“Deň pestrosti”: Myslí si Rybníček, že je liberálny Matúš Čák Trenčiansky?

Zavraždená sestrička Erika (možný rasový motív?), zabití Krivočenko, Lučanský (možný politický motív), Chovanec (možný rasistický motív západnej nadradenosti nad Východoeurópanom) … ale z minulosti aj traja obesení trenčianski študenti, členovia Bielej légie – Púčik, Tunega, Tesár.

Iným martýrom mainstream pozornosť nevenuje

Zhodou okolností študenti toho istého gymnázia, ktorých v bývalej totalite brutálne odsúdili na trest smrti obesením (20. február 1950) a kde angažovane plánovali „Deň pestrosti“ až okato za/pod/farbený jednou z nových progresívnych ideológií.

Rozdiely sú naopazj markantné, aj vzhľadom na fantk, že spomínaní traja martýri bojovali proti vtedajšej dominantnej zvrátenej ideológii marx-leninizmu s diktatúrou jedného „správneho“ názoru. Akosi sa nám tá totalitná história opakuje, dáva všetko naopak, tiež sa skrýva za „spravodlivosť“ a právo, tentoraz „sexuálneho proletariátu“, alias LGBTI.

Preto o heterogénnych martýroch nič nepočuť, neorganizujú sa panychýdy, na rozdiel od opäť navráteného anagžovaného aktivizmu nielen na súčasnom trenčianskom gymnáziu.

Povinnosť riadiť sa Ústavou, nie ideológiou!

Keďže verejnosť je objektom nielen informačnej, ale najmä kultúrno-ideologickej vojny, treba hneď zadať ústavné, a teda zákonné miery, podľa ktorých budeme situáciu merať.

Tie sú dané Prvým článkom Ústavy, podľa ktorého sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu... „Slovenská republika“, rozmenené na drobné – podľa Hláv a Oddielov Ústavy – znamená, že ideologická stopka platí prirodzene na vládu, parlament, aj prezidenta a tiež na štátne symboly SR (nesmie sa napr. umietňovať vlajka dúhovej ideológie na štátnu vlajku/zástavu SR) a platí to aj na gender, alias “dúhovú” ideológiu a jej prejavy.

Ideológiou by sa nemali tiež podmieňovať, meniť či obmedzovať základné práva a slobody, ani práva politické, etnické, sociálne, kultúrne, atď.

Ideologické naratívy by nemali mať miesto ani na súdoch a v súdnych rozhodnutiach všetkých stupňov, vrátane Ústavného súdu.

Samozrejme by indoktrinácia nemala mať vplyv na kritiku a právo mať opačný či iný názor, než ten mainstreamový či dobovo ideologicky podmienený.

Štvrtá hlava hovorí aj o územnej samospráve

To znamená, že republika je aj obec/mesto a nemôžu sa teda vo svojich rozhodnutiach či postojoch ich štatutárov viazať na nejakú ideológiu, ani konať v jej prospech, obhajovať či propagovať, tobôž, organizovať ju v nejakej zjavnej forme, keďže každý ústavný, aj verejný činiteľ sa musí na prvom mieste držať Ústavy a ústavnosti a byť ideologicky neutrálny.

Komumistický totalitný režim si pripomínal a masovo organizoval spomienky na niektoré historické udalosti – napríklad VOSR (Veľká októbrová socialsitická revolúcia), či „Víťazný február“, ktoré sa však viazali na alebo propagovali konkrétnu ideológiu a jej dogmy a výkladové naratívy.

Ak Matúš Čák Rybníček organizuje truc podnik ako náhradu na zrušené zideologizované podujatie na trenčianskom gymnáziu, odvolávanie sa na udalosť z „Teplárne“ má rovnaký skrytý ideologický podtext a zámer ako mali súdruhovia v bývalej totalite oslavami 25. februára či 25. októbra.

Narušil integritu školy aj kompetencie župana

Primátor Richard Rybníček však zašiel ešte ďalej. Narušil suverenitu a integritu strednej školy, ktorá nepatrí zriaďovateľsky pod mesto (obec), ale ju riadi Trenčiansky samosprávny kraj (VÚC).

