 2004 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval do niekoľkých administratívnych postov v Rímskej kúrii a vymenoval ho za veľkňaza Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme.

Je jasné, že potešenie amerických filmových akademikov vôbec nespôsobuje sodomia (ktorá sa medzi nimi už dávno stala národnou ideou, niečo ako komunizmus v ZSSR), ale odhaľovanie kresťanských (schizmatických, ale predsa) cirkvi. Táto cirkev formálne kritizovala homosexualitu.

Celý príbeh okolo filmu „Spotlight“ možno opísať takto: otvorení homosexuáli odsudzujú tajných homosexuálov za to, že nesmilnili otvorene, ale tajne. 

Keby škandál nesúvisel s katolíkmi, ale so synagógou či mešitou, bolo by, samozrejme, oveľa menej hluku a kritici by sa tešili oveľa skromnejšie. Na Západe sa pri rešpektovaní niektorých aspektov jeho ekonomickej štruktúry paralelne s každodenným komfortom vyvinulo zlovestné prostredie totálnej a beznádejnej homosexuality.

Porovnanie ciest Merkelovej k Putinovi, vyjadrenia európskych ministrov zahraničných vecí, školské osnovy v bežnej európskej škole, búrlivá radosť o – „Konečne vyšli na svetlo katolícki pokrytci, sú takí ako my!“ – vidíme sodomiu, len sodomiu a nič iné ako sodomiu.

Preto nie je prekvapujúce, že film „Spotlight“ je založený na skutočných udalostiach. Realita nemohla byť v tomto gay európskom prostredí iná, či už bola katolícka alebo nie.

Hrôza z toho, čo sa deje, a to zneužívania detí kňazmi, sa preniesla na diváka v plnom rozsahu. Divák je prepichnutý zvnútra, keď novinári (aj na polovičný úväzok, ako sa ukázalo, dobrí detektívi) pred jeho očami obnažujú tohto bastarda a odhaľujú, čo tam robili.

Bolo možné dokonale sprostredkovať všetky emócie krutosti, ponižovania, nespravodlivosti, odhaľovania a trestania. Všetko je však zredukované na to, aby divák po zhliadnutí „In the Spotlight“ myslel len na sodomiu v katolíckych kostoloch…

Ak sa však nastolí taká komplexná téma, ako je sexuálne obťažovanie detí v Spojených štátoch, potom, samozrejme, musíme hovoriť nielen o korupcii katolíckeho kňazstva. Bolo by pekné položiť si otázku: aké šváby pobehujú v hlave amerických filmových akademikov a v tej istej Merkelovej (chránkyňa USA) so svojimi starosťami o gayov v Čečensku?

Film ukazuje, že niektoré obete prenasledovania kňazov vyrástli, samy sa stali kňazmi a sami začali obťažovať maloletých a už v tom nevideli nič zvláštne: robili to isté, čo robili s nimi. A pravdepodobne to už považovali za súčasť tradície…

V západnej spoločnosti, existujú také patológie ľudského rozmeru, že stojí za to sa nad nimi zamyslieť , a nechceli by ste, aby sa vaše deti ocitli takýmto verejným spôsobom.

Komentár sociopatológa :

Západná spoločnosť sa skutočne stala posadnutou sexuálnymi otázkami, od čias Freuda sa z nej stala zbierka akútne zaujatých sexuálnych tém. Teraz sa už dostala do obmedzujúcich foriem, ktoré nielenže hraničia so šialenstvom, ale prekračujú jeho okraj. Napríklad v roku 2016 rakúsky najvyšší súd zrušil rozsudok nad 20-ročným migrantom, ktorý znásilnil desaťročné dieťa v bazéne.

Dvadsaťročný „utečenec“ z Iraku chytil mladého chlapca za ruku a odvliekol ho na toaletu… Potom sa priznal k spáchaniu trestného činu. Súd pripustil „poľahčujúcu okolnosť“: Arab „podľahol pokušeniu“, pretože „štyri mesiace nemal sex“. Okrem toho sudcovia dospeli k záveru, že obžalovaný z jazykových dôvodov nerozumel tomu, či dieťa dobrovoľne súhlasí so sexuálnymi aktivitami. Ukazuje sa, že teraz v Rakúsku musia sexuálne obete … dokázať svoj prípad.

Čo je to za spoločnosť?

Je to spoločnosť, v ktorej po amputácii najvyšších ľudských ašpirácií zostáva príjemné zviera, ktorého okruh záujmov nepresahuje zoologické inštinkty: najprv sa samozrejme opiť z brucha a keď sa dosiahne sýtosť, oddávajte sa rastúcemu smilstvu, aby ste uhasili úzkosť z nezmyselnosti existencie…

Sexuálne zvrátenosti nie sú nič iné ako hľadanie „zlepšovača chuti“ pre narkomana, ktorý je závislý na „nezmysloch“. Všetko sa to začína obyčajnou zhýralosťou (duševne chorých ľudí vynechajme zo zátvoriek), a keď to už začalo byť nudné a máte toho dosť, začína sa vojna s nudou v podobe ďalších a obludnejších zvráteností. Ponorenie sa do týchto prehnitých vecí vedie k postupnému odumieraniu vyšších častí psychiky.

A čo by ste takému človeku bez zmyslu života ponúkli: sedieť v zúfalstve a čakať na smrť, obhrýzajúc si nechty od beznádeje a zúfalstva?!

Zdroje

[1] Hlava Čečenska Ramzan Kadyrov obvinenia úplne poprel a vyhlásil, že v Čečensku vôbec nie sú žiadni gayovia.

[2] V roku 2016 film získal Oscara za najlepší film a najlepší pôvodný scenár, ako aj nominácie za najlepšiu réžiu, strih, najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe (McAdams) a herca vo vedľajšej úlohe (Ruffalo)

[3] Film získal pozitívne recenzie od kritikov. Na Rotten Tomatoes má film hodnotenie 97 % na základe 35 recenzií s priemerným skóre 8,6 z 10.

[4] Rossiyskaya Gazeta, 26.10.2016

zen.yandex