Ďalší padol na hubu … geopolitický dopad zo zlyhania USA v Afganistane

Impérium USA a jeho lokaji (lackeys) postupujú do druhej ligy, ako sme už viackrát spomenuli. Afganistan je len ďalší klinec do rakve. 

O každom dni sa dá povedať, že vytvára históriu. Ale tento týždeň nám dal  prelomovú udalosť s obrovskými historickými dôsledkami: Finálny kolaps vojenskej okupácie Afganistanu USA a NATO. 

Najdlhšia vojna Ameriky dospela ku koncu po 20 rokoch márneho bojovania, deštrukcie a utrpenia. Militanti Talibanu, ktorých USA vytlačili v invázii vtedy v  Októbri 2001, sú teraz späť ako vládnúca sila v Afganistane. A režim, ktorý Washington podopieral biliónmi dolárov, sa zložil ako domček z karát keď Taliban získal kontrolu nad hlavným mestom, Kábulom, 15. Augusta.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Tento týždeň tí noví vládcovia vyhlásili Islamistický Emirát Afghanistan. Amerikou ohlásený iluzórny (starry-eyed) projekt “budovania národa” a “Demokracie Západného Typu“ leží v ruinách (moja vsuvka: k „demokracii západného typu“ sa ešte vrátim). A – hodí sa – tento týždeň si pripomíname aj viac ako storočné výročie oslobodenia Afganistanu spod Britskej koloniálnej nadvlády v roku 1919. Ďalší padol na hubu (zakúsol sa do prachu v orig.) 

Tie zúfalé, chaotické scény z toho ako USA a jeho NATO spojenci evakuujú z  Afganistanu, hovoria za všetko (speak volumes). Tá namyslenosť Washingtonu a jeho Západných partnerov padla do prachu s rachotom – ako telá tých úbohých  Afgáncov, ktorí sa držali na vojenských zásobovacích lietadlách USA keď štartovali z Kábulského letiska. To, čoho bol svet svedkom, bol hanebný, diabolský koniec dvoch dekád kriminálnej okupácie Afganistanu, ktorá nepriniesla nič iné ako deštrukciu a žiaľ. A tí Afgánski ľudia boli ponechaní svojmu osudu. 

Toto nikdy nemalo nič spoločné s údajnými teroristickými útokmi z 9/11 v roku 2001, alebo takzvanou “globálnou vojnou proti teroru”. Len pár týždňov pred 20tym výročím 9/11, Bidenova administrácia sťahuje vojská USA z Afganistanu v čomsi, čo sa dá popísať iba ako potupný ústup. Je groteskné “ospravedlňovať” tú dve dekády trvajúcu vojnu v Stredoázijskej krajine ako nejaký druh odplaty za pochybné udalosti z 9/11, na ktorých sa nepodieľali žiadni Afgánci.

Vojna Ameriky v Afganistane bola len jednou kapitolou v období údajnej unipolárnej  dominancie. Po rozpustení Sovietskeho Zväzu v roku 1991, Washington sa rýchle posunul aby demonštroval geopolitickú moc s litániami o nelegálnych vojnách a vojenských intervenciách. Stalo sa to známym v Neokonzervatívnom žargóne ako  “full-spectrum dominance”. Mali sme aj Neoliberálne historky o imperiálnych vojnách v rámci rubriky  “humanitárne vojny”. Ale v podstate, tá spodná vrstva zdôvodnenia bola tá istá: unilaterálna vojenská moc na presadzovanie globálnej hegemónie USA.

Prvá Vojna v Zálive proti Iraku prišla v roku 1991, za ňou nasledovala invázia USA do  Somálska – Operation Restore Hope (Obnov nádej) s jej Orwellovskou rétorikou, ktorá nastavila určitý štandard pre mnohé nasledujúce vojenské výstrelky. Ten USA-NATO blitzkrieg proti niekdajšej Juhoslávii v roku 1999, a potom ďalšie vojny kvôli prírodným zdrojom a zmenám režimu v Afganistane, Iraku, Líbyi, Jemene, a pokračujúca v Sýrii, okrem ďalších miest.

Toto je ten skutočný kontext pre okupáciu Afganistanu zo strany USA a NATO. Presnejšie to vystihuje formulácia, že ide o Washington pokúšajúci sa nasadiť  imperiálnu moc za pomoci a podpory Západnými lokajmi (tu sme zahrnutí). Tá 20-ročná vojna v Afganistane zapadá do 30-ročného obdobia tej údajnej Americkej hegemónie pri absencii vnímanej geopolitickej rivality. Ale tá nezíkonnosť toho obdobia zanechala svet otrasený a menej bezpečný ako kedykoľvek. Avšak, vzostup Číny a obnovenie Ruska, spolu s multipolárnym vnímaním medzinárodných vzťahov,   poslúžilo na zaseknutie darebáctva Washingtonu a jeho NATO nohsledov (aj to sme).

Ďalej vyberám už len časti.

Dopad na vzťahy medzi USA a jeho NATO komplicmi bol zahorklý a intenzívny. Európski lídri odsúdili spôsob, ktorým ich Bidenova administrácia „nechala potácať sa“ bez akejkoľvek konzultácie ohľadne náhleho stiahnutia sa z Afganistanu. 

Netypicky, Britské a Európske vyslanectvá dôrazne odsúdili USA. Josep Borrell, vrcholný diplomat EÚ, povedal, že to bola “katastrofa”. Vodca jednej z Nemeckých politických strán povedal, že to bola najhoršia udalosť v dejinách NATO od jeho vzniku – pred 72 rokmi. 

Jedna vec sa zdá byť jasná: Západné mocnosti a ich “na pravidlách založený poriadok (rules-based order)” imperialistických intervencií nemá čo ponúknuť  Afghanistanu – alebo vlastne žiadnemu národu. 

Pomerne zábavne, „minister zahraničia“ EÚ Josep Borrell poznamenal, že zlyhanie NATO v Afganistane sa nesmie stať príležitosťou pre Čínu alebo Rusko. To je všetko na čom mu záleží, pri tej katastrofe? Čína a Rusko ponúkajú Euroázijskú spoluprácu a partnerstvo, čo dáva zmysel aj budúcnosti Afganistanu. 

Tí čo strácajú najviac nie sú Afgánci. Tí koneční čo prehrávajú sú tí šarlatáni a vojnoví zločinci z USA a NATO, ktorí sa vyfarbili ako nikdy predtým, a svet ich vidí odhalených ako nkdy predtým, ako ohrozenie medzinárodnej bezpečnosti a mieru. Americké impérium upadá, aj so svojimi lokajmi, a Afganistan je len ďalší klinec do ich rakvy. U nás – obávam sa že bez ohľadu na to, akú máme momentálne vládu – sa tvárime že nás sa tieto veci priamo netýkajú. My len „nasledujeme“ („niekoho“), asi sme tí lokaji. EÚ sa tvári ako iba „nejaký kabinet pod NATO“,

Strategic Culture Foundation

preklad Ivan Hečko

Slovanské Noviny