Čo sa deje v prezidentskom paláci? Spiaci agent začal svoju misiu? Akú hru to rozohrala prezidentka?

Prezidentka Čaputová začala konať: ona a jej poradcovia zacítili príležitosť, že štát by konečne mohol byť úplne ovládnutý tými správnymi kruhmi. A rozohrali politickú hru. Aký bude jej výsledok?

Systémové médiá, vrátane verejnoprávnych, berú ako hotový fakt myšlienku, že napätie v koalícii vyvolal Matovičov nákup vakcín Sputnik V. Píšu to bez najmenšieho začervenania, bez pozastavenia sa nad absurdnosťou a slaboduchosťou konštatovania, že kúpa pár dební s fľaštičkami má byť dôvodom na politickú krízu v krajine… To naozaj až tak ťažko primitívna je politická a mediálna realita v demokratickej členskej krajine EÚ v 21. storočí? To až takto veľmi je verejné povedomie poškodené totálnou nepríčetnou rusofóbiou?

Alebo je to trochu inak, hrá sa tu iná hra, konflikt tu bol aj predtým, ale niekto to chce zvaliť na Sputnik V?

Matovič je blázon? A predtým nebol?

Akosi príliš ochotne si korporátne aj verejnoprávne médiá zvykli na rétoriku, že „Matovič je blázon a treba ho odstrániť“. Nie že by to tak nebolo, lenže mali sme a máme tu aj horšie úkazy a médiá sú ticho. Veď predsa všetci vedeli aký on je, už keď išiel do funkcie, tak prečo zrazu tá hystéria? Nie je to náhodou tak, že niekto chce uchopiť moc v štáte a Sputnik je iba vítaná zámienka?

Máme tu osemtisíc mŕtvych, a preto treba vyvodiť zodpovednosť, kričia systémové médiá. Zvláštne, že keď napríklad odborníci vyrátali na základe veľmi podobného teoretického štatistického zdôvodnenia, že u nás desaťtisíce ľudí umreli z odvrátiteľných príčin len preto, že zdravotníctvo už nie je zdravotníctvo, ale biznis, tak tým istým médiám ani len nenapadlo hovoriť o nejakom vyvodení zodpovednosti.

Nie, tieto krokodílie slzy už príliš dobre poznáme, než aby sme sa nimi nechali presvedčiť, že sú úprimné. Tá rétorika sa skrátka až príliš nápadne podobá na pesničku v goebbelsovskom štýle „lebo Fico“.

Fico konečne nevyhral voľby, takže sme ich teda museli vyhrať my – tešili sa po vlaňajších voľbách tie pravoverné slniečkové sily. Lenže v tej radosti bol aj kus rozčarovania, pretože už vtedy tušili, že neriadené torpédo z Trnavy nie je tak celkom ich, ale predovšetkým svoje vlastné. Prešiel rok a ony sa, s ich povestnou slabou trpezlivosťou, už nevedeli ďalej dívať, ako si víťaz volieb ide svoju spanilú testovaciu jazdu vantajm-nekstajm.

„Vyvodiť politickú zodpovednosť“ – spáchať politické harakiri?

A tak začali dúchať do pahreby. „Bez vyvodenia politickej zodpovednosti nie je stabilita vlády dosiahnuteľná,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Ale čo myslí tým „vyvodiť politickú zodpovednosť“? Nie je tým náhodou povedané „Matovič musí odísť“?

„Slovenská vláda prechádza náročným obdobím, ktoré môže vyústiť do rôznych zmien,“ hovorí Čaputová.

A tiež hovorí: „Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorá sa môže plne sústrediť na riešenie pandémie a všetkých jej dopadov.“

Tak teda potrebujeme stabilnú vládu. A zdá sa, že niekto ako jedinú cestu k tejto stabilite vidí, že treba rozbiť vládu a začať skúšať, čo to spraví, keď sa k moci namiesto volených politikov dostanú nevolení nepolitici.

Týždeň otvorených dverí v Prezidentskom paláci

Spiaca princezná v prezidentskom paláci, ktorá roky hibernovala, odrazu, keď je možnosť, že by sa stala skutočnou hlavou štátu ona a – aj keď len v podobe úradníckej vlády – moc by sa konečne dostala do tých správnych rúk, je čulá ako rybička. Stretáva sa so všetkými dôležitými ľuďmi, aby sa podarilo dohodnúť, kto sa akcie zúčastní (a čo za to), aby mohla „vláda hochštaplerov“ padnúť a ona aby mohla šéfovať vláde odborníkov.

Bol u nej minister Eduard Heger, ktorý mal byť jedným z možných nástupcov Igora Matoviča v premiérskom kresle. Bol u nej momentálny líder opozície Peter Pellegrini, a to všeličo naznačuje: prinajmenšom to, že bude treba aj hlasy poslancov opozície na to, aby parlament vyslovil tejto koalícii nedôveru.

Bol u nej predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár – kľúčová postava, od ktorej asi najviac závisí, či sa Matovičovo impérium zrúti alebo nie. Bola u nej Veronika Remišová, šéfka strany Za ľudí. Bol u nej Richard Sulík, šéf strany SaS a hlavný rebel. A predstavte si, bol u nej aj bývalý prezident Andrej Kiska. Čo myslíte, čo za polievka sa bude podávať? Má byť Kiska premiérom novej úradníckej vlády?

Stále platí: Matovič sa môže poraziť len sám

Opozícia medzitým horúčkovito zbiera podpisy občanov za zvolanie referenda o predčasných voľbách. Systémové médiá to kritizujú ako pokus o zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády. Zato pokus rozbiť túto demokraticky zvolenú vládu a nahradiť ju nevolenou, úradníckou, s nadšením vítajú…

Všetci tí, ktorí chcú Matovičovu vládu položiť, zrejme kalkulujú s dvomi vecami: že sa mu nepodarí zohnať v parlamente šesť takých poslaneckých hlasov, ktorí by neboli tabu (s biľagom „fašistu“), a že klub OĽaNO sa rozpadne. Informácie z OĽaNO hovoria, že tam je skupina liberálnejšie naladených poslancov (cca dvadsať?), ktorí by sa teoreticky, potenciálne mohli proti Matovičovi postaviť.

Má Matovič v ruke ešte nejaké karty? Dokáže ešte namotivovať svoj klub a kľúčového koaličného partnera a udržať si ich? Ak áno, tak ostane pri moci. Za tých okolností je veľmi pravdepodobné, že aj po rozbití koalície by v parlamente k 70 hlasom OĽaNO a Sme rodina chýbajúcich šesť hlasov dokázal nájsť. Najskôr spomedzi nezaradených poslancov a budúcich odídencov z potenciálne rozpadnutého klubu Za ľudí. A čeľuste žralokov, ktorí sa schovávajú za postavičkou pani prezidentky, by cvakli naprázdno.

Ako to nakoniec dopadne? Veľmi dôležité bude, čo vzíde z dnešnej Republikovej rady hnutia Sme rodina. Možno sa o všetkom podstatnom rozhodne už dnes.

Ivan Lehotský

zdroj: hlavné správy