Dekan Právnickej fakulty UK Burda k obvineniu Fica s Kaliňákom zo založenia zločineckej skupiny: Nezmyselne vykonštruované a politicky motivované. Ak je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií založením zločineckej skupiny, potom sa tohto trestného činu dopustili všetci predstavitelia vlád

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v rozhovore pre denník Pravda okrem iného analyzuje aj odôvodnenosť jednotlivých skutkov, z ktorých sú Robert Fico a Robert Kaliňák obvinení.

Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný. Ak by sme pripustili politickú motiváciu obvinenia, práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch najšokujúcejšie, hovorí expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. V rozhovore okrem iného analyzuje aj odôvodnenosť jednotlivých skutkov, z ktorých sú Robert Fico a Robert Kaliňák obvinení.

Obvinenia expremiéra, bývalého ministra vnútra, policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa Národnej kriminálnej agentúry, šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy, bývalých príslušníkov SIS zo založenia zločineckej skupiny. Kde vo svete má takéto niečo obdobu? Ak by sa obvinenia preukázali, zaradí to Slovensko k africkej či stredoamerickej ceste riadenia štátu?

Z celospoločenského hľadiska v porovnaní s inými štátmi by som to nevidel až tak tragicky. Spomeňme si na aféru Watergate založenú na odpočúvaní politických súperov, pre ktorú musel odstúpiť americký prezident Richard Nixon. Môžeme síce povedať, že to bolo pred päťdesiatimi rokmi, ale zoberme si novšie prípady: útok na americký Kongres do určitej miery vyprovokovaný vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom, odsúdenie bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, odstúpenie Sebastiana Kurza z funkcie rakúskeho spolkového kancelára za čin na hrane s trestným právom, ktorého sa dopustil vo verejnej funkcii. Takéto neduhy trápia aj Spojené štáty americké, aj západoeurópske krajiny. Na to, aby sme sa prirovnávali k africkým a stredoamerickým spôsobom riadenia štátu, by tých káuz muselo byť v niekoľkodesi­atoknásobnom meradle viac. Navyše, potom by sme sa asi len ťažko vedeli slobodne verejne pozhovárať.

Môžu stačiť už samotné tieto korupčné trestné stíhania na ochotu verejných funkcionárov správať sa hospodárne? Asi nemôžeme predpokladať, že by začala rásť korupcia, ak by sa tieto trestné stíhania neskončili odsudzujúcimi rozsudkami.

To asi nie, ale zasa treba povedať, že súčasťou prevencie trestnej činnosti je aj vedomie toho, že trestný čin môže byť s vysokou pravdepodobnosťou odhalený. To znamená, že vo vedomí spoločnosti musí byť prítomné aj to, že ak sa korupcia reálne vyskytuje, vyskytujú sa aj prípady právoplatných odsudzujúcich rozsudkov za korupciu.

Skončila sa éra všeobecne akceptovanej trestnej imunity politikov, ktorá tu vládla celé dve dekády? Prichádza éra vyvodzovania trestnej zodpovednosti aj pre politikov?

Aj keď sa nezvyknem podrobnejšie vyjadrovať k nejakému trestnoprávnemu obvineniu, vzhľadom na celkovú úroveň verejnej diskusie a možný význam tejto kauzy pre budúcnosť aj z hľadiska posudzovania podobných káuz urobím výnimku. Vnímam isté skutočnosti, ktoré môžu odôvodňovať dôvodnosť vznesenia obvinenia za trestný čin ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ale považujem za značne prehnané, predpokladám, že bude mať značné dosahy na chod spoločnosti i politiku, a to bez ohľadu na to, ako toto trestné konanie dopadne. Obávam sa však, aby sa nestalo vzorom pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote.

Uznesenie o obvinení bývalého premiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka už čítalo celé Slovensko. Čo si o ňom myslíte? Je táto právna konštrukcia podľa vás dostatočne odôvodnená a udržateľná?

