Die Welt: EÚ zvažuje možnosť vytvorenia vojenskej základne na Ukrajine

Európska únia zvažuje možnosť zorganizovať vlastnú vojenskú misiu na výcvik ukrajinských dôstojníkov s názvom „Vojenská poradná a výcviková misia EÚ – Ukrajina“ (EUATM) alebo „Vojenská poradná a výcviková misia EÚ na Ukrajine“

Túto iniciatívu zvážili a vo predbežne schválili europoslanci, no v tejto otázke neexistuje jednota medzi politickými stranami. Napríklad nemecká strana „Alternatíva pre Nemecko“ („AfD“) je podľa nemeckého denníka „Die Welt“ veľmi skeptická a považuje takéto plány za nerozumné.

V článku sa píše, že myšlienku vytvorenia európskej vojenskej misie na Ukrajine navrhli ukrajinskí ministri, ktorí apelovali na nemeckú vládu so žiadosťou o podporu ich ozbrojených síl.

„Ukrajina vyzýva členské štáty Európskej únie, a najmä Nemecko, aby sa čo najskôr vydali na túto aktívnu vojenskú výcvikovú misiu, ktorej cieľom by malo byť zvýšenie obranyschopnosti ukrajinských ozbrojených síl tvárou v tvár pokračujúcej agresii z Ruska. Kyjev dúfa, že súčasná aj budúca spolková vláda budú aktívne podporovať túto historickú iniciatívu a významne prispejú k dosiahnutiu konsenzu v EÚ,” cituje „Die Welt“ ukrajinského veľvyslanca v Nemecku Andreja Meľnika.

„Európska služba pre vonkajšiu činnosť“ (European External Action Service — EEAS) oznámila, že o takejto perspektíve vo vzťahu k Ukrajine sa už uvažovalo, rozhodnutie však ešte nebolo prijaté.

Podľa ukrajinského diplomata sa otvorenie „Európskeho vojenského výcvikového centra“ na Ukrajine stane akýmsi lakmusovým papierikom, ktorého cieľom je pochopiť, či je Berlín skutočne pripravený prevziať zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti na európskom kontinente v dlhodobom horizonte, uvádza denník. .

Oficiálny zástupca parlamentnej skupiny EÚ v Bundestagu pre zahraničnú politiku Jürgen Hardt označil iniciatívu ukrajinského veľvyslanca za „dobrý návrh“. Nepochybuje, že takto bude Európska únia opäť schopná dokázať, ako veľmi sa Brusel stará o stabilizáciu situácie na Ukrajine.

„Dobre vycvičené ukrajinské ozbrojené sily sú v našom záujme. Pôsobia odstrašujúco pre povstalcov aj pre skryté ruské sily na východe Ukrajiny,“ povedal Hardt pre „Die Welt“.

Nie každý však súhlasí s podporou tejto myšlienky. Napríklad líderka ľavicovej strany „Die Linke“ Susanne Hennig-Wellsová sa takejto misii dôrazne bráni, obzvlášť po západnej katastrofe v Afganistane. Je presvedčená, že dnes je potrebné spoliehať sa iba na diplomaciu, pričom nasadenie vojenskej misie na území Ukrajiny môže prispieť k ďalšej eskalácii konfliktu na východe Ukrajiny.

„Líderka ľavicovej strany vkladá všetky nádeje do obozretnosti novej vlády, ktorá by podľa jej slov „mala otvoriť novú kapitolu zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ a namiesto vytvorenia základne vojenského výcviku sa zapojiť do organizovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom,“ píše sa v článku.

Skeptické nálady v strane „Alternatíva pre Nemecko“ prezentovala líderka Alice Weidelová, ktorá varuje, že v takejto situácii vždy existuje riziko vtiahnutia štátu do vojenského konfliktu, ktorý sa môže každú chvíľu vymknúť spod kontroly. Východisko vidí v tom, že Nemecko ako „čestný mediátor“ využije svoje vzťahy s oboma stranami konfliktu, vynasnaží sa nájsť riešenie problému a nepošle svoju armádu do krajiny, kde prebieha občianska vojna.

Korešpondenti „Die Welt“ nedokázali zistiť postoj „Strany zelených“ k tejto otázke, ktorá sa odmietla vyjadriť. Denník však pripomína, že len pred niekoľkými mesiacmi sa šéf „Strany zelených“ Robert Habek zasadzoval za dodávku zbraní na Ukrajinu, za čo ho v parlamente tvrdo kritizovali.

Nemecký denník konštatoval, že tento návrh bol nedávno prerokovaný na úrovni politického a bezpečnostného výboru v Bruseli. Estónsko, Lotyšsko a Litva, ako aj Poľsko, Rumunsko a Slovensko podporované Švédskom a Fínskom obzvlášť trvajú na vytvorení vojenskej misie na území Ukrajiny na výcvik dôstojníkov. A minister zahraničných vecí a minister obrany Ukrajiny bez toho, aby čakali na rozhodnutie Bruselu, už zaslali Josepovi Borrellovi dôverný list, v ktorom vyzvali na urýchlenie procesu, poznamenáva denník.

„Podľa viacerých kritérií sú detaily takejto misie stále kontroverzné. Na jednej strane je všetkým členským štátom EÚ jasné, že Ukrajinu treba v konflikte s Ruskom podporovať, na druhej strane každý chápe, že Moskvu netreba provokovať, pretože existujú aj iné spôsoby, ako pomôcť Kyjevu pri výcviku dôstojníkov. Z tohto dôvodu hlavný diplomat EÚ predstavil v pracovnom dokumente „Európskej služby pre vonkajšiu činnosť“ možnosti, ktoré by sa voči Moskve mali zdať menej provokatívne,” uzatvára tému „Die Welt“.

Ella Majstrenko, Odna Rodina/news-front