Deštrukcia štátu pokračuje. Poslanci vládnej koalície schválili odbornou verejnosťou kritizovanú Kolíkovej reformu súdnej mapy

Kolíková nerešpektuje legislatívne pravidlá tvorby zákona, nepostupuje pri tvorbe súdnej mapy transparentne a v rozpore so zákonom odignorovala hromadnú pripomienku z prvého pripomienkového konania, upozornila ešte na jeseň sudkyňa bratislavského krajského súdu. V rovnakom duchu protestovala proti reforme aj väčšina sudcov a pracovníkov súdov.

Poslanci Národnej rady (NR) SR odsúhlasili reformu súdnej mapy. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní, kedy odsúhlasili vládny zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (OS). Prijali aj koaličný pozmeňujúci návrh. Počet krajských súdov (KS) ostane zachovaný, naďalej ich bude osem. Čiastočne sa upraví veľkosť obvodu týchto odvolacích súdov v prípade rodinnoprávnej a obchodnej agendy. V Bratislave sa zriadia štyri mestské súdy (MS) a v Košiciach jeden, upravia sa tiež obvody okresných súdov a ich sídla.

Reformu podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov. Nehlasovala Mária Šofranko a zdržala sa Katarína Hatráková (obe OĽANO). Zvyšok koalície reformu podporil. Zahlasovali za ňu aj nezaradení poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Ján Krošlák.

Pri KS má nastať opatrenie v rodinnoprávnej a obchodnej oblasti, v rámci ktorých je agendy menej, čím ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odôvodňuje potrebu zväčšiť obvod. Pri obchodnej agende má preto KS v Bratislave vykonávať agendu aj v rámci obvodu krajských súdov Nitra a Trnava, banskobystrický súd aj v rámci obvodu trenčianskeho a žilinského krajského súdu a KS v Košiciach i pre obvod prešovského krajského súdu. Pri rodinnej agende má zas KS Trnava vykonávať agendu aj v rámci obvodu bratislavského a nitrianskeho odvolacieho (krajského) súdu, KS Žilina aj pre banskobystrický a trenčiansky obvod a prešovský aj pre obvod KS v Košiciach. Krajské súdy už nebudú mať na starosti správnu agendu, preberú ju novovzniknuté tri správne súdy.

Okresných súdov bude po novom 36 a ich obvodov bude 33, a to vrátane štyroch mestských súdov v Bratislave s tým istým obvodom. Po dohode v koalícii bude na Orave sídelný OS v Námestove, na Hornom Zemplíne si status sídelného OS zachovajú napokon aj Vranov nad Topľou i Humenné.

Čo sa týka mestských súdov, v Košiciach tento vznikne fúziou troch súčasných okresných súdov (Košice I, Košice II a Košice – okolie). Štyri mestské súdy budú v Bratislave, kde MS I až III vzniknú premenou zo súčasných okresných súdov, v prípade MS Bratislava IV má ísť o spojenie súčasných okresných súdov Bratislava IV a Bratislava V. Každý z mestských súdov bude mať špecifickú agendu.

MS Bratislava I, ktorý má vzniknúť z OS Bratislava I, bude riešiť trestnoprávne záležitosti, MS Bratislava II bude mať na starosti rodinnoprávnu agendu, MS Bratislava III sa bude zaoberať prípadmi obchodného práva a MS Bratislava IV bude riešiť občianskoprávne spory.

Keďže všetky košické OS sídlia v jednej budove, k žiadnemu sťahovaniu by dôjsť nemalo. V Bratislave sa sťahovanie sudcov predpokladá, a to podľa väčšinovej agendy, ktorú vykonávajú.

Účinnosť má legislatíva nadobudnúť od januára 2023.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na tlačovej konferencii označila reformu za významný krok pre justíciu. „To, že vieme zriadiť mestské súdy znamená, že jednu štvrtinu prípadov budeme môcť organizovať po novom,“ uviedla. Kľúčová zmena nastáva podľa nej aj pri okresných súdoch, keďže sa zväčšujú obvody. Priblížila, že pôvodne navrhovala, aby sa vytvorili väčšie obvody pre krajské súdy, no nedošlo k dohode v koalícii. Nerozumie protestom bratislavských sudcov, keďže napríklad krajský súd ostal v Bratislave zachovaný.

Kolíková nerešpektuje legislatívne pravidlá tvorby zákona, nepostupuje pri tvorbe súdnej mapy transparentne a v rozpore so zákonom odignorovala hromadnú pripomienku z prvého pripomienkového konania, upozornila ešte na jeseň sudkyňa bratislavského krajského súdu. V rovnakom duchu protestovala proti reforme aj väčšina sudcov a pracovníkov súdov.

