Tento pomerne dlhý úvod sa považuje za nevyhnutný na pochopenie toho, ako sme sa dostali tam, kde sme dnes;
uchopiť dlhodobý západný (americký) plán ovládnuť svetovú ekonomiku svojou menou, americkým dolárom, ku ktorému sa asi pred 23 rokmi pridal bratranec amerického dolára, euro, s rovnakou „nulovou podporou“ základňu.
Súčasný západoeurópsky (USA) vyrobený Medzinárodný menový systém (IMS) bol od začiatku sužovaný nespravodlivosťou, keď bol vytvorený prostredníctvom takzvaného zákona o federálnych rezervách (FRA), ktorý 23. decembra 1913 podpísal americký prezident Woodrow Wilson .
Obrázok je z verejnej domény
FRA údajne poskytla vláde USA prostriedky na kontrolu inflácie, a čo je najdôležitejšie, priniesla internacionalizáciu amerického dolára ako globálnej meny.
To znamená, že americký dolár by sa mohol používať medzinárodne ako obchodná mena, čím sa de facto stal medzinárodnou rezervnou menou. Krajiny na celom svete ju ako takú čoraz viac využívali ako hlavnú rezervnú menu, čo umožnilo alebo si „vynútilo“ Washington zvýšiť svoju peňažnú zásobu.
V roku 1834 Spojené štáty zafixovali cenu zlata na 20,67 USD za uncu, kde zostala až do roku 1933. Ďalšie veľké krajiny sa k zlatému štandardu pripojili v 70. rokoch 19. storočia. Obdobie od roku 1880 do roku 1914 je známe ako klasický zlatý štandard. Počas toho sa väčšina krajín držala (v rôznej miere) zlata.
Zákon vyžadoval, aby Federálny rezervný systém držal zlato rovnajúce sa 40 percentám hodnoty meny, ktorú vydal, teda amerického dolára, a aby tieto doláre premenil na zlato za pevnú cenu 20,67 USD za uncu čistého zlata.
Zákon o federálnych rezervách z roku 1913 v skutočnosti vytvoril Federálnu rezervnú banku s názvom „Fed“.
Na účely (americkej) „finančnej stability“ a prispôsobenia sa „rôznym medzinárodným ekonomickým situáciám“ FRA tiež umožnila Fedu vydávať úrokové sadzby ako riadiace nástroje pre bankový systém USA a de facto ešte viac pre medzinárodný bankový systém.
FED tiež internacionalizoval americký dolár, najmä pre obchod, takže krajiny obchodujúce v amerických dolároch boli postupne v rôznej miere dolarizované . Obchodovanie s americkými dolármi, bez ohľadu na to, medzi akými krajinami, sa stalo nepísaným pravidlom.To znamenalo, že
v priemere a časom sa viac ako 90 % medzinárodných rezerv nachádzalo v zlate a amerických dolároch, čím sa závislosť ich ekonomík od USA – alebo americkej meny, stále viac zvyšovala.
Znamenalo to tiež, že USA mohli tlačiť doláre stále viac bez rozdielu – bez podpory – keďže svet stále viac závisel od amerického dolára v oblasti obchodu a národných rezerv.
Keď v júli 1944 konferencia Bretton Woods (BW) vytvorila nielen Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetovú banku, ale aj nový zlatý štandard, USA, organizátor a skutočný „vlastník“ konferencie BW a jej výsledkov, šikovným ťahom „presvedčil“ zúčastnených delegátov 44 krajín, aby akceptovali, že nový zlatý štandard – 1 trójska unca (asi 31,1 gramu) bude naviazaný na americký dolár.
Namiesto fixovania hodnoty zlata podľa váženého priemeru 5 alebo 6 kľúčových mien vznikajúcich po 2. svetovej vojne – aplikovaním princípu SDR – sa kurz zlata zafixoval na 35 USD / za trójsku uncu (t-oz); hodnota zlata použitá na krytie mien krajín zúčastnených na BW bola vyjadrená v amerických dolároch .
To znamenalo, že de facto zlato bolo nahraditeľné americkým dolárom.
USA tiež mali a stále majú plnú kontrolu nad MMF a Svetovou bankou s právom veta. USA sú najväčším akcionárom s 16,5 % podielom, čo im v skutočnosti dáva právo veta, pretože na schválenie dôležitých rozhodnutí je potrebných 85 %.
Táto úplná kontrola nad MMF a Svetovou bankou je tiež dôvodom, prečo je Čína výrazne nedostatočne zastúpená v MMF aj vo Svetovej banke. Čína je druhou najväčšou ekonomikou v absolútnom vyjadrení HDP a najväčšou svetovou ekonomikou podľa parity kúpnej sily alebo PPP – pozri nižšie.
Americká administratíva potrebuje na akúkoľvek reformu kvót MMF súhlas Kongresu. Vláde trvalo roky, kým Kongres vtlačil svoju pečať do reformy z roku 2010, ktorá zvýšila hlasovanie Číny na úkor európskych krajín, NIE však na úkor USA.