V tomto prípade obvinenie smeruje ku skutkovým podstatám troch trestných činov. Prvým je zneužitie právomoci verejného činiteľa. To súvisí s oboznamovaním sa s okolnosťami zistenými v určitých daňových a trestnoprávnych konaniach a s vydávaním neoficiálnych príkazov, aby sa v týchto konaniach pokračovalo. Tu je namieste otázka: Môže sa minister vnútra a predseda vlády oboznamovať s takýmito okolnosťami? Pri odpovedi na túto otázku určite treba urobiť hĺbkovú analýzu kompetencií týchto funkcií, to však v danom uznesení chýba.

Je teda podľa vás sporné, či Fico s Kaliňákom naozaj týmto zneužili svoje funkcie?

Samozrejme, aj potom to môže byť sporná otázka, pretože mnohé z týchto kompetencií sú naformulované pomerne všeobecne. Osobne som presvedčený, že v spoločenskom prostredí, ktoré vyžaduje vyvodenie politickej zodpovednosti vo vzťahu k ministrovi vnútra a predsedovi vlády napríklad za to, že bol na Slovensku spáchaný trestný čin úkladnej vraždy, ktorej obeťou bol novinár, sa môžu osoby v týchto funkciách zaujímať o priebehy takýchto konaní, pretože v konečnom dôsledku tú politickú zodpovednosť za to, ako tieto konania dopadnú, môžu niesť. To sa, samozrejme, vzťahuje na všetky osoby zastávajúce uvedené funkcie. Takže ak dospejeme k záveru, že sa s týmito okolnosťami mohol oboznamovať Robert Fico a Robert Kaliňák, určite sa s nimi môže oboznamovať aj súčasný minister vnútra Roman Mikulec.

Ale politik by do práce orgánov činných v trestnom konaní alebo do práce daňových úradníkov zasahovať nemal.

Pokiaľ ide o posmeľovanie k pokračovaniu vyšetrovania zo strany predmetných politikov, tak z hľadiska evidentnej politickej motivácie to považujem za amorálne. Nenašiel som však v odôvodnení obvinenia známky vedúce k tomu, že by sa v rámci toho malo manipulovať s faktami. Ono pri vyšetrovaní daňovej trestnej činnosti sa vo všeobecnosti s faktami dá manipulovať omnoho ťažšie, než je to napríklad pri trestnom čine korupcie. Samozrejme, otázka interpretácie faktov môže byť niekedy kľúčová. Ak teda Fico s Kaliňákom konali v tomto prípade ako verejní činitelia, dávali pokyny, aby sa niečo vyšetrovalo, tak to nie je trestný čin (morálnu otázku, čo z toho mali, to však nerieši). Ak v tomto nekonali ako verejní činitelia, ale len využívali svoju autoritu, opäť nejde o trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pretože nekonali ako verejní činitelia. Isteže, ak plánovali pri politickom použití takto získaných informácií páchať iný trestný čin, napríklad trestný čin vydierania (teoreticky požiadavka prezidentovi Kiskovi, aby niečo urobil, inak sa použijú dané informácie) a podarí sa to preukázať, potom by mali byť postihovaní za takýto trestný čin. To ale v uznesení o vznesení obvinenia nie je a z dostupných informácií sa to asi ani nepodarí preukázať.

Daňové dokumenty prezidenta Kisku však Fico pri jeho škandalizácii používal. Nedopustil sa podľa vás zločinu ohrozenia daňového tajomstva?

Tu treba povedať, že vyhľadávanie a zverejňovanie „špiny“ na politických súperov je bežnou súčasťou politického boja aj v západných demokraciách. Akurát sa to väčšinou robí takým spôsobom, že to politici nechajú zverejniť iné osoby, často novinárov, prípadne tvrdia, že im to akože náhodou poslal nejaký uvedomelý občan, ktorý mal k informáciám prístup z vnútra. Toto sú koniec koncov modely, ktoré sa už dlhší čas aplikujú aj na Slovensku. Osobne si pamätám, keď pán docent Fico prichádzal s niektorými mediálnymi vyhláseniami diskreditujúcimi politických protivníkov skôr, ako boli zverejnené iným spôsobom. Považoval som ich u takého skúseného politika a ešte k tomu právnika za zbytočne riskantné. Aj z dôvodu existencie práve uvedeného trestného činu v Trestnom zákone. Ale povedal som si, že zrejme nabieha na nový štýl politiky, ktorý v tom čase začal značne narastať. Bol prezentovaný odklonom od riešenia verejných problémov a zameraním sa na obviňovanie politických súperov z trestnej činnosti, pričom sa politicky rátalo, ak s danou informáciou politik prišiel ako prvý. A tým politikom, ktorí to robili pred ním, sa z hľadiska trestného práva nič nestalo. Fakt je však ten, že danými vyjadreniami mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len podľa prvého odseku, ktorý je prečinom, nie podľa tretieho odseku, ktorý je zločinom.

