Diaľnica D4 ako pomoc plná protikladov

Bratislavské mestské časti Jarovce a Rusovce volali po obchvate dlhé roky. Potrebuje ho celá Bratislava, no tá sa ho dočká… no raz hádam určite. V nedeľu tovorili štvorkilometrový úsek diaľnice D4 z Jaroviec vrátane Lužného mosta, až po križovatku Bratislava-Juh.

Táto komunikácia ovplyvňuje dopravnú situáciu v dvoch vyššie zmienených mestských častiach. Aj na to sa pýtala Metropolitná TV starostov týchto dvoch častí. Keďže toto je téma, ktorá zaujíma ďaleko viac ľudí, ako len obyvateľov týchto mestských častí, prinášame informácie aj vám.

Výrazný zásah do chodu mestských častí

Starosta MČ Jarovce Jozef Uhler sa už niekoľkokrát vyjadril, že spustenie obchvatu Jarovciam priniesol už aj nemalé problémy. V problematickej rannej špičke vodiči schádzajú z diaľnice po privádzači. Ten už mal byť zatvorený a tak brzdia premávku od Jaroviec a Rusoviec. Vznikajú ranné zápchy, no „zatiaľ máme málo skúsenosti, uvidíme, ako sa to bude vyvíjať v dlhšom časovom horizonte, no negatívne sa to prejavuje už teraz.“ Konštatuje Uhler. Je to jediná komunikácia, ktorou sa Jarovčania vedia dostať do Petržalky. V „téčkovej“ križovatke však všetkým musia dávať prednosť a tak sú poslední, ktorí cez križovatku prejdú. Táto križovatka potrebuje skúseného šoféra. Zmienená križovatka má pritom niekoľko riešení. Kruhový objazd by bol menej výhodný, nakoľko by bol problém s inžinierskymi sieťami, výhodnejší by bol viadukt, v rámci ktorého by sa vybudoval aj cyklo chodník. 

Rovnaký problém majú aj Rusovce a ich obyvatelia, tvrdí starostka Lucia Tuleková-Henčelová – tam sa nepraktickým zúžením a znovu rozšírením cesty vytvárajú v špičke aj trištvrte hodinové zápchy. Navyše Rusovce sa zvlášť smerom na juh dosť rozšírili výstavbou rodinných domov a niekoľkých obytných komplexov a prechádzajú nimi aj tzv. pendleri, ktorí na prechod do Rajky nevyužívajú diaľničný ťah. Pred časom si mestská časť nechala vypracovať dopravno-kapacitné posúdenie, vyšlo im, že v exponovaných časoch prejde Rusovcami takmer jedenásťtisíc vozidiel. Z toho takmer sedemtisíc je zo strany Vojky, Dobrohošte a Rajky. Pritom obyvatelia Rajky pracujúci a študujúci v Bratislave by mohli bezplatne využívať diaľnicu práve do tejto obce (bezplatnosť vyrokovali slovenský a maďarský minister dopravy v novembri 2020)

Z diaľnice na pylónoch diaľnica na smetisku

Diaľnica sa spustila aj napriek tomu, že so zložením násypu boli problémy. Násyp obsahoval toxické látky. Kompenzoval niekto obciam to, že diaľnica nejde na pylónoch, ale po násype? Podľa Uhlera je dnes už verejne známe, že diaľnica je v skutočnosti umiestnená na skládke odpadu. Na pylónoch by to bolo estetickejšie a aj zvieratá by mali prirodzený biokoridor, ktorý využívali a tú im dnes vzali. Ku kompenzáciám Uhler len dodáva: „Malé mestské časti sú od začiatku ignorované, čo sa tohto týka. Ministerstvo dopravy a NDS si stále vymyslia dôvod, že mestské časti nie sú účastníkom konania, sú len dotknutým orgánom a teda tu nič neznamenajú.“ Pritom obyvatelia nejakú aktivitu v ich prospech očakávajú práve od vedenia MČ.

Budú protihlukové steny?

Kto býva čo len pri hlavnej ceste na dedine vie, ako vie znepríjemniť hluk dopravy dvadsaťštyri hodín denne, bývanie. Toto je komunikácia, kde sú nejaké protihlukové bariéry vyslovene nevyhnutné, keďže rozľahlou rovinou sa hluk šíri ďaleko viac, ako členitejším terénom. 
Podľa Uhlera táto diaľnica vôbec nerešpektuje územný plán z roku 2007, kedy už boli mnohé domy rozostavané. Dnes už tam ľudia bývajú a diaľnica bola do tejto oblasti „natlačená“. Protihluková stena je zatiaľ z jednej strany a mala by byť aj na druhej strane, pretože aj tam je naplánovaná výstavba. No v smere na Petržalku protihluková stena nie je. Rátalo sa síce s nejakými fasádnymi úpravami domov – výmena okien a podobne, lenže čo je to za vidiecke bývanie, keď kvôli prachu a hluku pomaly nemôžete otvoriť okno.
V Rusovciach bol tento problém najvypuklejší v čase ťažby stavebného materiálu. V tom čase MČ prechádzalo aj 50-100 plne naložených nákladných áut denne. „Riešili sme to aj s Ministerstvom dopravy, aj s Konzorciom D4-R7 a do dnešného dňa nemáme žiadnu spätnú väzbu.“ Tvrdí Tuleková-Henčelová. Žiadali tiež, aby sa povrch vozovky upravil, pretože je to jediná vstupná a prejazdná komunikácia do Rusoviec, no komunikácia so zhotoviteľom stavby je absolútne katastrofálna.

