Portál Na palete prináša zaujímavý pohľad do histórie. Článok Evy Zelenayovej vás prevedie príbehom manipulácie verejnej mienky zahraničnými peniazmi a peniazmi slovenských žralokov, ktorí cez partnerstvom so SME zvyšovali svoje zisky. V hlavnej úlohe bolo a je škodenie Slovensku a slovenským záujmom.
Bývalá novinárka začína svoj článok úryvkom z knihy Bol som dlho v SME, ktorú na trh uviedol Alexej Fulmek. Je generálnym riaditeľom vydavateľstva Petit Press, v ktorom vychádza aj denník SME. Fulmek je podľa článku Evy Zelenayovej hlavnou postavou ponovembrového, protislovenského ťaženia.
„George Soros má inteligentný pohľad:
– Ako sa má môj kamarát Mečiar? spýta sa zo žartu.
– Stále s nami bojuje a chce nás zlikvidovať, odpovedám.
– To znamená, že ste dobré noviny.
George Soros poznal náš príbeh a považoval ho za významný pre celú strednú Európu,“ píše sa v knihe. Sú to prvé slová zo stretnutia Fulmeka s americkým miliardárom Georgeom Sorosom v New Yorku, ktoré opisuje vo svojej knihe.
Fulmek bez okolkov v kapitole s názvom OSF a MDLF objasňuje previazanosť Sorosa s denníkom SME. Píše, že so slovenskou pobočkou Open Society Fund a s jej riaditeľkou Rachel Trittovou si vybudovali priateľský kontakt.
„Keďže OSF nemalo dostatok grantových prostriedkov na krytie finančných potrieb denníka SME, v druhej polovici roku 1995 nám Rachel avizovala vytvorenie úverovej organizácie Media Development Loan Fund (MDLF), ktorá sa mala zaoberať podporou nezávislých médií v postkomunistickej Európe a mala nahradiť grantové schémy podpory úverovou pomocou,” napísal v knihe Fulmek.
Eva Zelenayová v článku na portáli Na palete informuje, že MDLF vznikla s finančnou podporou Sorosa. V súčasnosti vystupuje pod názvom Media Development Investment Fund (MDIF). „Je zaujímavé, že Sorosa nevyrušil vstup Penty do SME v roku 2015 a poskytol denníku rozhovor,“ píše autorka článku. Fulmek to v knihe komentuje takto: „Tým dal (Soros) opäť najavo, že nás považuje za pokračovateľov novín, ktoré zohrali v deväťdesiatych rokoch významnú úlohu pri rozvoji občianskej spoločnosti.”
Zelenayová ďalej pripomína, že denník SME vznikol na základoch pôvodného, prednovembrového denníka Smena. Novinárka, známa tým, že po zmene režimu pôsobila po boku Mečiara, pripomína históriu: „Po voľbách v roku 1992 vyšla Smena v čiernom rámčeku, lebo voľby vyhralo proslovensky orientované HZDS. Keď napokon vznikla Slovenská republika, vedenie Smeny začalo uskutočňovať plán ukradnúť Smenu spod vplyvu štátu a odovzdať ju súkromnému vydavateľovi.“
Zelenayová ako pamätníčka diania ďalej spomína, čo sa začiatkom 90. rokov stalo a ako sa Smena zmenila na SME. „Fulmek chodil po oddeleniach a prehováral redaktorov, aby podpísali rozviazanie pracovného pomeru, že Smena nebude týždeň vychádzať a potom s nimi uzavrie pracovnú zmluvu nový vlastník. O tom síce Fulmek nepíše, ale tí, čo sme v tom čase pracovali v Smene, si to dobre pamätáme.
Smena síce nezanikla, lebo časť redaktorov predsa len zostala a denník ďalej vychádzal, ale tento spôsob „akvizície“, ako Fulmek hovorí preberaniu titulov novín, považuje za veľmi účinný. Týmto spôsobom sa totiž neskôr zmocnil regionálnej tlače – Roľníckych novín, Práce a Národnej obrody i ďalších periodík,“ pripomína dlhoročná novinárka.
„Z pôvodných redakcií si vydavateľstvo Petit Press ponechalo iba nepatrný zlomok redaktorov a tí podliehali pod vedenie denníka SME. Na sneme Slovenského syndikátu novinárov svojho času zaznelo, že Fulmek robí z novinárov stádo oviec, ale jeho vtedajší predseda Ján Füle tomu nevenoval pozornosť,“ spomína bývalá poslankyňa.
Autorka ďalej pripomína, že vydávanie novín je mimoriadne finančne náročné. „Finančných špekulantov bolo aj pred rokom 1989 viac než dosť, mnohí začínali ako priekupníci s tuzexovými poukážkami. No našli sa aj prezieravejší ako Peter Vajda, ktorý pred novembrom ´89 pôsobil ako systémový inžinier vo Výskumnom ústave ekonomiky priemyslu,“ napísala. Vajda v roku 1990 založil Prvú slovenskú investičnú skupinu, a. s., a stihol vykupovať ešte skôr, ako federálna vláda. Táto skupina pôsobila rýchlejšie ako štát a tak sa Vajda stal jedným z najbohatších Slovákov. Rozhodol sa investovať do médií, konkrétne do SME.