Niečo na tej škole musí smrdieť, ak trenčiansky župan na začiatku septembra nevymenoval do funkcie riaditeľky gymnázia zvolenú osobu. A opäť niektorí angažovaní učitelia školy namietali podľa progresívneho manuálu „formu“, akou sa to vraj udialo, keďže museli priznať, že obsahovo, vecne a zákonne mal župan na to plné právo.

Trenčiansky samosprávny kraj legitímne odmietnutie odôvodnil tým, že predložená koncepcia spomínanej kandidátky nespĺňa kritéria, ktoré ako zriaďovateľ od riaditeľky školy očakávajú.

Do hry vstupuje “Matúš Čák Rybníček”

No a tu do hry na angažovanosť na pulze novej doby vstupuje s viacnásobným vzdorom pán všeomocný vládca (primátor) Trenčína, ktorý si dovolil kritizovať aj školu za zrušenie ideologicky pod/za/farbeného podujatia!

Sám sa dožadujúci subsidiarity do vzťahu k centrále moci narušil integritu školy, princíp jej subsidiarity na jednej strane, ale na druhej sa vzopäl ako Matúš Čák Trenčiansky politikom, ktorý by mali riadiť (vyjadrovať sa) celý štát, nie však „jeho“ Trenčín, no a tiež vstúpil do kompetencií zriaďovateľa školy, Trenčianskeho saosprávneho kraja… Priveľa tanca v porceláne.

Angažovaným slonom v progresívnom porceláne treba povedať, že nielen apolitické školy, ale celé vzdelávanie musí byť bez ideológií, ktoré sú najzákernejším vírusom výchovno-vzdelávacieho procesu na školách.

Kritika dúhového dňa s propagáciou gender ideológie tak nie je a ani nemôže byť „zastrašovaním“, ani nátlakom, rovnako ako vlastenecko-konzervatívny hodnotový prístup nie je nijakou ideológiou, pretože sa prirodzene formoval po stáročia spolu s európskou civilizáciou.

V kauze je štylizovaný vzdor a angažovaný aktivizmus

„Trenčín zorganizuje spomienku na zavraždených v Teplárni. O diskurze mesta nerozhodujú politici, ale my“, zdôraznil primátor Trenčína Richard Rybníček.

Mesto Trenčín – mimochodom je známe aj organizovaním progresívneho festivalu politickej piesne „Pohoda“, tak zorganizuje v piatok spomienku na dve zavraždené osoby v bratislavskom dúhovom podniku Tepláreň. Radnica takto reagovala na zrušenie spomienkového podujatia na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne.

Tak sa poďme pozrieť, aké maslo na hlave a akú zbytočnú búrku v pohári s vodou vyvolal primátor, ktorý pripomína Matúša Čáka Trenčianskeho (1260-1321), ktorý sa vzoprel vtedajšej najvyššej moci.

Svojim spôsobom a postojom sa Rybníček akoby pasoval za kráľa Trenčína, keď vyhlásil neposlušnosť voči „politikom“. V zastúpení narážal na exposlanca a súčasného europoslanca Milana Mazureka vyhlásením „na Čáka“ – “sme v slobodnom meste, kde o diskurze nebudú rozhodovať politici, ale my.”

Podobnosť dvoch „tren-čákov“ je okatá

Celý náhradný ideologický happening sa uskutoční totiž pri gymnáziu, ktoré akciu v škole na podklade kritiky Mazureka zrušilo, podľa Rybníčka-Čáka tam, kde “celá nezmyselná kauza vznikla”.

Ak je však „nezmyslená“, prečo potom toľko úsilia, výkrikov, kritiky, tlačoviek, bitia sa do pŕs a okatej symboliky vzdoru?

Jedna vec je totiž spomienka na dve nevinné obete, no druhá – a už kontroverzná – je ideologická a propagandistická nadstavba v podobne výzvy na „pestré, čiže rôznofarebné oblečenie, najlepšie asi v dúhovej kombinácii, dúhové kresby či plán na rozdávanie dúhových odznačikov.