Poslanci Národnej rady (NR) SR odsúhlasili reformu súdnej mapy. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní, kedy odsúhlasili vládny zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (OS). Prijali aj koaličný pozmeňujúci návrh. Počet krajských súdov (KS) ostane zachovaný, naďalej ich bude osem. Čiastočne sa upraví veľkosť obvodu týchto odvolacích súdov v prípade rodinnoprávnej a obchodnej agendy. V Bratislave sa zriadia štyri mestské súdy (MS) a v Košiciach jeden, upravia sa tiež obvody okresných súdov a ich sídla.

Reformu podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov. Nehlasovala Mária Šofranko a zdržala sa Katarína Hatráková (obe OĽANO). Zvyšok koalície reformu podporil. Zahlasovali za ňu aj nezaradení poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Ján Krošlák.

Pri KS má nastať opatrenie v rodinnoprávnej a obchodnej oblasti, v rámci ktorých je agendy menej, čím ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odôvodňuje potrebu zväčšiť obvod. Pri obchodnej agende má preto KS v Bratislave vykonávať agendu aj v rámci obvodu krajských súdov Nitra a Trnava, banskobystrický súd aj v rámci obvodu trenčianskeho a žilinského krajského súdu a KS v Košiciach i pre obvod prešovského krajského súdu. Pri rodinnej agende má zas KS Trnava vykonávať agendu aj v rámci obvodu bratislavského a nitrianskeho odvolacieho (krajského) súdu, KS Žilina aj pre banskobystrický a trenčiansky obvod a prešovský aj pre obvod KS v Košiciach. Krajské súdy už nebudú mať na starosti správnu agendu, preberú ju novovzniknuté tri správne súdy.

Okresných súdov bude po novom 36 a ich obvodov bude 33, a to vrátane štyroch mestských súdov v Bratislave s tým istým obvodom. Po dohode v koalícii bude na Orave sídelný OS v Námestove, na Hornom Zemplíne si status sídelného OS zachovajú napokon aj Vranov nad Topľou i Humenné.

Čo sa týka mestských súdov, v Košiciach tento vznikne fúziou troch súčasných okresných súdov (Košice I, Košice II a Košice – okolie). Štyri mestské súdy budú v Bratislave, kde MS I až III vzniknú premenou zo súčasných okresných súdov, v prípade MS Bratislava IV má ísť o spojenie súčasných okresných súdov Bratislava IV a Bratislava V. Každý z mestských súdov bude mať špecifickú agendu.

MS Bratislava I, ktorý má vzniknúť z OS Bratislava I, bude riešiť trestnoprávne záležitosti, MS Bratislava II bude mať na starosti rodinnoprávnu agendu, MS Bratislava III sa bude zaoberať prípadmi obchodného práva a MS Bratislava IV bude riešiť občianskoprávne spory.

Keďže všetky košické OS sídlia v jednej budove, k žiadnemu sťahovaniu by dôjsť nemalo. V Bratislave sa sťahovanie sudcov predpokladá, a to podľa väčšinovej agendy, ktorú vykonávajú.

Účinnosť má legislatíva nadobudnúť od januára 2023.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na tlačovej konferencii označila reformu za významný krok pre justíciu. „To, že vieme zriadiť mestské súdy znamená, že jednu štvrtinu prípadov budeme môcť organizovať po novom,“ uviedla. Kľúčová zmena nastáva podľa nej aj pri okresných súdoch, keďže sa zväčšujú obvody. Priblížila, že pôvodne navrhovala, aby sa vytvorili väčšie obvody pre krajské súdy, no nedošlo k dohode v koalícii. Nerozumie protestom bratislavských sudcov, keďže napríklad krajský súd ostal v Bratislave zachovaný.YOU MAY LIKE

Správne súdy budú v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach

Správne súdnictvo sa má na prvom stupni presunúť z okresných súdov na tri správne súdy. Ich sídlami majú byť Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Vyplýva to zo zákona o zriadení správnych súdov, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Legislatíva je súčasťou reformného balíka súdnej mapy.

„Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach a Najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona. Nové správne súdy majú začať fungovať od 1. januára 2023.

Správne súdnictvo sa zákonom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a má sa stať plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Sústavu súdov tak majú tvoriť súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva sú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR. Súdmi správneho súdnictva majú byť správne súdy a Najvyšší správny súd SR.

Obvody správnych súdov majú byť naviazané na existujúce kraje. Rezort spravodlivosti to odôvodnil tým, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie SR.

Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je podľa ministerstva v právnom poriadku novinkou. „Podobne bol zriadený Špeciálny súd, respektíve Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov,“ dodalo.

Stavebný zákon má skoncovať s čiernymi stavbami

Parlament schválil aj zákon o výstavbe, ktorý by mal znamenať koniec čiernych stavieb. Cieľom je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou či zjednodušenie stavebného povoľovania. Predovšetkým pôjde o elektronizáciu procesov a digitalizáciu dát súvisiacu s územným plánovaním a výstavbou. Za zákon hlasovalo 89 zo 144 prítomných poslancov.

