Denník Pravda zverejnil detaily z rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Jána Hrubalu, ktorý kritizoval Hamranovo manipulačné parafrázovanie nahrávky na politickej tlačovke policajného prezidenta

… aj informácie z uznesenia o obvinení policajného exprezidenta Tibora Gašpara, Norberta Bödöra a Romana Stahla.

V rámci policajnej akcie Ezechiel 7 vyvolala množstvo otáznikov parafrázovaná nahrávka, ktorú na tlačovej konferencii zverejnil policajný prezident Štefan Hamran.

Vyšetrovatelia a prokurátori na verejnosti komunikovať nemôžu, policajný prezident Štefan Hamran má ruky zviazané, do spisu nevidí a nezasahuje a komunikovať môže len to, čo mu odsúhlasí vyšetrovateľ. Napriek tomu usporiadal tlačovku, kde relatívne dopodrobna vysvetlil piatkový zásah, počas ktorého zadržali dve osoby vrátane deviatky na kandidátke Smeru a bývalého šéfa polície Tibora Gašpara.

Za zverejnenie parafrázovanej nahrávky ho však kritizoval sudca Ján Hrubala. Smer to považuje za útok na opozíciu. Šesť týždňov pred voľbami dal Hamran Robertovi Ficovi do ruky politickú rozbušku. Z čoho vinia Gašpara a Stahla a ako hodnotí akciu Ezechiel 7 politológ?

Denník Pravda prináša detaily z uznesenia o obvinení Tibora Gašpara, Norberta Bödöra a Romana Stahla, ktoré má k dispozícii. Rovnako aj detaily z rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Jána Hrubalu, ktorý kritizoval parafrázovanie nahrávky. Prepis sa rozhodol prostredníctvom svojho advokáta zverejniť aj Stahl.

Sporná nahrávka

V rámci policajnej akcie Ezechiel 7 vyvolala množstvo otáznikov parafrázovaná nahrávka, ktorú na tlačovej konferencii zverejnil policajný prezident Štefan Hamran. „Netreba sa sústrediť na obsah, na to, čo je tam napísané. Podstata, ktorá viedla vyšetrovateľa k tomu, aby konal vo vzťahu k osobe pána Romana S. je tá, akým spôsobom komunikuje tento človek,“ povedal v pondelok na tlačovke.

Z analýzy tejto nahrávky podľa Hamrana vyplýva, že sa snažili manipulovať svedka naprieč viacerými kauzami. Stahl sa podľa nahrávky rozpráva s dvoma osobami – obe majú iniciály P. Jednou z týchto osôb v časti prepisu je svedok Peter Petrov, ktorého výpoveď figuruje aj v uznesení o vznesení obvinenia.

So Stahlom sa síce Petrov pozná už od školských čias, tvrdil však, že vždy, keď sa Stahl rozprával s Bernardom Slobodníkom, buď to bolo po maďarsky, alebo si od stola odsadli. Slobodník je bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície, ktorý spolupracuje s políciou a priznal sa k úplatkom.

Petrov svedčil aj o činnosti v kauze Technopol. Okrem toho opísal, že na pokyn Slobodníka bolo zastavené aj vyšetrovanie Petra Košča. Petrov je podnikateľ s väzbami na takáčovcov, známy pod prezývkou Tiger, ktorý vypovedá vo viacerých kauzách. Okrem iného sa priznal aj k tomu, že uplácal policajta Jána Káľavského, jedného z aktérov vojny v polícii, ktorého súd odsúdil ho na sedem rokov a peňažný trest päťtisíc eur. Obžalovaný bol z korupcie a z vynášania informácií o vopred pripravovaných policajných akciách. O svojom zadržaní sa vopred dozvedeli napríklad aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský.

Na ovplyvnenie svedka mali podľa Stahla pripravené dve metódy – buď ho zadržia a budú ho stíhať, alebo bude za peniaze vypovedať na isté osoby. Nahrávka pochádza z inej trestnej veci. Na prepise nahrávky chcel Hamran ilustrovať, prečo pre Stahla žiadali väzbu. Sám však uviedol, že nejde o doslovný prepis, ale o parafrázu, ktorej zverejnenie povolil vyšetrovateľ.