Svetlý moment stavby

Keď Konzorcium D4-R7 potrebovalo vylepšiť PR tejto stavby (v čase, kedy vyšli na verejnosť informácie o tom, že súčasťou násypu sú aj toxické zložky, pozn. red.), vtedy akoby viac komunikovalo, ale inak až minulý mesiac im prišla pozvánka na otvorenie. Výtlak malých mestských častí voči rozhodnutia je aj napriek veľkému úsiliu starostov, je veľmi slabý.

Cyklotrasu zmarila ekonomická optimalizácia,

Čo je len krajšie povedaný príkaz „šetrite, kde sa len dá“, takže vyhodili všetko, čo sa len trošku dalo. Za obeť tomuto šetreniu padla práve cyklotrasa. Keďže sú obaja starostovia za čo najekologickejšiu dopravu, sami na vybudovaní cyklotrasy trvali. Tá však končí na hrádzi. Jarovčania sa tešili, že dostanú nejakú kompenzáciu vo forme cyklo chodníka, ktorý by viedol ponad cestu 1. triedy a železnicu, čo sú pre cyklistov dosť veľké prekážky. Vďaka tomuto cyklo chodníku by sa vedeli dostať rekreačne smerom na juh či na hrádzu na medzinárodnú cyklotrasu Euro Velo 6, alebo do práce smerom na Bratislavu a obyvatelia Jaroviec tak prišli o jednu možnosť dostať sa „do sveta“. Práve v tomto by im pomohlo viaduktové riešenie vyššie zmienenej problematickej križovatky. Prekonať túto cestu, spájajúcu Petržalku s diaľničnou križovatkou sa nedá úrovňovo.
Hlavná cesta prechádzajúca Rusovcami je tiež dosť nebezpečná pre cyklistov. Navyše ak sú malé mestské časti zasadené v zelených zónach, tam cyklotrasa neodmysliteľne patrí, tvrdí Tuleková-Henčelová. Táto mestská časť má skôr problém s niektorými parcelami a ich vysporiadaním.

Biokoridory a migrácia zvierat

Starostovia v rokoch 2014-2016 požadovali aj biokoridory. Aj napriek tomu, že MČ Jarovce a Rusovce sú súčasťou hlavného mesta, nie je nič nezvyčajné zahliadnuť v ich okolí srnku, alebo diviaka. Tieto zvieratá potrebujú svoj životný priestor a diaľnice im rozrezávajú ich prirodzené prostredie. Riešením bola práve diaľnica na pylónoch – zvieratá tam nemajú prekážku. Ponad hlavy im síce ide diaľnica, ale po poli by sa mohli normálne pohybovať tak, ako boli navyknuté. Keď sa im tieto prirodzené chodníčky narušia, sú dezorientované a tak sa stáva, ako trebárs nedávno, že diviak sa ocitol na dvore školy v Rusovciach. Ako konštatuje Tuleková-Henčeková: „Je smutné, že sa na to nemyslí, pritom sme mestské časti, kde je ešte stále tá zeleň dominantná.“

Porovnanie s Rakúskom a Maďarskom

Obce len pár kilometrov za hranicami z toho vedia viac vyťažiť – aj vďaka väčšej podpore štátu. Či už hovoríme o cyklo turizme, alebo o ekológii. „Veľmi blízko k prírode sú hlavne Rakúšania. Stačí ísť do Viedne a cestou vidíte množstvo biokoridorov, ktoré umožňujú zvieratám bezpečnejší pohyb. Oni zvieratám vychádzajú v ústrety aj tým, že nemajú príliš veľké lány s monokultúrami.“ Tvrdí Uhler. V pláne tiež majú popri cyklo chodníkoch vysadiť široký pás stromov, čo chvíľu potrvá, kým dorastú, ale už bude krajina prijateľnejšia pre tamojšiu faunu.

Košeľa je bližšie ako kabát

Oveľa bližšie k ľuďom sú práve samosprávy, ako ministerskí úradníci, prípadne ľudia z NDS-ky a preto by bolo žiadúce, keby práve ministerstvo a NDS-ka viac načúvali hlasom zo samosprávy. Tie predsa nebudú bojovať proti diaľnici. Tá je predsa potrebná aj pre nich. Na druhej strane ale aj diaľnice treba nejako kompenzovať, alebo ich umiestňovať citlivejšie. Veď ak bude napríklad NDS spolupracovať so samosprávou, tá im vie urobiť veľmi dobré PR.

Aj iné dopravné riešenia sa núkajú

Ideálne by bolo predĺžiť z Petržalky do Rusoviec a Jaroviec električkovú trať, ale podľa starostky Tulekovej-Henčekovej by nebolo na škodu využívať ani železničnú trať, ktorá už do Rajky vedie. Obe možnosti by odľahčili cesty minimálne o časť obyvateľov oboch dotknutých mestských častí. Navyše, ako tvrdí Uhler: „Akonáhle by „pendleri“ nejazdili autami, tie zápchy by boli takmer nulové a doprava by bola takmer plynulá.“

hlavný denník