Novou právnou úpravou sa zmení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Regionálnych pracovísk bude osem. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostanú zachované okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.

Proces povoľovania stavieb sa zároveň zjednoduší. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území. Postup povoľovania stavieb sa má uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Jednoduchosť či zložitosť procesných postupov bude závisieť od kategórie stavby.

„Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov,“ uviedli predkladatelia v predkladacej správe.

Prerokovanie a pripomienkové konanie k návrhu zámeru všetkých dotknutých subjektov by mal pre stavebníka zabezpečovať projektant. Na konanie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby. Dokončená stavba bude podliehať kolaudácii. Kolaudačným osvedčením stavby úrad osvedčí spôsobilosť stavby na projektovaný účel. Pre jednoduché stavby by mal platiť zjednodušený procesný postup. Predpokladom je, že stavebný zámer bude vypracovaný s podrobnosťou projektu stavby. Rozhodnutie o povolení stavby bude zároveň overením projektu stavby. Ohláseniu majú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Proces bude elektronický.

Zákon si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe. Termín „stavebný poriadok“ sa nahradí termínom „výstavba“ a návrh je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov. Upustí sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach. Ide o územné a stavebné konanie, keď sa v mnohých prípadoch dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne.

Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti zákona dodatočne povoliť. Návrh zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania či zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona.

Zároveň sa rozšíri okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe ako len na zhotoviteľov stavieb, a to na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich. „Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne výstavbu neriadi,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Na základe pozmeňujúcich návrhov z výborov sa súčasne upravuje definícia susedného pozemku, vymedzenie účastníkov konania a tiež situácia, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu. Zároveň sa vypúšťa postavenie pamiatkového úradu ako špeciálneho stavebného úradu. Stavebným úradom pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatky zapísané v zozname UNESCO bude všeobecný stavebný úrad. Pojem „rozhodnutie o stavebnom zámere“ sa nahrádza pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“.

Zákon má byť účinný od 1. apríla 2024 namiesto pôvodne navrhovaného 1. januára 2023. V nadväznosti na to sa upravujú aj súvisiace prechodné ustanovenia týkajúce sa prechodu práv a povinností z doterajších predpisov na novú právnu úpravu.

Spravodlivosť je hnacím motorom mojej vlády, blúzni Heger o reforme súdnej mapy

Schválením reformy súdnej mapy Slovensko čakajú transparentnejšie a odbornejšie súdy, ktoré patria do demokratickej krajiny. Slovensko tým splnilo ďalší míľnik z plánu obnovy a môže preto požiadať o prvú platbu vo výške 458,3 milióna eur. Na sociálnej sieti to uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO).

„Spravodlivosť je hnacím motorom mojej vlády a som preto rád, že sme v justícii presadili zásadnú reformu. Tá pomôže vrátiť občanom dôveru v súdnictvo. Rýchlejšie, efektívnejšie a odbornejšie súdne rozhodnutia sú práve nástrojom, ako to docieli,“ povedal.

Protesty sudcov: Kolíková všade šíri klamstvo! Chce znova ohýbať právo

„Ministerka (Mária Kolíková, pozn. TASR) všade rozpráva, že Európska komisia pre efektivitu justície jej odsúhlasila súdnu mapu. Je to klamstvo. Dozvedeli sme sa, že v rozpore s legislatívnymi pravidlami chce (ministerka) do zákona vsunúť prílepok, ktorým zruší krajské súdy napriek tomu, že 15. februára jej v parlamente zrušenie krajských súdov neprešlo,“ uviedla v marci na proteste sudcov a pracovníkov súdov členka predsedníctva Odborového zväzu justície Marta Božková. 

Kolíková nerešpektuje legislatívne pravidlá tvorby zákona, nepostupuje pri tvorbe súdnej mapy transparentne a v rozpore so zákonom odignorovala hromadnú pripomienku z prvého pripomienkového konania, upozorňuje sudkyňa

Na procese tvorby novej súdnej mapy nemali zainteresované subjekty možnosť riadnej participácie a zo strany ministerstva neprebehla žiadna odborná diskusia a to ani po stiahnutí prvého zákona o súdnej mape z pripomienkového konania, vysvetlila na jeseň roku 2021 sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Nadežda Wallnerová.

„Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb.

Ministerka spravodlivosti sa k podanej hromadnej pripomienke nevyjadrila a neuskutočnila zo zákona povinné rozporové konanie. Namiesto toho stiahla návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov z pripomienkového konania bez vysvetlenia a predkladá dňa 14.09.2021 do pripomienkového konania nové návrhy štyroch zákonov a to zákona o zriadení Mestského súdu Košice, zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava, zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov a zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov,“ uviedla bratislavská krajská sudkyňa vo svojomu článku TU.

Zdroj: tvnoviny.sk / InfoVojna