„No, viem konkrétne osobu (bolo mu smiešno, keď to hovoril), ktorá všetko teraz vybavuje, z tej druhej strany, aby sa otočili všetky veci, aby sa roz*ebali všetky konania, má na to krásny rozpočet stanovený, aj za mnou tak prišli, že sú napríklad dve metódy ako pascu,“ hovorí Stahl podľa prepisu z uznesenia.

„Napríklad, že (ťa) do*ebú, či niečo nepustíš, tým pádom, že budeš zadržaný, vo väzbe alebo niečo, alebo normálne pekne prídu za tebou a ti ponúknu peniaze, že pusti na týchto a hlavne mená Matovič, Mikulec, tento Lipšič, všetci títo dementi, majú novinárov pripravených,“hovorí ďalej.

Stahl ďalej hovorí o veľkej sume a že číslo jedna je teraz Bernard Slobodník. „Títo? Títo všetci vedia… Tam sú 7-ciferné rozpočty na toto, 7 núl, tak som myslel,“ uviedol obvinený Stahl, pričom vychádzajúc z ďalšieho priebehu nahrávky vyplýva, že hotovosť majú pripravenú okamžite k odovzdaniu. „Že normálne aj Fico, všetci takí sú pozbieraní tam, že ten by bárs čo dal za to, aby Slobodníka, aby spravili z neho nedôveryhodného,“ uviedol.

Šéf Smeru Robert Fico tieto obvinenia odmieta. „Táto klebeta má takú istú hodnotu ako tvrdenie Matoviča, že mám na Belize účet so 750 miliónmi dolárov,“ povedal v reakcii na tlačovku Hamrana. „Netvrdíme, že čo rozpráva pán Stahl na zvukovej nahrávke, je pravda. Vyšetrovateľa to viedlo k tomu, že tento obvinený komunikuje takýmto spôsobom s kľúčovým svedkom, ktorému naznačuje, že má dve možnosti,“ skonštatoval Hamran.

Práve tento rozhovor mal byť jedným z dôkazov, na základe ktorého vyšetrovateľ aj prokurátor navrhovali pre Stahla väzobné stíhanie. Sudca pre prípravné konanie Ján Hrubala v nedeľu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku posudzoval tento návrh na kolúznu väzbu. Expolicajta nakoniec do väzby nevzal.

Hrubalova kritika: Karty sú rozdané…

Hrubala v uznesení o nevzatí väzby skonštatoval, že parafráza od prokurátora je odlišná od reálnej nahrávky. Pri posudzovaní väzby pre Stahla pracoval s doslovným prepisom nahrávky. „Tieto slová síce v skutku svedčia o okolnostiach, ktoré bude potrebné skúmať, a ktoré sú naozaj závažného charakteru, nie sú však ani pokusom o ovplyvňovanie kohokoľvek,“ uviedol sudca s tým, že Stahl hovorí o tom, čo mu je známe, nikoho nevydiera ani na nikoho netlačí.

Zo spisu nie je jasné, o akú nahrávku ide a z akého je obdobia. Kritizoval to, ako celý rozhovor odznel a ako ho následne interpretovali. „Naviac, prokurátor sa v návrhu dopustil istých nie nevýznamných zjednodušení,“ napísal Hrubala. Nič to nemení na skutočnosti, že ide o naozaj závažný dôkaz, ktorého okolnosti vzniku i v ňom obsiahnuté tvrdenia bude v budúcnosti nutné preskúmať.

Stahl sa podľa Hrubalu k nahrávke nevyjadril. „Povedal len toľko, že si na okolnosti takéhoto rozhovoru nepamätá,“ konštatuje Hrubala. „V každom prípade je možné konštatovať, že parafrázovanie tohto rozhovoru prokurátorom evokuje už dokonca dokonané kolúzne konanie, avšak prehratím si tejto nahrávky a prečítaním si jej prepisu k takémuto záveru dospieť nie je možné,“ uviedol ďalej.