Prečo? V čom spočíva rozdiel?

Tento trestný čin je v prvom odseku tzv. prečinom, pri ktorom, aby naozaj išlo o trestný čin, treba okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť aj tzv. závažnosť, čo znamená, že v každom konkrétnom prípade sa musia zvážiť konkrétne okolnosti a podľa nich rozhodnúť, či ide, alebo nejde o trestný čin (laicky zjednodušujem). V neprospech Fica s Kaliňákom hrá to, ak sa o týchto skutočnostiach dozvedeli s využitím svojho postavenia. V ich prospech zas to, že išlo o informácie súvisiace s možnou protiprávnou činnosťou iných verejných činiteľov. Ako napokon dopadne toto posudzovanie a dokazovanie, môže byť z hľadiska budúcnosti kľúčové nielen pri posudzovaní poukazovania politikov na prípadné prešľapy iných politikov, ale aj z hľadiska práce investigatívnych novinárov či postavenia tzv. bielych vrán. Teda ak za toto budú odsúdení Fico s Kaliňákom, zrejme by mohli byť za obdobné trestné činy odsúdení mnohí politici naprieč celým spoločenským spektrom a ešte aj mnohí novinári. A to by bol, samozrejme, vlastný gól slovenskej demokracii, slobode slova a ochrane „čistoty“ verejného života. Ale, koniec koncov, nejde o prvý takýto prípad, predmetný trestný čin sa totiž týka aj bankového tajomstva, a predsa sme tu mali prípad jeho vyzradenia, pričom išlo o bankové tajomstvo práve Roberta Kaliňáka.

Zločinecká skupina podľa obvinenia vlastne zneužívala všetky štátne funkcie v prospech strany Smer, ktorá svojich ľudí zas do funkcií dostala a aj v nich držala. A všetci sa na tom obohacovali. Ak sa dopúšťali Fico a Kaliňák zneužívania právomocí v obrovskej miere rozdávaním funkcií vyslovene ako pozícií vo vlastnej firme, nie je podľa vás namieste stíhať ich ako zločineckú skupinu?

Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie.

Obvinenie expremiéra, bývalého ministra vnútra, policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa Národnej kriminálnej agentúry, Kriminálneho úradu Finančnej správy, bývalých príslušníkov SIS robia všetkých de facto členmi veľkej zločineckej skupiny, ktorá ale sleduje hierarchiu zákonov a ústavy. Ten paragraf zločineckej skupiny tiež predpokladá hierarchiu. Ak sa ale používa hierarchia podľa štátnej služby, mení to podľa vás niečo na vhodnosti kvalifikácie trestného činu?

V prvom rade, či sa nám to páči, alebo nie (a mne sa to nepáči), obsadzovanie mnohých verejných funkcií politickým spôsobom je bežné, a tak ako je to u nás aj v súčasnosti nastavené, je to tak aj v rámci Policajného zboru SR. Argument v prospech takéhoto postupu je, že ak za niečo nesiem politickú zodpovednosť, musím mať možnosť to ovplyvniť. A to bez realizácie ľuďmi, ktorým verím, nie je celkom dobre možné. Takže ak je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií založením zločineckej skupiny, potom sa tohto trestného činu dopustili všetci predstavitelia vlád, ktorých sme tu kedy mali.

David Lindtner, obhajca Fica a Kaliňáka, bývalý sudca, sám trestne stíhaný za korupčné správanie, ich bráni, že každá ďalšia garnitúra môže trestne stíhať tu predošlú. Na aké prípady myslel zákonodarca tohto paragrafu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny?