Podobne až v októbri 2016 bol čínsky jüan (RMB) prijatý do koša špeciálnych práv čerpania (SDR) MMF. V máji 2022 bola váha meny v SDR „upravená“ pre americký dolár na súčasných 43,38 % zo 41,73 % a jüan na 12,28 % z 10,92 %. Váha eura klesla na 29,31 % z 30,93 %, jenu klesla na 7,59 % z 8,33 % a britská libra klesla na 7,44 % z 8,09 %.
Pri porovnaní čínskej ekonomiky s ekonomikou USA a Európy niet pochýb o tom, že jüan je značne podhodnotený. Spravodlivejšie ocenenie/váženie jüanu v menovom koši SDR (US$, euro, čínsky jüan, britská libra, japonský jen) – má vysokú prioritu.
Keď v roku 1971 prezident Nixon opustil zlatý štandard prostredníctvom MMF kontrolovaného USA, čo znamená, že USA už nebudú podporovať svoju menu (americký dolár) zlatom, cena zlata prudko vzrástla a úlohu de facto prevzal americký dolár.
Vyrovnanie medzi Čínou a rubľom a dolárový systém
To predstavovalo nespochybniteľný dôvod pre USA, aby bez rozdielu tlačili americké doláre, keďže ich svet potreboval pre svoj medzinárodný obchod a národné rezervné pokladnice.
Druhá rana prišla, keď v roku 1974, po umelo vytvorenej ropnej kríze v rokoch 1973-1974, USA „rokovali“ so Saudskou Arábiou, šéfom OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), že uhľovodíky, najmä ropa a plyn, budú iba sa obchoduje v amerických dolároch, čo vedie k tomu, že petrodoláre zaplavujú svet.
Výmenou za to USA poskytnú Saudskej Arábii vojenskú ochranu a pomôžu pri obchodoch so zbraňami a investíciách do infraštruktúry.
Od tohto dňa je ropa aj naďalej najcennejším aktívom na planéte. Viac ako 85 % všetkej energie použitej na pohon svetového hospodárstva pochádza z uhľovodíkov.
Transakčná dohoda OPEC s dolárom umožnila USA opäť tlačiť bez rozdielu viac amerických dolárov, pretože každá krajina na svete potrebovala americké doláre na nákup svojej (uhľovodíkovej) energie, čím sa posilnila menová dominancia USA nad svetom.
Dnes je asi 60 % svetovo najpoužívanejších mien (predtým nazývaných „konvertibilné meny“) americké doláre. Zatiaľ čo svet je zaplavený úplne nekrytým americkým dolárom, čínsky jüan, mena druhej najväčšej alebo pravdepodobne najväčšej ekonomiky (v zmysle PPP), predstavuje len asi 5 %.
Táto nerovnováha musí byť opravená.
Indikácie na dedolarizáciu pribúdajú. Začiatkom 90. rokov bolo viac ako 90 % všetkých menových rezerv držaných v cenných papieroch denominovaných v amerických dolároch. Rovnako asi 90 % celého medzinárodného obchodu sa uskutočnilo v amerických dolároch. Dnes sa tieto podiely znížili na približne 50 % a 65 %.
Stojí za zmienku, že mnohé z krajín OPEC úplne alebo čiastočne opustili nepísané pravidlo obchodovania s uhľovodíkmi v amerických dolároch a nahradili dolár miestnymi menami alebo jüanmi.
Je však potrebné oveľa viac.
Krátko pred svojou smrťou vo februári 1924 prezident Wilson zjavne oľutoval, že podpísal zákon (zákon o federálnej rezerve) a povedal:
„Som maximálne nešťastný človek. Nevedomky som zničil svoju krajinu. Veľký priemyselný národ je ovládaný svojím úverovým systémom. Náš úverový systém je koncentrovaný. Rast národa a všetky naše aktivity sú teda v rukách niekoľkých mužov. Stali sme sa jednou z najhoršie ovládaných, jednou z najviac kontrolovaných a ovládaných vlád v civilizovanom svete, už nie vládou slobodného názoru, už nie vládou presvedčenia a hlasovaním väčšiny, ale vládou názor a nátlak malej skupiny dominantných mužov.“
Ak je toto skutočne pravdivý citát prezidenta Woodrowa Wilsona, jeho predvídavosť sa odrazila až do dnešného dňa – svetu vládne malá elita a nerovný systém, dnes stále dominuje jednotná mena, americký dolár, ktorý je krytý. ničím, nie zlatom, nie komoditami, dokonca ani vlastnou ekonomikou Spojených štátov.
Ak HDP a dlh naznačujú hodnotu meny, zvážte toto: Dnešný HDP USA v absolútnom vyjadrení je približne 27 biliónov USD (nasleduje ekvivalent Číny vo výške 19,4 bilióna USD), v porovnaní so súčasným dlhom USA vo výške 33,2 bilióna USD. – približne 123 % HDP (súčasný dlh Číny v ekvivalente 12,6 bilióna amerických dolárov – približne 65 % pomer dlhu k HDP).