„Nateraz niet žiadneho dôvodu definitívne konštatovať, že aj v návrhu prokurátora uvedené spolupracujúce osoby vo veci si vymýšľajú a z pomsty, prípadne iných neprípustných motívov hovoria a priori nepravdu,“ konštatuje Hrubala.

Stahla podľa jeho advokáta Namira Alyasryho prekvapilo, že ho po troch rokoch od prvej výpovede Slobodníka obvinili. Doteraz vypovedal vo viacerých kauzách vrátane kauzy Očistec len ako svedok.„OČTK ani nepovedali, z akého dátumu sú záznamy. Nevedeli to a nie je to ani v spise,“ povedal Stahlov advokát. Aj napriek kritike či námietkam Stahlovho advokáta sudca Hrubala skonštatoval dôvodnosť obvinenia a trestného stíhania a nutnosť vyšetrovať podozrenia ďalej.

„Karty sú už rozdané, a každá z relevantných osôb bude musieť vysvetľovať, čo a či v predmetnej veci niečo vykonala. Naozaj však niet logicky vysvetliteľnej možnosti, ktorá by dôvodila zmenu už prezentovaných postojov.“

A dodal: „Opäť zjednodušene ale výstižne povedané – tí, čo sú za, za aj zrejme ostanú, a tí čo sú proti, proti zrejme tiež ostanú.“

Prokuratúra sa proti rozhodnutiu odvolala, o návrhu väzby pre Stahla tak bude rozhodovať aj Najvyšší súd. Okrem toho sa čaká na výpoveď Bödöra, ktorého polícia nemohla zadržať, lebo bol ešte koncom týždňa na dovolenke. Para nepovedal, kedy sa zo zahraničia vráti.

Rozbuška v rukách Smeru

Okamžite po zadržaní Gašpara sa strhla lavína emotívnych reakcií. Pred kamery sa niekoľkokrát postavil šéf Smeru Fico spolu so svojimi kolegami a po prepustení za ním stál aj Gašpar. Fico hovoril o prejave „zúfalstva a chrapúnstva NAKA a ÚŠP“, o „politickom zadaní zlikvidovať opozíciu“ či o porušovaní Gašparových ľudských práv, ktorému mala NAKA vtrhnúť do domu. Hamran uviedol, že mu vyšetrovateľ zazvonil na dvere, Gašpar otvoril, prezliekol sa a išiel s nimi bez pút.

„Na takýto útok proti najsilnejšej opozičnej politickej strane šesť týždňov pred voľbami neexistuje žiadny iný dôvod, len poškodenie Smeru a pomsta Gašparovi za jeho usilovné odkrývanie špinavostí NAKA a ÚŠP,“ hovoril. Dokonca povedal, že je to len začiatok a že sa NAKA chystá na šéfa SIS Michala Aláča a šéfa GP Maroša Žilinku. Opäť kritizoval aj prezidentku Zuzanu Čaputovú a žiadal ju, aby zasiahla, ale aj povereného premiéra Ľudovíta Ódora.

Hamran zvolal v pondelok tlačovku, na ktorej zásah vysvetľoval. Takéto „vysvetľujúce tlačovky“ nie sú zvykom, no Hamran tak spravil aj v prípade povereného ministra Ivana Šimka na margo jeho výrokov na adresu polície, ale aj v prípade spochybnenia postupu polície v prípade vraždy Andrey z Dubnice.

„Sme toho názoru, že tieto útoky, vzhľadom na to, že beží predvolebná kampaň, budú pokračovať až do volieb, pretože niektorým ľuďom bytostne ide o to, aby mohli ostať na slobode. Vo viac ako 20 prípadoch vyšetrovatelia NAKA na súdoch uspeli a na základe tých dôkazov, ktoré zadokumentovali, boli odsúdení právoplatne ľudia, ktorí boli súčasťou systému našich ľudí počas 12 rokov vládnutia konkrétnych politických strán,“ povedal policajný prezident.

Hamran žiadal, aby politici nezaťahovali políciu do predvolebného boja, no sám k tomu práve touto tlačovkou prispel. Nehovoriac o tom, že Smeru dal do ruky silnú zbraň, s ktorou teraz môžu pôsobiť na svojich voličov.

Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozefa Lenča by policajný prezident nemal zvolávať „politické“ tlačovky. „A na nich komentovať vyjadrenia a politickú agendu politických strán. Na jednej strane „narieka“, že sa niekto snaží politizovať prácu OČTK a na druhej strane sa silou mocou snaží byť aktérom politických procesov. Po tom, ako si so svojimi kolegami „vydupal“ odchod ministra vnútra Šimka, sa teraz rozhodol aktivisticky zasahovať aj do prebiehajúcich vyšetrovaní a predvolebnej kampane,“ zhodnotil Lenč pre Pravdu.

„Spôsob (a čas), akým sa realizovala „operácia“ Ezechiel 7, je len z ďalšou z radu akcií, ktoré podkopávajú úsilie o obnovu dôvery v spoločnosti. Nehovoriac o to, že môže do nemalej miery ovplyvniť výsledky predčasných volieb,“ myslí si Lenč. Smer tak dostal do rukáva eso. „Rozhodne. Súčasne to podčiarkuje fakt, že prezident policajného zboru nerozumie spoločensko-politickým náladám a zdá sa, že má aj značne mylnú predstavu o tom, aká je úloha prezidenta policajného zboru v politickom systéme zastupiteľskej demokracie,“ hodnotí politológ.

Zároveň si však nemyslí, že išlo o nejaký politický zámer. „Skôr sa jedná o nepochopenie možných dôsledkov, ktoré môže mať zadržanie Tibora Gašpara na predvolebnú kampaň,“ myslí si Lenč. Je v poriadku, že predseda Smeru obhajuje svojho kandidáta, bývalého policajného prezidenta, ktorý nečelí prvému obvineniu? „Keďže na obrane svojich ľudí si Smer-SSD postavil časť svojej predvolebnej kampane (odkazujúc napríklad na fakt, že Hlas-SD v istom momente potopil svojho člena, poslanca Kmeca), je v poriadku, že vehementne obhajujú aj kandidáta Gašpara. Je možné, že touto obhajobou chránia nielen svoje stranícko-politické záujmy, ale tiež osobné záujmy,“ dodal politológ.

Smer na včerajšej tlačovej konferencii v Prešove žiadal, aby Hamran skončil vo funkcii. Exminister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že súčasný šéf polície bude niesť trestnú zodpovednosť za svoje konanie.

Z čoho obvinili Tibora Gašpara, Romana Stahla a Norberta Bödöra?

Pravda má k dispozícii aj celé takmer 30-stranové uznesenie o vznesení obvinenia na tri osoby – okrem Romana Stahla aj na bývalého policajného prezidenta Gašpara a nitrianskeho podnikateľa Bödora mladšieho. Policajná akcia Ezechiel 7 je akousi nadstavbou na kauzu Očistec, v ktorej bola podaná obžaloba na 11 obvinených z celkovo 20 skutkov.

Medzi obžalovanými v Očistci figuruje Gašpar aj Bödör. Bývalý šéf polície má už na krku obžalobu zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácanie, prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia mala od roku 2012 na Slovensku pôsobiť „štruktúrovaná skupina osôb s cieľom páchania najmä trestných činov korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi“.

Zosnovať ju mal Bödör mladší za súčinnosti Tibora Gašpara, ktorý je švagrom jeho otca Miroslava Bödora. Toho meno sa dlhé roky spájalo so Smerom. Táto skupina mala priamo alebo nepriamo získavať finančné a iné výhody pre členov skupiny a osoby, ktoré pre skupinu pracovali.

„A to aj získavaním finančných prostriedkov formou úplatkov a eliminovaním možnosti odhalenia nimi páchanej trestnej činnosti, ako aj za účelom zabezpečenia výhody pre Norberta Bödöra a jemu spriaznených osôb a spoločností a upevnenie jeho postavenia a moci,“ píše sa v uznesení. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa malo byť práve postupné ovládanie kľúčových pozícií v polícii.

