Politici súperia s technokratmi o kontrolu nad prepracovaním jednotnej meny, ktorá podľa oboch predstavuje vážne ekonomické riziká, píše portál Politico.
Medzi najmocnejšími národmi Európy a Európskou centrálnou bankou (ECB) sa schyľuje k bitke o kontrolu nad novým menovým nástrojom, o ktorom sa obe strany obávajú, že v prípade nesprávneho riadenia by mohol destabilizovať bankový systém kontinentu.
Jadrom konfliktu je digitálne euro – virtuálny náprotivok euromincí a bankoviek. ECB tento nástroj vyvíjala roky, pričom si predstavuje celoeurópskeho platobného vyzývateľa so schopnosťou konkurovať americkým ťažkým váham ako Visa a Mastercard.
Keď sa však projekt približuje realite, rozpútala sa preťahovanie lanom. Viaceré vlády Európskej únie vrátane Francúzska a Nemecka tvrdia, že ECB získala príliš veľkú kontrolu nad jedným kľúčovým aspektom: koľko digitálnej meny budú môcť občania držať v „peňaženkách“ podporovaných centrálnou bankou.
Aj keď sa to môže zdať ako suchý technický problém, stávky sú obrovské. Politici a technokrati sa obávajú, že ak bude limit nastavený príliš vysoko, občania by mohli počas krízy vytiahnuť obrovské sumy z tradičných bánk, čo by ohrozilo stabilitu celého bankového systému. Niektorí sa tiež obávajú, že akékoľvek obmedzenie by mohlo narušiť osobnú finančnú slobodu, čo podľa jedného diplomata vyvoláva obavy zo štátu „Veľkého brata“, ktorý rovnako ako ostatní spomenutí v tomto článku dostal anonymitu, aby mohol slobodne hovoriť o citlivej otázke.
Boj vyvoláva zásadnú otázku: Kde sa končí právomoc centrálnej banky a kde začína právomoc členských krajín EÚ? Tridsať rokov po tom, čo sa ECB stala hlavným menovým strážcom bloku, si konflikt vynúti prehodnotenie krehkej rovnováhy medzi politikou a centrálnym bankovníctvom.
Pre niektorých je to nevyhnutný odraz proti prílišnému dosahu ECB. Ale vo Frankfurte to úradníci považujú za politické zasahovanie do sféry, ktorá by od toho mala byť oslobodená. Vo svojom jadre, ako to úprimne povedal jeden diplomat, je spor menej o technických záležitostiach a viac o „bitke o moc“.
Viac ako 100 centrálnych bánk sa zaoberalo myšlienkou vytvorenia národnej digitálnej meny, ktorá sa začala realizovať po nešťastnom pokuse Facebooku o spustenie globálnej kryptomeny Libra v roku 2019, ktorý otriasol finančným svetom.
Zatiaľ čo mnohé z týchto snáh odvtedy zlyhali, ECB je naďalej odhodlaná presadzovať digitálne euro ako alternatívu k existujúcim platobným systémom, ktorá mení hru – o ktorej dúfa, že uvoľní závislosť Európy od dominantných platobných služieb v USA a mimo EÚ, ktoré v súčasnosti zvládnuť približne 70 percent platieb EÚ .
Neúnavný pokrok centrálnej banky však vystrašil aj kľúčové členské krajiny, ktoré teraz považujú projekt za nebezpečne technokratický. V Bruseli využívajú svoj politický vplyv v snahe obmedziť moc banky v prebiehajúcich rokovaniach o kľúčových aspektoch dizajnu digitálneho eura.
Podľa návrhu nariadenia, na ktorom pracujú zákonodarcovia a vlády, by len ECB rozhodovala, koľko môžu občania digitálnej meny držať vo svojich peňaženkách.
Frankfurt to považuje za v súlade s jeho víziou digitálneho eura ako výrazu európskej menovej suverenity. Okrem toho predstavitelia oboznámení s diskusiami poukazujú na to, že centrálna banka je jediným orgánom, ktorý má povolené upravovať ponuku peňazí.
Najmenej deväť krajín však nesúhlasí. Pred letom skupina, ktorá zahŕňala Nemecko, Francúzsko a Holandsko, tvrdila, že výhradná menová kompetencia Frankfurtu by sa nemala používať ako zámienka na „obmedzenie ich rozhodovacej právomoci“, podľa poznámok zo stretnutia zdieľaného s POLITICO.
