Dekan právnickej fakulky UK Burda: Z poľovníckej chaty sme ešte dôkaz o zločine nepočuli

Tie informácie sú čiastkové, bez širšieho kontextu v trestnom konaní nepoužiteľné, tvrdí Eduard Burda v rozhovore pre denník Pravda.

V tom, čo bolo dosiaľ zverejnené na nahrávkach z Poľovníckej chaty nenachádza žiadny dôkaz o trestnom čine. Ani príprava Roberta Fica na tlačovky nie je podľa neho trestná. „Osobne ma na tom prepise však vyrušilo útlocitné vyjadrenie na zastavenie kritiky voči Mariánovi Kočnerovi, pretože by mohol začať spolupracovať. To je indícia,“ hovorí v rozhovore dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. A čo si myslí o zákonnosti tohto odpočúvania?

Prepisy a nahrávky stále postupne pribúdajú. Zakladajú tieto doterajšie nahrávky podľa vášho názoru trestnoprávnu zodpovednosť niektorej zo zúčastnených osôb?

Z toho, čo bolo zverejnené, čo som videl, tak nie. Tie informácie sú čiastkové, bez širšieho kontextu v trestnom konaní nepoužiteľné. Ale my nevieme, čo je v širšom kontexte. Je pochopiteľné, že ak sú súčasťou politickej agendy témy spojené s podozreniami na manipulovanie trestných konaní, politici by mali vedieť konkrétne o čom hovoria a preto by si to mali zistiť. Príprava protestnej akcie alebo tlačovej konferencie nie je trestná. Osobne ma na tom prepise však vyrušilo útlocitné vyjadrenie na zastavenie kritiky voči Mariánovi Kočnerovi, pretože by mohol začať spolupracovať. To je indícia, ale nie dôkaz, zvlášť v situácii, kedy existujú podozrenia, ži si niektorí obvinení a odsúdení výpovede prifarbujú či fabulujú. Na druhej strane je to indícia, ktorú by bolo treba podrobne preveriť.

Nie sú takéto stretnutia v niečom marením spravodlivosti?

Keby to bolo stretnutie s vyšetrovateľmi alebo prokurátormi najmä daného prípadu, v závislosti od okolností by to zrejme bol trestný čin marenia spravodlivosti. Ak by z odposluchov vyplývalo, že sa ich účastníci chystajú nejako falšovať dôkazy v trestnom konaní alebo brániť predloženiu dôkazov v trestnom konaní, to by tiež bolo marenie spravodlivosti. Ale opäť, bez širšieho kontextu z tých zverejnených informácii uvedené nevyplýva.

Kde je hranica medzi právnou obranou či právnymi radami a marením spravodlivosti na druhej strane?

Nemôžete niekomu povedať, aby klamal alebo aby zamlčal nejakú informáciu. Ale každý má právo vedieť, aké následky ho čakajú, keď uvedie nejaký fakt. Čo to bude znamenať pre neho prípadne pre ďalšie osoby.

Aké vety či aké konanie by bolo možné takto charakterizovať, napríklad ako navádzanie na krivú výpoveď, či ovplyvňovanie svedkov?

Uvediem zjednodušený príklad. Ak sa klient obhajcovi zverí, že sa vyhrážal poškodenému, že ak mu poškodený nepomôže, povie manželke poškodeného, že ju podvádzal, obhajca by nemal povedať: „toto nikdy nepovedzte.“ Mal by povedať: „ak toto poviete, zrejme to bude hodnotené ako priznanie k trestnému činu vydierania. Ak by ste uviedli, že ste dotyčného požiadali o pomoc a pripomenuli ste mu, že je vám zaviazaný za mlčanlivosť, nie je to priznanie k trestnému činu. A tiež, máte právo nevypovedať, ale…“

Advokáti majú voči svojim klientom povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Nie je problém, že advokát Mariana Kočnera, Tibora Gašpara i Norberta Bodora – Marek Para – zdieľal informácie z trestných stíhaní s ďalšími osobami?