Už v kauze Očistec bolo podrobne opísané, ako sa táto zločinecká skupina postupne formovala na policajnom prezídiu pod vedením Gašpara, ale aj v priestoroch spoločnosti Bonul, ktorá patrí Bödörovcom. Slobodník okrem toho vypovedal, že pokyny, ktoré dostával od Gašpara a Bödöra, mali byť nápomocné vysokopostaveným osobám z podnikateľského prostredia, ktoré vždy mali kontakty s najvyššími predstaviteľmi strany Smer – čiže s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom, čím hájili ich záujmy.

Hierarchicky najvyšším členom skupiny, ktorý všetko riadil, bol Bödör v súčinnosti s členom skupiny na rovnakej úrovni – Tiborom Gašparom. Policajným prezidentom bol šesť rokov do konca mája 2018, keď ho odvolal Peter Pellegrini, vtedajší premiér a poverený minister vnútra.

Obaja začali postupne zháňať „svojich“ ľudí, zabezpečovať im pozície na NAKA, a to vrátane Bernarda Slobodníka, ktorý okolo seba sformoval skupiny spriaznených vyšetrovateľov, „ktorí boli činní pre skupinu najmä tým, že potom boli ich osobám účelovo prideľované trestné veci podľa uváženia čelných predstaviteľov skupiny“.

Do tejto skupiny patril aj Roman Stahl, a to minimálne od 12. novembra 2014 do 9. júna 2020. „Títo vyšetrovatelia na základe pokynov, ktoré im boli tlmočené od čelných predstaviteľov skupiny, prostredníctvom nižšie postavených členov skupiny, realizovali úkony trestného konania, a to tým spôsobom, aby výsledok trestného konania bol v súlade s požiadavkami a predstavami čelných predstaviteľov skupiny,“ píše sa v uznesení.

Kauza Ezechiel 7 sa týka troch starších káuz – Doprastav, Váhostav a Technopol, v ktorých figurovali ľudia blízki Smeru – Juraj Široký, Miroslav Výboh a dnes už odsúdený Marian Kočner. Za to, že Gašparovi a Bödorovi vyhoveli, dostávali nižšie postavené „spojky“ finančnú odmenu. Tri spomínané prípady boli pridelené po dohode práve Stahlovi, aby sa o ne „postaral“. Pokyny tlmočil Stahlovi Slobodník, ktorý následne prevzal peniaze od Bödöra s vedomím Gašpara.

Slobodník sa stretával s Bödörom a niekedy aj Gašparom v kanceláriách Bonulu, alebo na šiestom poschodí v budove Transpetrolu v Bratislave, kde dostával pokyny, ktoré tlmočil ďalej. Čo sa týka kauzy Doprastav, Gašpar a Bödör mali zdôrazniť, že „pri vyšetrovaní spoločnosti Doprastav nie je možné, aby sa tam nejakým spôsobom dostalo meno pána Výboha alebo pána Širokého“. Stahl dostal spis v novembri 2014.

Slobodník sa potom stretol s advokátom spoločnosti Doprastav, ktorý mu mal vysvetliť, že nejde o trestné činy. Slobodník potom požiadal Stahla, aby postupoval podľa pokynov Gašpara a Bödöra. Stahl zareagoval, že „nevie v tejto dobe povedať, ako sa vec bude vyvíjať a vec záleží od znaleckého posudku, ale že berie vec, pokyny na vedomie“.

Keď sa blížilo ukončenie trestného stíhania v prípade Doprastav, Bödör povedal na osobnom stretnutí so Slobodníkom, že „ďakuje veľmi pekne za vec ohľadom Doprastavu“ a že „kamaráti sú spokojní“. Slobodník dostal obálku so sumou 30-tisíc eur v sto eurovkách so slovami „nech si to vezme“ a „aby sa s Romanom podelil“. Stahl dostal polovicu sumy.

Kajúcnik Slobodník: Takto to, bohužiaľ, funguje

„Takto to, bohužiaľ, funguje,“ povedal Slobodník. Stahl si obálku prevzal a následne ukončil vyšetrovanie trestnej veci Doprastav z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“. „Čím bola uvedená trestná vec zo strany Stahla ukončená podľa vopred zadaných požiadaviek a pokynov obvineného Bödöra a obvineného Gašpara,“ píše sa v uznesení.