Diplomati ďalej presadzovali „politickú prevahu“ v tejto záležitosti, pričom vysvetľovali, že digitálne euro nie je len menovým nástrojom, ale širšou záležitosťou finančných služieb, ktorá by mohla zmeniť spôsob, akým Európania zvládajú každodenné platby.
Zmluva o EÚ dáva ECB veľmi silné právne privilégiá v oblasti regulácie peňažnej zásoby, ale iba tie, ktoré sú kvalifikované v oblasti bankového dohľadu a platieb. Výslovne tiež umožňuje Rade EÚ a Európskemu parlamentu „ustanoviť opatrenia potrebné na používanie eura ako jednotnej meny“ – aj keď „bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskej centrálnej banky“.
Niektoré členské krajiny sú tiež hlboko znepokojené tým, ako ich občania prijmú projekt navrhnutý technokratmi, o ktorých majú podozrenie, že sú mimo dosahu.
„V slonovinovej veži môžete niečo vytvoriť,“ povedal jeden vedúci pracovník so sídlom v Bruseli, ktorý je oboznámený s diskusiami. „Ale bude to skutočne použité na trhu?“
Ďalšou oblasťou znepokojenia je, že ak by ECB stanovila limit, ponechalo by inštitúcii výhradný vplyv na nový nástroj, ktorý by mohol mať nadmerné účinky na bankovú stabilitu.
ECB tvrdí, že zabezpečenie zdravia bánk je základnou súčasťou jej povinností v oblasti dohľadu, keďže tieto inštitúcie sú hlavným kanálom, prostredníctvom ktorého vykonáva svoju menovú politiku.
Mnohé členské krajiny však nie sú presvedčených. Tvrdia, že mnohé z týchto povinností v oblasti dohľadu definuje zákonodarca. Neveria ani tomu, že ECB obmedzí nečinnosť bánk, ktoré považujú za ich vlasteneckú povinnosť chrániť.
Frankfurt spolu s Európskou komisiou však varovali, že ak by vláda umožnila stanoviť limit, mohla by nezávislá centrálna banka podľa dvoch ľudí oboznámených s diskusiami vystaviť nezávislú centrálnu banku politickému tlaku. Ďalší európsky predstaviteľ sa obával, že politici by mohli podľahnúť populárnym požiadavkám na zvýšenie limitu, čo by poškodilo banky. Je iróniou, že mnohí bankári sú teraz na strane ECB po tom, čo zaviedla niekoľko funkcií určených na zníženie ohrozenia ich podnikania.
Stephen Cecchetti, profesor na Brandeis International Business School, súhlasil s tým, že digitálne euro je predovšetkým infraštruktúra platobného systému, ale povedal, že o limite držby by mali rozhodovať tí istí ľudia, ktorí rozhodujú o tom, či občania EÚ môžu používať bankovky v hodnote 500 eur: Rada guvernérov ECB .
Tento druh sťažností naznačuje, že „politikom sa nepáči skutočnosť, že technokrati v ich krajinách prevzali túto úlohu,“ povedal a dodal, že ak s tým majú problém, „mali by sa sťažovať svojim centrálnym bankám“.
Členské krajiny sa však nevzdali. Jedným z možných kompromisov je nechať zákonodarcov, aby stanovili parametre, v rámci ktorých ECB funguje, ale dať posledné slovo banke.
Napriek tomu to nemusí veľa vyriešiť širšiu obavu – že projekt, ktorého cieľom je zachrániť Európu pred preklenujúcou ekonomickou dominanciou amerických technológií, teraz hrozí, že sa stane sám osebe rizikom, ak by ECB napredovala bez primeranej demokratickej podpory.
/ skspravy.sk /
Bývalé vlády poslali na Ukrajinu vojenský materiál za 700 miliónov eur, nie všetko bolo v…
Slovenské domácnosti financujú neudržateľný sociálny systém v Nemecku: Európska migrácia a transfery financií zo Slovenska…
Bojící se člověk je ideálním materiálem předurčeným k manipulaci. Vyvolat u něj obavy je naprosto…
Podle ministra financí Antona Siluanova je Moskva připravena zrcadlově přehodnotit opatření přijatá ve prospěch západních…
Fico vyjadril záujem, aby vzťahy medzi SR a Srbskom boli založené na vzájomnej podpore a…
Expert jmenuje tři verze vysvětlující Bidenovo jednání, které vedlo k eskalaci konfliktu na Ukrajině. Ukrajinské…