Tomuto konkrétnemu Lindtnerovmu výroku by som až taký význam nepripisoval, ale aby sme mohli hovoriť o založení zločineckej skupiny, tá musí byť založená na účel spáchania zločinu, nie prečinu (okrem vybraných prečinov, ktoré sa ale v uznesení o vznesení obvinenia nevyskytujú). Tým zločinom má byť práve tretí odsek trestného činu – trestný čin ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Aby šlo o zločineckú skupinu, musí byť účelom spáchanie zločinu a o zločin ide len preto, že má byť páchaný zločineckou skupinou. Hlava XXII, točíme sa v kruhu. To poukazuje nielen na zbytočnú komplikovanosť až nezmyselnosť nášho Trestného zákona, ktorý by si, mimochodom, zaslúžil, nové, jednoduchšie a prehľadnejšie znenie, ale aj na to, že náš Trestný zákon poskytuje značný priestor na jeho zneužívanie a možné široké obviňovanie ľudí (netvrdím, že to je nutne tento prípad). Fakt je, že v tomto prípade mala činnosť údajnej zločineckej skupiny tkvieť vo vyšetrovaní prípadnej trestnej činnosti. A keďže o vyšetrovaní trestnej činnosti môže a má byť verejnosť vhodným spôsobom informovaná, prípadný trestný čin ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ak by sme aj povedali, že ho spáchali Fico s Kaliňákom, ešte samo osebe nemá byť prečo pričítaný osobám, ktoré sa podieľali na zhromažďovaní informácii v rámci vyšetrovania. Ak by sa dodržal bežný postup, tieto informácie by bez pochybností legálne mohli byť sprístupnené verejnosti, teda vôbec nie je jasné, že celé konanie všetkých zainteresovaných malo vyústiť do tohto trestného činu.

Takže v tomto bode považujete obvinenie za nadkvalifikované? Prečo je nadkvalifikácia skutkov výhodná pre pozíciu polície a prokuratúry, vieme. Ako Trestný poriadok a ostatné zákony vysvetľujú spôsob, akým sa majú skutky kvalifikovať a ako nemajú?

Nadkvalifikácia skutkov znamená, že skutok je posudzovaný podľa prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu, čo spravidla umožňuje pri vyšetrovaní použiť tvrdšie postupy, ako sú napríklad odpočúvania, agent, využívanie inštitútu tzv. kajúcnikov (spolupracujúci obvinený). Kvalifikácia skutku je myšlienkový proces, keď skutok tak ako vyplýva z dostupných dôkazov v danom čase, je podradený pod určitú skutkovú podstatu (znenie) trestného činu, pričom je naplnenie každého jedného jej znaku odôvodnené konkrétnymi dokázanými skutočnosťami. A v spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti nezvykne ísť do detailov odôvodňovania akýchkoľvek vyhlásení (čo je momentálne žiaľ prípad Slovenska) sa potom ľahko biele vyhlási za čierne, zvlášť, keď je spoločenská objednávka a politický tlak na to, aby čierne bolo čiernym, aj keď by v skutočnosti bolo bielym. Inak povedané, ak je časť verejnosti, médií a politikov dopredu presvedčená, že je niekto zločinec, budú tlieskať akémukoľvek obvineniu, a preto sa takéto obvinenie ľahšie vyprodukuje.

Tresty sa ukladajú z hľadiska zadosťučinenia spravodlivosti a generálnej prevencie. Ak vládnej koalícii naozaj záleží len na prevencii korupcie a zneužívania funkcií, ktorá je potrebná, je vyslovene vhodné, aby verejne podporovala trestné stíhanie a fandila mu? Veď tým určite ovplyvňuje ochotu a smerovanie vyšetrovateľov.