Ak by advokáti informovali iné osoby o konkrétnych skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli od klienta alebo by šlo o citlivé informácie získané bezprostredne v súvislosti s jeho obhajobou a konali by tak bez súhlasu klienta, dopustili by sa závažného disciplinárneho deliktu. Ak tak konajú so súhlasom klienta, nie je to žiadny problém, dokonca to môže byť súčasťou vopred dohodnutej obhajobnej taktiky. Trestný proces je postavený na zásade kontradiktórnosti súdneho konania, čo znamená, že v konaní pred súdom sa proces vedie ako spor medzi prokurátorom a obhajcom (na rozdiel od prípravného konania, v ktorom má prokurátor povinnosť získavať aj dôkazy v prospech obvineného). Teoreticky by si mali byť prokurátor a obhajca rovní, v praxi má však obhajca nevýhodu, pretože prokurátor má za sebou tím ľudí, minimálne vyšetrovateľa a možnosti získavania dôkazov z pozície štátnej autority. Toto obhajca k dispozícii nemá, pritom by mal sám alebo prostredníctvom súkromných detektívov vyhľadávať dôkazy a vykonávať ich pred súdom. A ako by ste vyhľadávali a preverovali dôkazy, keby ste o prípade nemohli s nikým hovoriť?

Nie je problém, že tieto informácie sú využívané v politickom boji?

Ak to neprekročí určitú mieru, protiprávne to nie je. Je to však veľký faktický problém, pretože využívanie takýchto informácii v politickom boji politizuje trestné konania, vytvára sa často neprimeraný verejný tlak motivovaný nie faktami ale emóciami a osoby, ktoré obvinenie vyšetrujú a rozhodujú o ňom sa musia vysporiadať s tým, aby takémuto tlaku odolali. Na druhej strane takýto prístup nie je žiadna novinka. Napríklad v 19. storočí v USA konanie vedené proti vzbúrencom z lode La Amistad vstúpilo do povedomia verejnosti ako súboj prezidentov, pretože jednu stranu podporoval vtedajší prezident USA Martin Van Buren a tú druhú zas exprezident USA John Quincy Adams. Išlo o vzburu väznených černochov, pričom kľúčom podľa vtedajšieho amerického práva, či sa smeli brániť alebo nie, bolo, či sa narodili ako slobodní ľudia alebo ako otroci. Tento právno-politicko-ideologický spor sa do histórie zapísal natoľko, že Spielberg o ňom natočil pekný a historicky pomerne presný film.

Polícia vraj žiadala súd o súhlas na odpočúvanie pre podozrenie z pytliactva. Môže polícia v odpočúvaní pokračovať voči úplne iným osobám, ak sa pytliactvo ani podozrivé osoby nepodarilo odhaliť? Musí polícia žiadať o nový súhlas, resp. v ktorých prípadoch nemusí?

Áno, odposluch z jedného trestného konania sa môže použiť v inej trestnej veci za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 114 ods. 7 Trestného poriadku, ktorý znie: „V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.“ Tu však treba povedať, že ak pominie pôvodný dôvod na vyhotovovanie týchto záznamov, treba s vyhotovovaním predmetných záznamov skončiť a pokiaľ sa v rámci ich vyhotovovania nájde iný dôvod na ich vyhotovovanie, teda podozrenie z inej trestnej činnosti, treba na pokračovanie odposluchov nový súhlas. Pokiaľ viem, nie sú verejne známe presné okolnosti vyhotovovania týchto záznamov, takže sa neviem vyjadriť, ako to asi bolo v tomto prípade.

Zdá sa vám uveriteľné, že polícia nasadila ITP na odhalenie pytliactva a pritom mesiace odpočúvala expremiéra a lídra najsilnejšej opozičnej strany?