Denníku SME však kapitál Vajdu nestačil, a tak pomohol George Soros. Pomohol aj dnes už odsúdený veľkopodnikateľ Jozef Majský. „Neskôr vstúpila do vlastníckych štruktúr Penta a najnovšie opäť Sorosov MDIF. Bolo verejným tajomstvom, že Vajda využil všetok svoj vplyv na to, aby denník SME v rokoch 1995 – 1996 intenzívne obhajoval jeho obchodné záujmy,“ spomína Eva Zelenayová.
„Často navštevoval redakciu a s kľúčovými redaktormi denníka rozoberal stratégiu písania o dianí na slovenskom kapitálovom trhu. Neskôr o ovplyvňovaní redaktorov ministrom financií Ivanom Miklošom písal samotný šéfredaktor Milan Šimečka. Denník SME je prvým príkladom presadzovania vplyvu finančnej skupiny v slovenských médiách,“ píše sa v článku portálu Na palete.
„Do Smeny boli po nežnej revolúcii prijímaní len redaktori, ktorí sa zastávali spoločného štátu,“ spomína Eva Zelenayová. Poukazuje na zaujímavý fakt. Kým v onej dobe SME hovorilo o autokratickom Mečiarovi, v roku 1990 vychádzalo 12 denníkov a v roku 1994 sedemnásť. „Koľko ich je dnes po akvizíciách SME?“ pýta sa novinárka. Podľa nej „demokrati“ skupovaním titulov zredukovali slobodu slova horšie než komunisti.
V tom čase novinári vyvíjaním tlaku i s pomocou zahraničia bojovali proti akejkoľvek aktivite vlády smerujúcej k náprave situácie. „Fulmek na tom cieľavedome pracoval. Napríklad ako aktuálny predseda Asociácie tlačených a digitálnych médií má veľký dosah na mediálnu politiku,“ pripomína Zelenayová.
Upozornila aj na ďalšiu vec. Za financovaním denníka SME v minulosti stála iná finančná skupina – PSIS. Tá neskôr okradla desaťtisíce svojich akcionárov aj z radov bežných občanov a skončila podobne ako BMG Invest či Drukos-Výnos. To však Fulmekovi neprekážalo. Nasledoval odchod redaktorov zo SME a založenie Denníka N. Za jeho financovaním bol však opäť len ďalší finančný žralok – ESET. „A čas ukázal, že tento naklonovaný denník iba rozšíril ´mienkotvornosť´ denníka SME,“ píše sa v článku Evy Zelenayovej.
Nasledovala ďalšia zmena v SME. Penta ustúpila od rovnocenného postavenia vo vydavateľstve. Fulmek sa tejto zmene tešil. Následne kupuje PSIS od Penty 5 percent akcií. Podpísala sa akcionárska zmluva, ktorá hovorí o tom, že PSIS má obsahovú kontrolu nad denníkom SME aj ostatnými periodikami. „Vnímam to ako skvelé víťazstvo,“ napísal Fulmek.
Fulmek sedem rokov „trpel“ Pentu, ale keď odišla napísal toto: „Dnes vám s radosťou oznamujeme, že Penta z pozície menšinového akcionára definitívne odchádza. Podarilo sa nám na jej miesto získať akcionára, a to neziskový investičný fond pre nezávislé médiá – MDIF, ktorý pri nás stál už za éry mečiarizmu.“
Fulmek je zároveň v súčasnosti členom predstavenstva tohto investičného fondu. „Možno o niekoľko rokov sa verejnosť dozvie aj to, za akých podmienok podpísal Fulmek zmluvu s týmto „nezištným“ zahraničným investorom a ako na to Slovensko doplatilo,“ píše autorka článku.
„Doterajšia slúžka sa už bez hanby ukazuje ako Sorosova predajná nevesta, ktorá na Slovensku pôsobí v úlohe piatej kolóny. A to už od roku 1989. Potopil vládu Mečiara, Fica, vyniesol do funkcií reprezentantov štátu progresívny prúd politikov naviazaných na Sorosa,“ upozorňuje Zelenayová.
„Dokedy sa ešte budú Sorosove slúžky vysmievať naivným Slovákom? Za cudzie peniaze sa na Slovensku odohráva dlhodobý a cieľavedomý proces s cieľom ovládnuť ho. Žiaľ, nie každý si to uvedomuje,“ zakončila novinárka článok na portáli Na palete.
Eva Zelenayová je bývalá novinárka. Po r. 1989 začala pôsobiť v politike. Roky stála po boku V. Mečiara a bola poslankyňou NR SR za stranu HZDS. Od skončenia politickej kariéry sa venuje novinárskej práci, publikuje na viacerých alternatívnych portáloch. Je známa pozitívnym pohľadom na vojnový Slovenský štát. V posledných voľbách sa opäť pokúsila po boku V. Mečiara dostať sa do parlamentu. Subjekt to však nakoniec ešte pred podaním kandidátok vzdal.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…