Ako som sa už viackrát vyjadril, je „prekliatím“, keď sa politika pletie do výkonu práce orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Verejný tlak na sudcov, ktorý sa začal pred pár rokmi, spôsobil, že mnohí majú obavy, aký lynč sa na nich spustí, keď rozhodnú síce podľa práva, ale opačne, než si želajú niektorí politici či časť verejnosti. V súčasnosti sme svedkami podobných pokusov o podriadenie prokuratúry. No a polícia je z toho hľadiska, ako sú v nej nastavené riadiace procesy a ako prebieha obsadzovanie funkcií, politicky manipulovateľná (nehovorím, že nutne aj manipulovaná). Ale toto je realita, musíme sa jej prispôsobiť. Preto pokiaľ je práca orgánov činných v trestnom konaní sprevádzaná masívnou verejnou a politickou podporou, nevyhnutne aj obhajoba musí prikročiť k zverejňovaniu viacerých informácií. Lepšie by ale bolo, ak by to tak nebolo.

No ak si niekto spraví zo štátnej služby trafiku, nie je logickejšie, aby bol stíhaný prísnejšie a odpykal si primeraný trest? Veď ak sa bude dobre správať, pustia ho oveľa skôr.

Čo je primeraný trest? Ak by Christiano Ronaldo a Shakira boli Slováci a boli zodpovední podľa slovenského trestného zákona, za daňové trestné činy by si Ronaldo mohol kopať loptu akurát tak na väzenskom dvore a Shakira nôtiť vo väzenskej jedálni. Trestné sadzby majú byť primerané trestnému činu a majú tiež motivovať páchateľa k náprave. Na Slovensku máme napríklad za ekonomické trestné činy ďaleko najprísnejšie trestné sadzby z okolitých štátov, dokonca také, že mnohým páchateľom by sa skôr oplatila vražda svedka, než ho nechať vypovedať. A to nie je normálne.

Vládna koalícia vyhlasuje, že polícia má rozviazané ruky. Opozícia zasa, že policajti a sudcovia sú politicky motivovaní, špeciálnym prokurátorom je bývalý spolupolitik šéfa koalície. Ako si v takto rozdráždenej a rozdelenej spoločnosti majú ľudia zachovať nezaujatosť?

Keď bol pred nejakým časom odsúdený bývalý francúzsky prezident Nicholas Sarkozy, pamätám si, že niektoré naše médiá sa čudovali, prečo sa francúzske médiá o to nezaujímali viacej. Jednoducho preto, že tak je spoločnosť vyspelejšia a ľudia aj politici nechajú orgány činné v trestnom konaní a súdy v pokoji vykonávať ich činnosť. To by možno mohol byť recept pre našu verejnosť.

Ako to učíte študentov právnikov, z ktorých budú advokáti, prokurátori, policajti či sudcovia?

Pokiaľ ide o študentov, učíme ich, že nemajú prichádzať k predčasným záverom, ale majú k veciam pristupovať nezaujato a až z faktov vyvodzovať závery. A tiež, že tieto závery treba presvedčivo odôvodniť. V rámci reformy štúdia máme práve na toto zamerané viaceré nové aplikované predmety a tiež sme medzi povinné predmety zaradili etiku v práve. Okrem toho, práve tento týždeň sa ma študenti na jednom zo seminárov pýtali, ako si majú vysvetľovať toto dianie, ktoré je aj predmetom dnešného rozhovoru. Aj keď sme tým stratili nejaký čas, považoval som za potrebné dať na túto tému priestor na diskusiu. Moje odporúčanie bolo jednoznačne v duchu nepozerať na veci čierno-bielo.

Kaliňáka zadržali kvôli kolúznym dôvodom, nie z obavy pred útekom, keďže sa dlhodobo zdržiava na Slovensku. Koho by mohol ovplyvňovať, ak sa rovnako dlhodobo verejne vyjadruje? Nejakých pre verejnosť neznámych svedkov?

Vzhľadom na celkový charakter skutku, resp. skutkov, ktoré sa v tomto prípade kladú za vinu, ako aj vzhľadom na celkovú politickú klímu a verejný drobnohľad, som presvedčený, že ak by aj bolo toto obvinenie v určitej časti vyhodnotené ako dôvodné (čo by podľa toho, čo uvádzam vyššie čiastočne mohlo byť), dôvod na väzbu v tomto prípade nie je. Pripomínam, že väzba nie je trest, ale zaisťovací inštitút a je chyba, ak sa používa ako prostriedok na donútenie „k dráhe kajúcnika“.