Skutočný dlh USA, nazývaný aj „nefinancované záväzky“, je však v súčasnosti približne 290 biliónov USD (takmer 11-násobok súčasného HDP USA). Približne 40 % nefinancovaných záväzkov pozostáva z naakumulovaného úroku z dlhu, ktorý sa nikdy nemal zaplatiť, a ďalších 20 % z nesplnených zdravotných záväzkov, väčšinou súvisiacich so zraneniami vojnových veteránov a psychickými traumami; a približne 12 % sa týka nefinancovaných záväzkov sociálneho zabezpečenia.
Málo používaným ekonomickým ukazovateľom je parita kúpnej sily (PPP). Vyrovnáva hodnotu koša tovarov, ktoré môže mena kúpiť, tým, že odstraňuje rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Faktor HDP-PPP v USA je 23,6 bilióna USD v porovnaní s čínskym ekvivalentom 33,5 bilióna USD (odhad z roku 2023).
Prepočítané na obyvateľa za rok (ks/rok.) PPP: USA = 69 500 USD; a Čína = ekvivalent 24 000 USD. To znamená – v Číne si môžete kúpiť za 24 000 USD/ks/rok, čo by v USA stálo 69 500 USD/ks/rok.
V reálnom ekonomickom vyjadrení má HDP-PPP väčší význam ako neupravený HDP.
Akákoľvek menová reforma musí byť vnímaná a vykonaná s ohľadom na súčasný medzinárodný poriadok – ktorý je výrazne poznačený stále narastajúcimi konfliktmi medzi Západom a Východom.
Západné mocnosti sa snažia zachovať si svoje postavenie tým, že súperia s autonómnym a suverénnym rozvojom nezávislých národov alebo národov, ktoré sa snažia stať sa nezávislými od západných tesákov a zostať nezávislými.
Na posilnenie kontroly nad globálnymi udalosťami – a de facto v snahe vytvoriť „globálnu jednu svetovú vládu“ – vytvorili západné mocnosti takzvané „poriadky založené na pravidlách“, ktoré sa pokúšajú vymazať zavedené medzinárodné a národné zákony.
V dôsledku toho sa Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu stal nefunkčným, zaniknutým.
Čínska a ruská filozofia života a spolupráce so svetom a najmä v rámci Ázie podporuje priestor pre stabilitu a spoločný rozvoj.
Rok 2023 ukázal, že Veľká Eurázia a Ázia boli doteraz odolné voči negatívnym vonkajším vplyvom, ktoré majú najdramatickejšie dôsledky v Európe a na Blízkom východe.
Stručne povedané, Ázia a Eurázia zostávajú priestorom spolupráce, nie konkurencie. Popredné regionálne mocnosti sú schopné dosiahnuť podmienky, ktoré sú férové voči ich menším partnerom.
Nová geograficky široko rozptýlená skupina BRICS-11 (5+6) pridáva nový rozmer medzinárodnej spolupráci – a konštruktívnemu odlúčeniu od západného (amerického) sankčného režimu a svetového diktátu ovládaného americkým dolárom.
Generálne
MMF / Svetová banka
Ázijská infraštruktúra a investičná banka (AIIB)
Virtuálne / obchodné meny
S cieľom dedolarizácie – teda nastolenia rovnováhy mien vo svetovom obehu – a účinného zákazu/blokovania (ekonomických) sankcií, ktoré sa ukázali ako škodlivé pre menšie a slabšie ekonomiky:
Digitálne meny – vrátane digitálnych mien centrálnej banky (CBDC)
Zálohovanie mien
Rozumie sa, že tieto ukazovatele, balíky komodít a prípadne sociálne ukazovatele by musel pravidelne prehodnocovať a prehodnocovať medzinárodný orgán určený Spoločenstvom národov.
Spoločenstvo národov nie je nevyhnutne zastúpené Organizáciou Spojených národov. OSN, ako dnes stojí a funguje, už nie je OSN založenou v októbri 1945 v San Franciscu, aby nahradila Ligu národov (založenú po prvej svetovej vojne), s konkrétnym cieľom pomáhať pri riešení medzinárodných konfliktov a podporovať mier a harmóniu medzi národmi, keďže dnes v nej dominujú USA a pár spojencov USA.
Hoci je potrebná revízia OSN, je nad rámec úlohy navrhnúť revidovaný alebo nový medzinárodný menový systém.
Proces zavádzania nového systému „podpory meny“ môže chvíľu trvať a mohol by sa začať v Ázii pod vedením Číny a Ruska, rozšíriť sa na krajiny ASEAN a BRICS a nakoniec a dúfajme, že bude prijatý aj na západe, tzn. úspešná revízia a prepracovanie MMF a Svetovej banky.
AIIB a Shanghai Cooperation Organization (SCO), ako aj Čínsky Medzinárodný menový inštitút (IMI), by mohli prevziať vedúcu úlohu pri navrhovaní balíčkov na zabezpečenie meny.
Vyššie uvedené je niekoľko nápadov na zváženie a diskusiu možno počas seminára o „Novom medzinárodnom menovom systéme“ 23. januára 2024 v Pekingu.
Peter Koenig
O autorovi: Peter Koenig je geopolitický analytik a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), kde pôsobil viac ako 30 rokov po celom svete.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…