Aj Matúš Čák si myslel, že je „kráľom Považia“ a môže si na tomto území robiť, čo sa mu zachce, bez ohľadu na vládnuce centrum moci.

Propaganda ako na VOSR

Aj Rybníček si zaumienil a organizuje trenčiansku oslavu VOSR, alias “Deň pestrosti”, čo v preklade z eufemizmu progresívneho slovníka politickej korektnosti znamená „dúhový deň“, čiže propagáciu ideológie, za ktorú sa skrývajú aktivisti LGBTI+ či „queer osoby“ a fanatickí aktivisti sa ju snažia pod pláštikom tolerancie a ľudských práv pretláčať do škôl.

Rybníček sa Matúšovi Čákovi priblížil nielen svetským vzdorom, ale aj cirkevným, keďže siahol priam k bohorovnosti prípravou knihy „odkazov do neba obom chlapcom“…

Jeho vzdorovitý predchodca Matúš Čák sa podobne vzoprel nielen svetskej, ale aj cirkevnej moci, a tak ho nitriansky biskup dal do cirkevnej kliatby.

Primátor Rybníček však išiel ešte ďalej, keď siahol na samotnú vierouku katolíckej cirkvi.

Udrel si aj do neba

Až do „neba“ volajúcou manipuláciou a vzdorom je propagandistická manipulácia s knihou prianí a želaní do neba.

Ak hovoríme o tom istom kresťanskom nebi, potom to vylučuje základné kresťanské Desatoro v 6.prikázaní Nezosmilníš (TU) a tiež Katechizmus katolíckej cirkvi 1), ktorý označuje súhrn kresťanskej náuky, výklad hlavných zložiek kresťanského učenia.

Obsiahly zákonník pod číslom 2359 hovorí aj o homosexuálnych osobách, ktoré sú povolané k čistote. V skratke to znamená čnosťami ovládania sa a nie predvádzania sa, tobôž verejného či obscénneho. (zdroj: katechizmus)

Boh z neba stvoril podľa Knihy Genezis „človeka na svoj obraz“. Čo treba zohľadniť je biblický a vieroučný fakt, že človeka stvoril ako „muža a ženu“ (Gn 1,27) a zdôraznil „Ploďte a množte sa“ (Gn 1,28) . „Keď Boh stvoril človeka, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení“ (Gn 5,1-2) .

Základom sexuálneho, aj sociálneho vzťahu človeka, teda muža a jeho ženy je splodiť potomstvo.

Ak sú v niečom a u niekoho mimoheterogénne zábrany, potom – ak sa chce veriaci človek dostať do neba – načim sa riadiť výkladom článku (2339). Katechizmus tu vysvetľuje „čistotu“ ako vzdanie sa homosexuálnej orientácie cez sebaovládanie. Je to jednoduché: buď človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným, vysvetľuje katechizmus.

Alebo sa ho moderne ujme ideológia a aktivisti a ponúknu mu raj už tu na zemi. Tak ako to robili bývalí boľševici. Tí dokonca na začiatku popierali rodinu, keďže správny súdruh mal rodinu v strane.

Biblia aj katechizmus zvykne označovať okaté, neviazané neheterogénne vzťahy pojmom sodomia. Ak sodomia tiež obrazne znamená a aj predstavuje „do neba volajúci hriech“ a podľa učenia cirkvi ide o „neprokreatívne sexuálne akty“, potom sa ich nositelia ťažko môžu dostať do neba, aj keď sa v gender ideologickej skupine môžu považovať za mučeníkov sexuálnej orientácie.

Nuž aj v tomto angažovaný Matúš Čák Rybníček prestrelil, či strelil si do vlastného kolena a urobil medvediu službu tým, ktorých využil na svoje zviditeľnenie. Veď vo voľbách treba uspieť a progresívny, ale aj nerozmýšľajúci o podstate a pozadí, emocionálne nastavený volič sa mu zíde.

1) Katechizmus od katechein = pevne držať, vyučovať, inštruovať

Rafael Rafaj / skspravy.sk /