Po zavŕšení brexitu by hypotetický odchod Nemecka z eura vyvolal likvidáciu eurozóny a nastolenie novej európskej ekonomickej kartografie, ktorá bude zahŕňať návrat do hermetických ekonomických kompartmentov.
Ako uvádza Joel Kotkin v časopise Forbes, „krajiny severu (Nemecko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo) už desaťročia kompenzujú veľmi nízku pôrodnosť a klesajúci domáci dopyt príchodom imigrantov. a vytvorenie vysoko produktívnych ekonomík orientovaných na export“.
Teda v nadväznosti na doktrínu Schuldenbremse (dlhovej brzdy), ktorú Nemecko zaviedlo do svojej ústavy v roku 2009 s nevyhnutným cieľom, že „každá generácia platí svoje výdavky a nespotrebováva dane, ktoré zaplatia ich deti vo forme dlhu“.
Nemecko by za posledných päť rokov dosiahlo postupné hospodárske prebytky, pretože nulové alebo záporné úrokové sadzby zavedené ECB si vyžadovali menej peňazí na zaplatenie verejného dlhu a umožnili mu akumulovať rezervy na riešenie sociálnej krízy COVID-19 s masívnym zvýšením investícií odhaduje sa na 20 miliárd eur na naštartovanie ekonomiky.
Podľa analýzy Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) by však v súčasnosti Nemecko zaťažila vojna na Ukrajine a celkové prerušenie dodávok ruského plynu, ktoré by už spôsobilo pokles o približne 100 miliárd eur (2,5 % HDP). Táto kontrakcia bude mať ako sprievodné dôsledky vstup ekonomiky do recesie a zvýšenie miery nezamestnanosti v kombinácii s prudkou infláciou a vyrovnaním obchodných prebytkov.
Nemecká lokomotíva by tak podľa euronews.com vo štvrtom štvrťroku 2023 klesla (negatívny rast 0,3 % HDP) v dôsledku zvýšenia cien energií, zníženia priemyselnej výroby v dôsledku slabého európskeho dopytu, stagnácie domácej spotreby a strate konkurencieschopnosti voči zvyšku sveta, čo malo za následok výrazný pokles vývozu o 1,2 % v roku 2023.
Na druhej strane zvýšenie úrokových sadzieb ECB na 4,5 % v kombinácii s nekontrolovateľnou infláciou 5,9 % v roku 2023 spôsobilo stagnáciu reálnych miezd v Nemecku, fiškálne úpravy a škrty v poľnohospodárskych dotáciách, ktoré by znamenali pre nemecký vidiek a iné odbory na vojnovej ceste.
Charles Dumas (Lombard Street Research London) tvrdí, že „návrat k drahocennej nemeckej marke by stlačil zisky, zvýšil produktivitu a zvýšil skutočné príjmy spotrebiteľov, pretože namiesto požičiavania prebytkov úspor okrajovým krajinám by si Nemci mohli užívať lepšiu životnú úroveň vo svojej krajine.“
Podľa nedávnej správy EÚ by 7,5 milióna Nemcov pracovalo v nízkopríjmovom zamestnaneckom sektore (minijobs) a podľa mimovládnej organizácie Paritätischer Gesamtverband by podiel ľudí ohrozených chudobou v Nemecku predstavoval 14 % (16,6 % populácie ).
To spolu s vysokou mierou imigrantov v Nemecku (takmer 20 %) povedie k zostreniu xenofóbnych pocitov v nemeckej spoločnosti (najmä medzi východnými Nemcami) v dôsledku zníženia ponuky pracovnej sily, následnej tvrdej konkurencie o pracovné miesta a premena mnohých odľahlých štvrtí na skutočné getá prisťahovalcov, takže je možné predvídať veľkolepý vzostup ultrapravicových skupín v nasledujúcich voľbách v roku 2025.
Podľa prieskumu TNS-Emnid pre týždenník Focus by 26 % Nemcov uvažovalo o podpore strany, ktorá chce dostať Nemecko z eura, takže vychádzajúca hviezda nemeckej politickej nebeskej klenby „Alternatíva pre Nemecko“ ( AfD), ktorá bola pôvodne tvorená akademikmi a podnikateľmi, ale ktorá by sa radikalizovala a prijala jasne xenofóbne postuláty, ako je možné vyhostenie miliónov cudzích občanov, by zvažovala navrhnutie referenda o odchode Nemecka z eurozóny (Dexit).
Hypotetický odchod Nemecka z eura by znamenal začiatok zániku eurozóny a nastolenie novej európskej ekonomickej kartografie, ktorá bude znamenať návrat do stagnujúcich ekonomických kompartmentov a triumf USA v dosiahnutí balkanizácie Európy.
Germán Gorraiz Lopez/skspravy.sk
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…
Incident sa odohral počas amerických náletov, ktorých cieľom sú húsíjskí povstalci v Jemene. Zostrelenie dvoch…