Je to krajne podozrivé. Ak by sa ukázalo, že odhalenie pytliactva bola len zámienka na sledovanie politika alebo kohokoľvek iného, bolo by to hrubé zneužitie moci. A to aj v prípade, ak by mali orgány činné v trestnom konaní podozrenie na páchanie inej trestnej činnosti, v takom prípade totiž mali žiadať o odposluchy z dôvodov podozrenia na tieto iné trestné činy.

Generálny prokurátor dal prešetriť ďalšie veľké úniky zo spisu. Zatiaľ sa žiadne z mnohých únikov nepodarilo vyšetriť, podarí sa to podľa vás?

Možno niektoré áno, celkovo som však skeptik. Navyše mnohé informácie z týchto únikov boli medializované, to by malo znamenať, že primárny zdroj z novinárskeho prostredia by v týchto súvislostiach mal byť tiež vyšetrovaný a v niektorých prípadoch, ak taký uník mohol ohroziť priebeh trestného konania, by sa mohlo uvažovať aj o trestnej zodpovednosti novinárov. A povedzme si úprimne, že toto nie je veľmi populárny postup a v konečnom dôsledku by to ani nebolo správne, pretože by to mohlo dostať novinárov pod neprimeraný tlak pri výkone ich povolania.

Opozičná strana Smer hovorí o afére porovnateľnej s americkou Watergate. Je takéto prirovnanie na mieste?

Ak by sa ukázalo, že toto odpočúvanie prebiehalo dlhší čas pod nejakou zámienkou, teda nie tak, ako sa to má podľa zákona robiť, potom by bolo prirovnanie k afére Watergate veľmi výstižné. Samozrejme, ak by bol do toho namočený nejaký politik alebo aspoň politicky exponovaná osoba z opačného tábora.

Má opozícia nárok na nejakú zvýšenú právnu ochranu pred vládnou mocou, alebo jej túto ochranu štandardne garantuje skôr občianska spoločnosť?

Všetci máme nárok na vysoký štandard ochrany pred vládnou mocou. Žiadny politik nemá prednostné právo na ochranu pred zneužitím vládnej moci. Prislúcha mu z toho titulu, že je človek ako ktokoľvek ďalší.

Špecializovaný trestný súd v utorok neskoro večer rozhodol o nepredĺžení väzby pre Tibora Gašpara a jeho spoluobvinených. Práve prepisy nahrávok mali byť novým dôkazom odôvodňujúcim pokračovanie väzby aj po 12 mesiacoch. Čo môže naznačovať rozhodnutie súdu o predpisoch z Poľovníckej chaty, keď ich mal súd k dispozícii?

Osobne si myslím, že dôvodom úniku predmetných informácii mohol byť práve pokus o ovplyvnenie tohto rozhodovania o väzbe prostredníctvom médií a verejnej mienky. Ak je to pravda, potom je to veľmi zlé. A v tomto kontexte potom možno hodnotiť pozitívne, že sa súd nedal týmto pokusom zmanipulovať. Z odborného hľadiska je málokedy potrebná tak dlhá kolúzna väzba, ako bola v tomto prípade – väzba totiž ešte nie je trest ale len zabezpečovací prostriedok.

Mohlo byť vôbec stretnutie či porada iných blízkych osôb vôbec považované za kolúzny dôvod pre pokračovanie Gašparovej väzby ak sa on sám dokázateľne nedopustil kolúznej aktivity? Za akých okolností by to bolo možné?

Určite porada o tom, ako očistiť niekoho meno v trestnom konaní nemôže byť vnímaná nijakým spôsobom negatívne. Ako som už skôr uviedol, takáto porada by pre trestnosť vyžadovala plánovanie manipulovania s trestným konaním. Z hľadiska vyhodnotenia, či by to bol dôkaz o potrebe predĺženia kolúznej väzby samotného obvineného sa na túto otázku nedá odpovedať zovšeobecňujúco, vždy závisí od konkrétnych okolností.

Autor: Dominik Hutko

Zdroj: pravda.sk