Takáto schéma fungovala aj v kauzách Váhostav a Technopol. „Zo strany Norberta Bödöra a Tibora Gašpara bolo zdôraznené, že „zrejme tam bude musieť dôjsť k trestnému stíhaniu osôb a musí sa jednať o osoby aktívne, ktoré tento stav spôsobili a nie vlastnícke štruktúry rodiny „Širokých“. Slobodník sa kvôli prípadu stretol s Gašparom v budove PPZ, kde mu Gašpar zdôraznil, že „sa jedná o citlivú vec, o osobu pána Širokého a jeho rodinu, ktorí sú spájaní s významnými politikmi, treba to citlivo a rýchlo riešiť“ a že sa treba zaoberať najmä vedením Váhostavu. V prípade Váhostavu dostal Slobodník 20-tisíc eur, z ktorých Stahl dostal od dvoch do päťtisíc po stovkách, Gašpar a Bödör sú za tento úplatok už obžalovaní. Za dohodenie znalca a vypracovanie posudku dostal ďalších 50-tisíc eur. Stahlovi dal 15-tisíc, znalcovi 15-tisíc, obaja si úplatok prevzali. „Obvinený Roman Stahl mal vedomosť, odkiaľ predmetná finančná hotovosť pochádza,“ píše sa v uznesení.

Vyšetrovanie kauzy Váhostav Stahl zastavil.

Treťou kauzou bol v roku 2017 Technopol. Vyšetrovacie spisy dostal do rúk opäť Stahl, pričom Bödör požadoval oddialenie trestného stíhania Marianovi Kočnerovi. Oddialenie nastalo rôznymi prieťahmi, ktoré režíroval Bödör. Prostredníctvom bývalého šéfa NAKA Petra Hraška zariadil poslanie anonymu na Stahla, ktorým jeho kroky ako vyšetrovateľa spochybnil. Spustila sa lavína, ktorou Kočnerovo stíhanie oddialili.

„Uvedená trestná vec Technopol bola (…) pričinením vyšetrovateľa, obvineného Romana Stahla, vyšetrovaná podľa vopred zadaných požiadaviek a pokynov obvineného Norberta Bödöra, pri ktorých bol prítomný minimálne jedenkrát aj obvinený Tibor Gašpar, a ktoré spočívali v úmyselnom časovom oddialení vydania uznesenia, ku ktorému reálne došlo vyššie opísaným konaním (tzn. zaslanie anonymu na vyšetrovateľa – obvineného Romana Stahla, podrobenie vyšetrovateľa tzv. detektoru, kontrola na vec sa vzťahujúceho vyšetrovacieho spisu, PN vyšetrovateľa, oneskorená expedícia vydaných uznesení),“ uvádza sa v uznesení.

Slobodník dostal od Bödöra obálku, kde bolo od 10– do 15-tisíc. Stahl dostal opäť od dvoch do päťtisíc po stovkách. Gašpar vinu odmieta. Slobodník je kľúčovým svedkom, na ktorom Gašparov advokát Marek Para stavia obhajobu. Podobne ako pri iných kauzách, v ktorých vystupuje, hovorí o tom, že opakovane mení svedectvá. Para sa opiera o skutočnosť, že o údajných úplatkoch pre Slobodníka nevedel, lebo sa ničoho nezúčastnil.

Zaradenie Stahla do štruktúry zločineckej skupiny je podľa uznesenia dostatočne preukázané doposiaľ zabezpečenými dôkazmi. „Roman Stahl mal minimálne v trestných veciach, ktoré mu boli pridelené a ktoré ako vyšetrovateľ vyšetroval (najmä exponované trestné veci ako Doprastav, Váhostav, Technopol), vedomosť, odkiaľ pochádzajú pokyny, ktoré mu Bernard Slobodník tlmočil, čo je ich účelom,“ uvádza sa s tým, že okrem toho mal aj vedomosť o tom, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky.

Autor: Adriána Belej Majerčínová

Zdroj: pravda.sk