Ako vnímate ďalšie obvinenie advokáta z podporovania organizovanej zločineckej skupiny? Čo môže robiť advokát, ak by y podporoval takú skupinu? Je v Taliansku a inde pri súdení organizovaných zločineckých skupín bežné stíhať aj advokátov, a ako často bývajú odsúdení?

Samozrejme, aj advokát sa môže dopustiť trestného činu a potom opäť platí, že vinníci majú byť potrestaní. A platí to aj v Taliansku, aj u nás. Ak má byť však niekto obvinený za to, že v rámci výkonu obhajoby poukazuje na nezrovnalosti a prípadné manipulácie, aj ak by sa neskôr ukázalo, že sa mýlil, považujem to za zastrašovanie advokátov, na ktoré v konečnom dôsledku môže neskôr doplatiť hocaký bežný človek. Advokát sa totiž nesmie báť hájiť práva svojho klienta.

Niektorí vaši kolegovia sú aj advokáti. Musí sa advokát zaoberať pôvodom odmeny za zastupovanie? Aký je najčastejší spôsob odmeňovania, mesačne, za úkon, koľko úkonov sa robí a aké sú mediánové odmeny?

Advokát sa nesmie stať súčasťou legalizácie výnosov z trestnej činnosti, v takom prípade je aj on zodpovedný za tento trestný čin. Spôsoby odmeňovania bývajú rôzne, existujú aj mesačné paušály, aj odmeny za úkony. Odmeny za úkony sú v zásade stanovené predpismi a závisia od viacerých parametrov, ale môžu sa od nich odchyľovať aj smerom dole, aj smerom hore, vždy závisí od dohody medzi klientom a advokátom. Odmeny pre advokátov bývajú často aj nižšie než podľa predpisov, pretože ak by si advokát účtoval plnú sumu, buď by sa to klientovi neoplatilo, alebo by jednoducho na tieto náklady nemal prostriedky. A, samozrejme, môžu byť aj vyššie.

Môže si za takúto kauzu trestný advokát postaviť dom v Bratislave?

V prípade zložitých obchodnoprávnych sporov, kde ide o veľké peniaze, ale aj v trestnoprávnych prípadoch často spojených s medializáciou, kde býva aj advokát vystavený zvýšenému verejnému a politickému tlaku, ako aj v prípadoch, keď chce mať klient určitú mieru exkluzivity, teda to, aby väčšinu času alebo všetok čas venoval advokát práve jeho veciam, bývajú advokátske odmeny aj celkom vysoké. A či to stačí na dom v Bratislave? Záujemcom o štúdium odpovedám na takéto otázky väčšinou tak, že ak idú na právo preto, aby mali zaručené, že budú boháči, potom nech právo radšej študovať nejdú, pretože je to jednak zlá motivácia a jednak väčšinovo z práva sa dá slušne vyžiť, ale enormné bohatstvo nezaručuje. Na druhej strane šikovný advokát, ktorý dokáže právne čisto riešiť niektoré spory, v ktorých ide o veľké peniaze, dokáže zbohatnúť aj enormne.

Môže, ak je obvinený, advokát prelomiť advokátske tajomstvo voči klientovi pre vlastnú obhajobu?

Na povinnosť mlčanlivosti advokáta sa v trestnom konaní vzťahuje zákaz výsluchu, od ktorého ho môže oslobodiť iba jeho klient, čo sa však nevzťahuje na prípady legalizácie výnosov z trestnej činnosti a ani na prípady, keď je advokát prítomný priamo pri čine, a ide o tie trestné činy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť prekaziť trestný čin, čo sú v zásade tie závažnejšie trestné činy. Ak by však priamo advokát páchal trestný čin, o vlastnom trestnom čine podľa mojej mienky, aj keď to môže byť výkladovo sporné a závisí to od viacerých konkrétnych okolností, advokát tak ako hocikto iný môže aj nemusí vypovedať.

Zdroj: pravda.sk